Ideálny obraz oficiálneho „intelektuála“

Kliment Uhrecký
04.02.2012 2 798 Fdb.cz

Intelektuáli boli vždy akýmsi svedomím národa, obrazom jeho duše. V predchádzajúcich storočiach stáli vždy na čele národnoobranného zápasu a v prvých líniách v boji proti maďarizácii. Stáli v prvých radoch v boji proti osmanskej nadvláde na Balkáne, či v boji proti presadzovaniu maďarčiny medzi nemaďarskými národmi v Uhorsku. Dokázali poukazovať na nebezpečenstvo alkoholizmu, ktorý naši nepriatelia spolu s úžerou masovo presadzovali medzi slovanskými národmi. Preto boli tŕňom v oku uhorskej vlády a jej prisluhovačov.

Milan Lasica
Peniaze a manipulatívny vplyv médií však dokázali vytvoriť aj typ tzv. „intelektuála“, ktorý je skôr škodnou v duchovnom živote slovanských, ale aj iných európskych národov. To už nie je intelektuál, ktorý bojuje za záujmy svojho národa. Je to typ peniazmi a kariérou skazeného „intelektuála“, ktorý sa zapredal mocným tohto sveta a oni sa mu odmeňujú bohatými darmi a účelovou prezentáciou vo všetkých typoch médií. Neustále sú vyzdvihovaní nad úroveň svojich schopností a násilím natláčaní do všetkých sfér života. Pritom ich kvality sú priemerné, ba až podpriemerné. Stačí, keď robia medvediu službu v prospech mocných tohto sveta.
   

Tátokrajinský „intelektuál“

Skúsme si charakterizovať prototyp takéhoto oficiálneho a médiami protežovaného „intelektuála“. Keď zvážime všetky nasledujúce atribúty, zistíme, že vo všetkých krajinách takíto intelektuáli rozleptávajú to posvätné – národné, tradičné, duchovné a historické. Na prvom mieste musí byť oficiálny „intelektuál“ odporcom všetkého národného. Akúkoľvek zmienku o obrane národa okamžite označí za fašizmus a pohŕdavými slovami so silnou dávkou sarkazmu a paródie začne zosmiešňovať obrancov národnej veci. V oficiálnych médiách roztrubuje najväčšie špinavosti o národe a jeho obrancoch, degraduje pronárodné postoje. Robí to nielen v oficiálnom spravodajstve, ale najmä v tzv. humoristických reláciách, ktoré sú vyslovene tendenčné a neobjektívne. Bolo to vidno najmä počas tzv. Mečiarovej vlády. Tzv. humoristi až agresívne bili do tohto politika a jeho stúpencov. Urážali ho na každom kroku, ba dokonca urážali aj jeho stúpencov a voličov. Dokázali dokonca znevážiť staršiu generáciu nevkusnými poznámkami o babkách demokratkách, ako keby voličská základňa napr. KDH prekypovala mladosťou. Možno by to niekto ospravedlnil slovami, že išlo o koalíciu, ktorá vládne, a preto treba v mene demokracie zarýpať a parodizovať. Samozrejme, že by sa s tým dalo súhlasiť. Ale!!! V roku 1998 nastúpila nová vláda vedená tzv. pravicovými stranami a SDĽ na čele s M. Dzurindom. Humoristi ale aj naďalej zosmiešňovali teraz len opozíciu, ktorá už nemala na vláde podiel. Mikuláš Dzurinda a jeho kumpáni si naopak s tzv. humoristami veľmi dobre rozumeli a rany rozdávali tentoraz opozícii, s ktorou by logicky mali byť kontrolným mechanizmom vlády. Z toho vyplýva ich jednoznačná politická orientácia a neobjektivita.

No  a ideálny „intelektuál“ podporuje iba strany tzv. „pravice“, prípadne liberálov. Vytvára sa akýsi mýtus o tom, že vzdelaní ľudia podporujú tzv. „pravicu“ a tí menej vzdelaní národne orientované strany a ľavicu. Médiá tak vymývajú mozgy obyvateľom celého štátu. Vytváranie vzorcov o tom, akí ľudia volia politické strany podľa základnej politickej orientácie alebo podľa vzťahu k národnej otázke, je účelové. Jeho cieľom je pošpiniť povesť národne orientovaných strán a vytvárať mýtus o tom, že národne orientované a prípadne ľavicové strany podporujú iba menej vzdelaní ľudia. Nie je toto šírenie dezinformácií a urážok na adresu väčšiny obyvateľov štátu, ktorí nepodporujú tzv. kozmopolitnú pravicu?
    
