Maďarizácia pokračuje

Július Handžárik
23.04.2012 2 544 internet

Ak chce nová vláda zamedziť diskriminácii Slovákov na juhu Slovenska, musí zmeniť Chmelov legislatívny paškvil o používaní jazykov národnostných menšín.

S obrovskou dôverou, ktorú Smer-SD od občanov dostal, by mal dôsledne chrániť národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, jej kultúrnu, jazykovú i územnú suverenitu.

Právo národa na sebaurčenie v samostatnom národnom štáte patrí k základným ľudským právam a tak je aj zakotvené v Charte a ostatných fundamentálnych dokumentoch OSN. Tento pozitívny proces však práve na Slovensku od samého začiatku narážal na odpor neslovenských a protislovenských živlov rôznych politických i etnických zafarbení. Nemali by sme zabudnúť, že pri schvaľovaní Ústavy SR 1.9.1992 v SNR za jej prijatie hlasovalo všetkých 114 poslancov HZDS, SNS i SDĽ a proti Ústave SR sa postavili, tak ako predtým proti Deklarácii o zvrchovanosti, poslanci tzv. pravicového bloku, najmä z KDH a maďarských politických strán.

Aktivita červotočov

Po konštituovaní samostatnej Slovenskej republiky tento boj proti slovenskej štátnosti pokračuje metódami, ktoré vtedajší predseda KDH Ján Čarnogurský výstižne nazval aktivitou červotočov. Sú to metódy známe z obdobia vrcholiacej násilnej maďarizácie rokov 1870 - 1910, čiže najmä všestranné útoky proti slovenskému jazyku a jeho pozícii v spoločnosti a všestranné rozširovanie „menšinových“ nadpráv a výsad občanov, hlásiacich sa štatisticky k maďarskej národnosti. Napríklad zákon č. 270/1995 o štátnom jazyku bol „upravený“ dodnes už sedemkrát - väčšinou so zámerom marginalizovať jeho účinnosť. Posledná takáto „úprava“ pochádza z 2. februára 2011, keď poslanci NR SR opätovne schválili novelizáciu zákona, ktorú predtým prezident SR nepodpísal. Proti tejto novele hlasovali všetci poslanci Smeru-SD aj poslanci SNS (okrem A. Belousovovej a R. Pučíka) a za jeho prijatie hlasovalo všetkých 77 prítomných poslancov pravicového zlepenca: SDKÚ-DS, SaS, KDH, Mostu-Híd a, samozrejme, aj „nezávislý" zákonodarca Andrej Ďurkovský.

Nadpráva pre jednu menšinu

Ešte horší legislatívny paškvil, nepodpísaný a vrátený prezidentom SR, však poslanci pravicového zoskupenia znova predložili na opätovné prerokovanie do NR SR a schválili si ho pomerom hlasov 77:68 ako zákon č. 204 o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý vstúpil do platnosti 1. júla 2011. Čím sa tento zákon vyznačuje? Predovšetkým tým, že znižuje trianonské 20-percentné menšinové kvórum o celú štvrtinu na 15 percent a poskytuje menšinám na Slovensku také nadpráva a výsady, o akých sa slovenskej menšine v susedných štátoch nemôže ani snívať.

Z medzinárodnoprávneho hľadiska robí zo Slovákov nerovnoprávneho partnera ostatných národov, lebo neobsahuje nijaký prvok reciprocity s národmi Európy, ba ani so susednými štátmi, kde žije početná slovenská menšina. Navyše neštandardným spôsobom zasahuje do desiatok platných slovenských zákonov, napríklad aj do zákonov o mene a priezvisku, o matrikách, o geodézii a kartografii, o voľbách do NR SR, ba aj do zákona o voľbách do Európskeho parlamentu a zákona č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta SR. Bezprecedentný legislatívny nepodarok kodifikuje v SR osem menšinových jazykov: bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rusínsky, ukrajinský a rómsky. Pravda, všetkých sedem vymenovaných jazykov figuruje v zákone len na krytie požiadaviek a výsad maďarskej štatistickej menšiny.

Podľa spomínaného zákona slovenské obce s 15-percentným zastúpením menšiny musia vydávať všetky rozhodnutia, potvrdenia či informácie na úradnej tabuli a v periodickej tlači, uvádzať názvy obcí, označovať železničné stanice, námestia, ulice a iné geografické názvy v jazyku menšiny, čiže väčšinou v maďarskom jazyku. Zákon pritom nestanovuje ani poradie, ani veľkosť a typ písma pre označovanie názvov v štátnom či menšinovom jazyku. Okrem uvedených povinností, ktoré zákon expressis verbis ukladá orgánom verejnej správy, umožňuje občanom hlásiacim sa k národnostnej menšine používať svoj jazyk v úradnom styku aj v obci, ktorá nemá 15-percentné menšinové zastúpenie.

