Lorenz, Kalmus, Havran. Primitivizmus a revolučné vandalstvo

Ladislav Kováčik
16.03.2018 10 244 achív

Nedávny vandalský počin, pri ktorom neznámy páchateľ zničil sochu prezidenta Jozefa Tisa v Čakajovciach, akoby perfektne zapadal do súčasnej rozvášnenej spoločenskej atmosféry, ktorá vypukla po vražde novinára Jána Kuciaka. Nebolo by to prvýkrát, čo revolučná situácia priniesla strhávanie pamätníkov.

Kalmus, Lorenz, či Havran nie sú žiadnou väčšinou, dokonca ani zástupcami podstatnej časti verejnosti a národa. Sú len veľmi hlučnou menšinou. Práve preto ale ani oni, ani nikto iný nemôže Slovákom diktovať, čo patrí do ich verejného priestoru a čo nie.

Pri tejto príležitosti by bolo dobré pripomenúť si aspoň jeden podobný príklad z histórie. „Osmičkový rok“ 1918 totiž nepriniesol len vznik Česko-Slovenska, ale aj s ním späté zvrhnutie Mariánskeho stĺpu na Staromestskom námestí v Prahe. Republika bola vyhlásená 28. októbra, k zvrhnutiu stĺpu davom došlo 3. novembra 1918. Zohrali tu úlohu predovšetkým protikatolícke a protihabsburské vášne, ktoré zrazu po zániku Rakúsko-Uhorska dostali takto voľný priechod. Katolicizmus a Habsburgovci sa tu pre časť českej verejnosti spájali do jedného celku, keďže cirkev bola vnímaná ako opora monarchie. Nakoniec, Svätá stolica v roku 1855 uzavrela s Rakúskom konkordát, ktorý katolíckej cirkvi okrem iného priniesol rozšírenie vplyvu vo verejnom živote.

-------------------------------------------------------------------------

Prečítajte si tiež: Lorenz, jeho kumpáni...

-------------------------------------------------------------------------

Dôležité je tu pripomenúť pôvodný úmysel postavenia stĺpu – a to bola vďaka Panne Márii za ochranu Prahy pred švédskym vojskom v roku 1648, teda na konci tridsaťročnej vojny. Švédi predstavovali vo vojne protestantskú stranu a tak mohla pamiatka byť považovaná aj za akýsi symbol pokorenia protestantov.

Ale keď už sme pri vášňach, ktoré sprevádzali zánik Rakúsko-Uhorska a vznik Česko-Slovenska, oplatí sa spomenúť aj údaj, ktorý v jednej zo svojich publikácií uviedol historik Milan S. Ďurica. Podľa informácie, ktorú získal z časopisu Lid zo 14. júna 1920, totiž v roku 1919 došlo k vyrabovaniu 300 kostolov, zničeniu 500 sôch Panny Márie a svätého Jána Nepomuckého a z 1513 škôl boli povyhadzované kríže.

 

Revolučný zápal

Toľko teda krátky návrat do histórie. Revolúcie vo všeobecnosti svojím zápalom odstrániť všetko „staré“ a vybudovať „nový“ svet a nový poriadok častokrát spôsobili ohromné ľudské a morálne škody: Francúzska revolúcia, boľševická revolúcia atď. Ničenie pamätníkov je vlastne sprievodným javom akéhosi opojenia ľudí z novej spoločenskej situácie, kedy zrazu po dlhom čase „dostanú krídla“ a keďže staré myšlienky ako také sa ničia dosť ťažko, nájdu si ako obeť často aspoň predmet, ktorý tú myšlienku symbolizuje. V danom prípade teda „poslúžil“ práve Mariánsky stĺp zo Staromestského námestia.

-------------------------------------------------------------------------

Prečítajte si tiež: Útok na sochu Jozefa Tisa spojil Slovákov na obranu štátnosti

-------------------------------------------------------------------------

V tejto súvislosti ma zaujalo, keď som na sociálnej sieti Facebook raz zachytil diskusiu českých monarchistov zo strany Koruna česká, ktorí žiadajú obnovenie monarchie pod vedením habsburského panovníka, kde zaznela aj myšlienka, aby, pokiaľ bude raz obnovená monarchia, neboli ničené pamätníky viažuce sa k republikánskym hodnotám. Podľa mňa tu išlo naozaj o prejav kultúrneho a vyspelého uvažovania, aké by sme dnes v Česku aj na Slovensku potrebovali ako soľ.