Oficiálny „intelektuál“ musí byť jednoznačne stúpenec multikulturalizmu, pretože je to „moderné“. Podpora migrantov z tretieho sveta, podpora islamu a všetkého neslovenského je jednoznačne podľa neho moderná. Arogancia maďarskej menšiny, permanentný tlak Budapešti a svetového maďarstva na čele s G. Sorosom nechávajú tzv. oficiálni „intelektuáli“ bez povšimnutia. Naopak vykrikujú, ak sa Slováci bránia a nechcú znášať neprimerané ataky maďarských iredentistov a zahraničnej maďarskej loby. Napádajú cigánskou kriminalitou postihnutých občanov Slovenska, keď tí volajú po ochrane a dovolia sa sťažovať na svojich  spoluobčanov. Cigánmi zbitý človek alebo nimi zavraždený dôchodca je pre nich rasista a fašista!

„Intelektuál“ z oficiálnych kruhov musí byť a priori ateista alebo liberál. Je mu cudzie všetko kresťanské, pretože to označuje za spiatočnícke. Vysmievať sa z kresťanských tradícií národa je jednoducho moderné. Zelenú oficiálne dostala protikresťanská literatúra. Protikresťanské až nenávistné pseudodielka typu Azda posledná večera a podobne majú urážať kresťanov všetkých denominácií. Ich autori sú potom označovaní za prototyp „intelektuála“ a pokrokového človeka. Naopak hromadia sa útoky proti kňazom, rehoľníkom a obetavým rehoľným sestrám, ba dokonca aj radovým veriacim. Kým v minulosti bolo kresťanstvo zosmiešňované rôznymi primitívmi v duchu vedeckého ateizmu a dialektického materializmu, dnes je zosmiešňované v duchu konzumného liberalizmu a multikulturalizmu. Ak niekto vystúpi na obranu kresťanstva, je okamžite označený za klérofašistu!!!

Tzv. moderný „intelektuál“ musí byť nonkonformný až deviantný, pretože mravnosť sa v dnešnom svete nenosí. Etika sa vytráca z televíznych obrazoviek, ale aj z bežného života. No a tzv. „intelektuáli“ musia byť na čele tohto demoralizujúceho hnutia. Opitá celebrita sa stáva vzorom. Známy hudobník Brabenec z prostredia tzv. českých „intelektuálov“ sa na oslavách narodenín svojho priateľa „dramatika“ tak opil, že sa pomočil a jeho fotografie sa stali priam legendou. Naši tzv. „intelektuáli“ zabíjajú na cestách nevinných ľudí a napriek tomu, že jazdia vysokou rýchlosťou a často pod vplyvom alkoholu, zostávajú nepotrestaní. Naďalej sa nám drzo smejú z televíznych obrazoviek do očí ako porotcovia rôznych súťaží, ba dokonca sa snažia sršať vtipom a paródiou. Ich rodinný život je rozvrátený, idú zo vzťahu do vzťahu, a toto prezentujú ako spoločenský úspech. Výrok jednej nemenovanej milionárky z Košíc, že nemá rada deti a miesto nich má psy, hovorí za všetko. Naopak, napriek jej vulgárnemu slovníku ju médiá neustále protežujú ako hviezdu.

Jazyková kultúra neustále upadá, a to aj v tradičnom spravodajstve. Propagovanie zvráteností všetkého druhu sa stáva stále viac populárnym ako podpora usporiadaného rodinného života, Tradičným rodinným životom tieto kreatúry opovrhujú a vysmievajú sa z kresťanských zásad, ktoré tu platili storočia!!! „Intelektuál“, ktorého nám nanucujú oficiálne médiá, musí byť bohatý. Kým väčšina národa žije z podpriemerných platov, on za svoje podpriemerné výkony vyváža na drahých autách, cestuje po destináciách, o ktorých sa jednoduchému smrteľníkovi môže iba snívať. V podstate ničím výnimočné moderátorky sa stávajú hviezdami len preto, že ich vplyvní otcovia sedia v parlamente a na rôznych iných miestach, kde tečú peniaze a riadi sa štát. Občanov iritujú aj na rôznych plesoch a spoločenských akciách, kde tancujú vedľa magnátov a boháčov a spolu s nimi sa zabávajú. Jednoduchý človek sa pýta na zdroj ich príjmov a dôvod ich prítomnosti na týchto plesoch. Drahé vily v luxusných štvrtiach iba hovoria, že za svoju službu dostali dobrú odmenu.

Takže asi takto by mal vyzerať tzv. oficiálny „intelektuál“, ktorý vyznáva multikulturálne, protinárodné, protináboženské, antisociálne a dekadentné hodnoty. Je stúpencom morálneho relativizmu. Takýmto ľuďom sa dáva široký priestor v médiách a médiami sú permanentne nanucovaní širokej verejnosti ako významné osobnosti. Je smutné, že veľká časť verejnosti ich uznáva a deformuje si takýmito vzormi svoj hodnotový systém.

Verím, že raz verejnosť pochopí, že národ potrebuje národne uvedomelú inteligenciu, ktorá bude obhajovať jeho prirodzené práva a nedá sa zapredať za judášsky groš architektom multikulturalizmu a nového svetového poriadku!

Pridaj komentár