Menšinový jazyk môžu títo občania používať aj v služobnom styku s obecnou políciou, v zdravotných, sociálnych a podobných zariadeniach, pričom tieto zariadenia musia na komunikáciu s nimi vytvoriť personálne podmienky. Všetky uvedené a ďalšie „práva" môžu občania národnostných menšín požadovať od orgánov verejnej správy a všetky ďalšie inštitúcie i podnikatelia im to musia zabezpečiť.

Nášľapné míny

Každému, kto si tento zákon prečíta, je na prvý pohľad jasné, že ak orgány verejnej správy majú a musia zabezpečiť uvedené „menšinové práva“ občanov, tak majú len dve možnosti: alebo prijmú do svojich služieb navyše množstvo kvalifikovaných tlmočníkov ovládajúcich menšinové jazyky (a na to nebudú mať peniaze), alebo prepustia svojich slovenských zamestnancov a na ich miesta nastúpia príslušníci neslovenských menšín, ktorí kvalitne ovládajú príslušné menšinové jazyky (teda prevažne štatistických Maďarov). V obidvoch prípadoch je to však celkom nespochybniteľná zákonom nariadená diskriminácia štátotvorného národa a jedna z ďalších podôb plazivej maďarizácie, čo je celkom jednoznačným a veľmi vážnym legislatívnym porušením článku 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Na zabezpečenie svojho maďarizačného zámeru vpašovali zostavovatelia zákona č. 204/2011 niekoľko nášľapných mín, z ktorých sú najnebezpečnejšie ustanovenia, že na „menšinové práva“ majú nárok občania patriaci k menšine, ak tvoria v obci vo dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľstva najmenej 15 percent. Paragraf 7 c/1 uvedeného zákona to spresňuje, že pod dvomi sčítaniami sa rozumejú sčítania, ktorých výsledky boli vyhlásené po 1.7.2011.

Lenže zákon to zároveň v odseku 2 anuluje a uvádza, že na „menšinové práva“ majú nárok už aj obce podľa sčítania pred 1.7.2011. A aby bolo dielo maďarizácie zavŕšené, v tom istom paragrafe a odseku sa ustanovuje, že zákonom vymenované menšinové výsady stratia len tie obce, v ktorých pri troch sčítaniach po 1.7.2011 príslušníci menšiny ani jedenkrát nebudú tvoriť aspoň 15 percent obyvateľstva. Škandalózne nezrovnalosti v tom istom zákone však koalícia bez mihnutia oka schválila napriek protestom opozície, ktorá Chmelov legislatívny paškvil podrobila ostrej kritike.

Zachová Smer-SD status quo?

Novopečený minister školstva Dušan Čaplovič vtedy ako poslanec za stranu Smer-SD upozornil na nebezpečenstvo vyplývajúce zo zákona, ktorý označil za pokus „realizovať prvú etapu maďarskej revízie a iredenty“. Ďalší zákonodarca Smeru Ján Podmanický o „probudapeštianskom zákone“ hovoril ešte tvrdšie: „Je supermaďarizačný a vytvára super jazykové geto pre príslušníkov národnostných menšín. Celý zákon je zlý...“ Podobne sa vyjadril aj vtedajší poslanec SNS Rafael Rafaj, ktorý okrem iného upozorňoval aj na vážne legislatívne rozpory v dikcii samotného vládneho zákona.

Dnes Robert Fico ako suverénny víťaz volieb etabluje novú vládu a spolu s Dušanom Čaplovičom hovorí, že Smer-SD zachová status quo a nebude otvárať kontroverzný zákon o používaní jazykov národnostných menšín vyfabrikovaný v centrále strany Most-Híd. Inými slovami tak vlastne súhlasí, že 655 slovenských miest a obcí z povestného Chmelovho zoznamu dostane pomenovanie z čias maďarizácie v rokoch 1870 - 1910. Už len samotný tento fakt je alarmujúci. Poslanci Smeru pritom pred rokom jednoznačne odsudzovali tento zlý zákon. Ešte pred zostavením druhej Ficovej vlády Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku predložil ďalšie požiadavky vládnemu kabinetu na riešenie menšinových práv a ďalšej „komplexnej úpravy používania jazykov národnostných menšín“.

Je zrejmé, že takéto maďarské eskapády rozličných zoskupení a okrúhlych stolov pod vedením maďarských politických strán Most-Híd a SMK budú pokračovať ďalej a vzájomné porozumenie a pokojné spolužitie občanov nášho štátu budú rozvracať bez ohľadu na veľkorysé ústupky Roberta Fica a jeho nastupujúcej vlády.

S obrovskou dôverou, ktorú Smer-SD od občanov dostal, by mal dôsledne chrániť národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, jej kultúrnu, jazykovú i územnú suverenitu. Pretože kultúra, jazyk a územie patria k základným atribútom národa i štátu.

Pridaj komentár