Bieda slovenského učiteľského stavu

Kliment Uhrecký
27.02.2012 2 945 internet

Pre úspešný chod národných hospodárstiev jednotlivých štátov je dôležitý kvalitný výchovno-vzdelávací systém. Ten náš slovenský vyzerá tak, akoby mal už svoj zenit za sebou. Ešte donedávna ako tak fungujúce slovenské školstvo sa zmieta v agónii.

Učiteľov na trhu práce je prebytok. Kým počty žiakov po roku 1990 systematicky klesajú, počty vysokých škôl, ktoré pripravujú budúcich učiteľov sa rozrástli. Slovenský učiteľ je už skôr typickým proletárom ako príslušníkom slovenskej inteligencie. Dohnali ho tam ekonomické podmienky, v ktorých musí doslovne živoriť. Je strašné, keď vychovávatelia našich detí a mládeže vyberajú lacný tovar v second handoch a spolu s našimi dôchodcami stoja v ranných radoch pred hypermarketmi, aby stihli nakúpiť nekvalitný akciový tovar, lebo ten o niečo kvalitnejší za tzv. „normálne“ trhové ceny sa im zdá byť pridrahý. A potom rýchlo, aby sme stihli prvú hodinu. O to alarmujúcejší je stav, keď sú obaja manželia učitelia. No a ak žije z učiteľského platu iba jeden človek, nevyhnutne potrebuje pri sebe svojho rodiča a jeho dôchodok. Inak by musel skončiť pri kontajneroch a ukrývať sa, aby ho nevideli jeho žiaci a ich rodičia. Hyperbola? Nie, realita!

Slovo učiteľ ako nadávka?

Kým žiaci na mnohých školách sa predbiehajú v prezentácii značkových odevov a obuvi, učitelia sa odievajú iba do toho, čo má najbližší vietnamský predavač v akcii. Tí šťastnejší sa prehrabávajú v sekáčoch a občas sa im podarí nájsť aj veľkosť pre dospelého človeka. Učiteľa v škole poznáte podľa ošumelého oblečenia a utrápeného výrazu tváre plnej pesimizmu. Autorita učiteľského stavu výrazne poklesla najmä po roku 1989. Aj keď sa mocní v našom štáte vyhovárajú na nedostatok financií a neustále žvásty o šetrení a uťahovaní opaskov. No pre seba si vždy niečo ulejú. Súčasný učiteľ dostane na Slovensku čistý plat okolo 500 eur. Ak z toho uhradí nájomné, služby, telefón, dopravu, stravu, nedajbože musí ešte živiť vlastné deti, zostane mu iba torzo.

Žalostný stav slovenského učiteľského stavu je spôsobený aj nízkou spoločenskou a politickou angažovanosťou slovenského učiteľa. Slovo učiteľ sa stalo pomaly nadávkou. Naposledy ho ako nadávku použil Béla Bugár, keď slovom učiteľka pohŕdavo nazval poslankyňu NR SR, bývalú učiteľku Annu Belousovovú. Mocní tak dali jednoznačne najavo, čo si o učiteľoch myslia a podľa toho sa k nim aj správajú. Preto nie je vôle zo strany vlády a NR SR zlepšiť finančné ohodnotenie učiteľov.

Učiteľov by sme mohli vyvážať

Nechcem degradovať prácu upratovačiek a školníkov, ale vysokoškolsky vzdelaní učitelia zarobia len o čosi viac ako upratovačky alebo predavačky. Ani učiteľské odbory (OZ PŠaV) veľa neurobili a ako nátlaková organizácia zlyhali. Štrajky učiteľov sú neúspešné a zúčastňuje sa na nich minimum učiteľov. V slovenskom učiteľovi zostal syndróm ohnutého chrbta. Je minimálne asertívny a ustráchaný. Demografický pokles obyvateľstva v SR, zlučovanie a rušenie základných a stredných škôl sa stali nočnou morou slovenského učiteľa. Ak by dali učitelia jedného zboru všetci výpoveď, ako to urobili lekári, riaditelia škôl sú schopní do týždňa postaviť nové učiteľské kolektívy. Totiž učiteľov na trhu práce je prebytok. Kým počty žiakov po roku 1990 systematicky klesajú, počty vysokých škôl, ktoré pripravujú budúcich učiteľov sa rozrástli. Ročne vypúšťajú stovky zbytočných absolventov učiteľského štúdia. Máme toľko učiteľov slovenského jazyka, dejepisu, zemepisu, občianskej náuky, etiky, biológie, fyziky, chémie či telesnej výchovy, že by sme ich mohli vyvážať! Na úradoch práce je už evidované veľké množstvo nadbytočných učiteľov a absolventov neužitočných humanitných smerov (sociológia, politológia, história, masmediálna komunikácia a pod.). Vysoké školy by mali jednoducho skončiť s takýmito odbormi. V súčasnej dobe stačia pre Slovensko iba dve vysoké školy pripravujúce učiteľov. Aj toho si je vláda vedomá a tak aj k učiteľom pristupuje.

Problém je aj v tom, že veľa žiakov končí na gymnáziách, ktoré ako jediné stredné školy fungujú pri tých istých počtoch žiakov ako pred rokom 1989. Zbytočné sú aj hotelové akadémie. Paralelne úroveň vyučovania na gymnáziách upadá, pretože tu študujú priemerní a podpriemerní žiaci, na ktorých gymnáziá dostávajú normatívy. Je to choré! Chýbajú nám naopak odborníci v iných odvetviach. Naopak dobrých klampiarov, murárov, automechanikov je málo.

Aj v tomto je problém. Vláda preto môže učiteľov trestať nízkymi platmi a degradujúcimi pracovnými podmienkami. Vie, že učitelia majú pokoru a strach v krvi. A preto je najlepšie učiteľský stav ignorovať a zakonzervovať v terajšej agónii. Veď stále znižujúca sa intelektuálna úroveň národov východnej a strednej Európy komusi veľmi dobre vyhovuje. Potom úlohu učiteľov nahradia médiá a počítača a takýto zmanipulovaný národ sa bude lepšie ovládať. No a pre niekoho budeme stačiť ako lacná pracovná sila. Takže kvalitných učiteľov v slovenskom školstve netreba.

Zbytočne by iba svojou pravdou otvárali oči žiakom, s ktorými žijú v tomto ponurom matrixovom svete. Najlepšie je mlčať, na nič sa nepýtať a slúžiť mocným. Inak tu nemáš čo hľadať. Potom sa už len stane bežným javom to, čo poznáme z českého filmu Gympl. Unavený, zbedačený učiteľ, manipulovateľná riaditeľka, hulvátski a arogantní žiaci a najmä mocní sponzori škôl. A realita to už v podstate aj je.

Pridaj komentár