 

Dvojica vandalov

V poslednom čase sa vandalskými činmi „preslávila“ hlavne dvojica Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz, preto sú podozrievaní aj zo zodpovednosti v prípade zničenia sochy Tisa v Čakajovciach. Isté je, že ničenie akýchkoľvek pamätníkov môže v spoločnosti len zvýšiť ďalšie napätia a jatriť staré rany.

Nemožno čakať seriózny prístup od neserióznych ľudí ako sú Lorenz a Kalmus. Predsa len by však ľudia, ktorí sa hlásia ku kultúre nielen v zmysle materiálnom, ale hlavne ku kultúre ľudských vzťahov, mali odmietnuť svojvoľné zasahovanie v prípade kultúrnych pamiatok, resp. konkrétne sôch pripomínajúcich historické osobnosti. A to bez ohľadu na to, socha ktorého dejateľa by mala byť odstránená.

Samozrejme, nemožno obhajovať umiestnenie sôch, ktoré zobrazujú širokou (aj medzinárodnou) verejnosťou odsúdených zločincov typu Hitlera či Stalina, ale také sochy sa už na Slovensku vlastne ani nevyskytujú (možno by sa ešte niekde našiel nejaký Lenin). V prípade všetkých ostatných sôch treba jednoznačne akceptovať pravidlo, že k odstráneniu akejkoľvek sochy možno dospieť jedine po spoločenskej diskusii minimálne tej časti verejnosti, ktorej sa týka daný verejný priestor. A na tom by sa skutočne všetci kultúrni ľudia, nech už sú akéhokoľvek politického či iného presvedčenia mali zhodnúť. Je mi jasné, že niektorým bude najnovší vandalizmus aj celkom po chuti. Ale spýtajme sa koho socha môže byť odstránená najbližšie. Štúra? Vajanského? Novomeského? Masaryka? Predsa pokiaľ niekto s danou osobnosťou nesympatizuje, nesúhlas sa dá vyjadriť aj kultivovane, v diskusii.

 

Primitivizmus ako norma

Lenže tak to vyzerá, že je to práve poctivá diskusia rôznych názorových skupín, čomu sa v dnešných podmienkach vôbec nedarí. Túto atmosféru v spoločnosti podporujú aj kľúčové mainstreamové médiá, ktoré čoraz prísnejšie selektujú, o kom sa môže čo pozitívne alebo negatívne napísať.

Primitivizmus a agresia sa v ponímaní mnohých stúpencov liberálnej demokracie vlastne stávajú akýmisi novými kultúrnymi normami. Vidíme to napríklad na útočných článkoch publicistu Michala Havrana, ktorý sa označuje za teológa, prípadne na hrubo cynickej „satirickej“ facebookovej stránke Zomri. A, pochopiteľne, v oboch prípadoch hovoríme o niečom zďaleka nie okrajovom.

Je skutočne potrebné, aby na Slovensku dostatočne navzájom komunikovali ľudia, ktorým ide o zachovanie morálnych hodnôt, bez rozdielu politického presvedčenia. A v prípade potreby, aby sa v čo najširšom zastúpení aj ozvali proti útokom na tieto hodnoty. Veď napokon ani ten Kalmus, Lorenz, či Havran nie sú žiadnou väčšinou, dokonca ani zástupcami podstatnej časti verejnosti a národa. Sú len veľmi hlučnou menšinou. Práve preto ale ani oni, ani nikto iný nemôže Slovákom diktovať, čo patrí do ich verejného priestoru a čo nie.

A práve socha Jozefa Tisa nepochybne mala v tom verejnom priestore ďaleko väčšie opodstatnenie než hlúpe a prízemné útoky spomínanej sorty ľudí.

-------------------------------------------------------------------------

TRIČKO SLOVENSKÉHO HNUTIA OBRODY

Prichystali sme pre vás nové tričká Slovenského Hnutia Obrody. Tričko SHO je k dispozícii v našom internetovom obchode www.vlastenec.sk alebo zavolajte na tel. číslo 0908 800 782. Odkaz na tričko: TU

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Jedna z najkrajších šiltoviek so štátnym znakom Slovenskej republiky. Šiltovku si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk, alebo na čísle 0908 800 782.

Pridaj komentár