Novodobé vysťahovalectvo. Damoklov meč nad Slovenskom

Ľudovít Števko
09.11.2017 3 053 achív

V prvej polovici 20. storočia bolo snom európskeho prisťahovalca do Ameriky stať sa z kamelota milionárom. Titul rovnomennej knihy Dominika Hansa z roku 1943 bol pre obdobie vysťahovalectva z Európy do zámoria po dvoch zničujúcich svetových vojnách príznačný: Amerika bol vytúžený svet bohatstva a neobmedzených možností.

V Amerike na začiatku 20. storočia v zamestnávateľských kruhoch platilo: Keď nemôžeš nájsť na ťažkú prácu človeka, ani Íra ani černocha, nájdi Slováka – určite pochodíš.

Písalo sa vždy viac o úspechoch prisťahovalcov zo starého kontinentu a málo o ich sklamaniach. Pre dnešnú Slovenku, ktorá hľadá živobytie vo Veľkej Británii, Nemecku alebo Rakúsku je snom stať sa z aupairky aspoň manažérkou prosperujúceho hotela. Lenže šťastných Sloveniek, ktorým sa splní sen je veľmi málo. Sú to skôr výnimky, ktoré tlač, pred storočím tak aj dnes, uvádza ako príklad úspechu životaschopných príslušníkov slovenského národa v bohatej cudzine. Lenže pravda je iná, pre väčšinu obyčajných ľudí hľadajúcich prácu za hranicami svojho domova skôr žalostná, plná odriekania a ponižovania.

 

Otrokyne súčasného systému

Záujem médií o armádu slovenských aupairiek a opatrovateliek v zahraničí sa prebudil až po tragickej udalosti, kedy počas rozvozu opatrovateliek z Rakúska na východ Slovenska zahynulo pri dopravnej nehode okrem vodiča sedem žien, väčšinou matiek niekoľkých detí. Udalosť je to prinajmenšom rovnako smutná (aj bez vyhlásenia štátneho smútku), ako keď zahynú slovenskí vojaci v cudzích službách na vojnovom poli kdesi v Afganistane.

-------------------------------------------------------------------------

Róbert Švec:  Aj tragická udalosť slovenských opatrovateliek pracujúcich v Rakúsku je symbolom falošnej politiky strany Smer-SD, ktorá núti našich ľudí, aby si hľadali prácu v zahraničí. Dôstojná práca za dôstojné peniaze zostala iba na papieri. Cieľom sociálnej politiky musí byť nastavenie takých pomerov, aby Slováci neboli nútení hromadne opúšťať našu vlasť a hľadať pracovné príležitosti za hranicami. Aj to je jeden z hlavných cieľov Slovenského Hnutia Obrody.

-------------------------------------------------------------------------

Aká je to slasť tvrdo drieť prakticky 24 hodín denne počas dvoch turnusových týždňov, by mohlo rozprávať tých štyridsaťtisíc slovenských žien a dievčat, ktoré sú obeťami často neserióznych agentúr parazitujúcich na ich práci v Rakúsku. Konečne sme si začali všímať naše novodobé otrokyne a počúvať ich príbehy odlúčenosti od rodín a detí.

Akoby sa po sto rokoch opakovala naša slovenská história. Pravda, dnes v modernejšom kapitalistickom vydaní, zabalená v krajšej pozlátke z vyspelejšieho Západu. Daň za prácu v zahraničí je však neraz neúmerne vysoká: citové živorenie, odcudzenie aj rozpad rodiny.

Ale aspoň deti nehladujú, môžu si dopriať jogurt, zmrzlinu aj školu v prírode. Takú výsadu nemajú na Slovensku všetky deti.

 

Slováci v cudzom svete

Emigrovať za prácou do vzdialenej či blízkej cudziny bola vždy krajnosť, ktorou si Slováci riešili svoje existenčné problémy. V USA, neďaleko sochy Slobody na Ellis Island je múzeum imigrácie, pomník vďaky národom, ktoré budovali v potu tváre americkú prosperitu. Vo vstupnej hale čnie nad hlavami návštevníkov obrovská čiernobiela fotografia mladej ženy v čičmianskom kroji s dieťaťom na rukách. Dodnes mám v hlave obraz tejto slovenskej madony, ktorá opustila svoj domov, aby našla lepšiu budúcnosť pre svoje dieťa. Nevedno, či ju naozaj našla, kroniky na Ellis Island o tom nepíšu. Možno pracovala ako slúžka u bohatej americkej rodiny, alebo sa skromne živila ako kuchárka svojich mnohopočetných rodákov, ktorí robili v baniach Pennsylvánie v dvanásťhodinových šichtách.

-------------------------------------------------------------------------

Prečítajte si tiež: Tradícia slovenského murárstva

-------------------------------------------------------------------------

Slovenky a Slováci sa neštítili ani tých najťažších prác. V Amerike na začiatku 20. storočia v zamestnávateľských kruhoch platilo: Keď nemôžeš nájsť na ťažkú prácu človeka, ani Íra ani černocha, nájdi Slováka – určite pochodíš. Ak dnes navštívite v New Jersey slovenskú komunitu pri oslavách Nového roka, stretnete stovky mladých ľudí najmä z východného Slovenska, z ktorých mnohí pracujú na čierno pri stavbách rodinných domov. Stavajú domy z plastov, ako je obvyklé v týchto končinách, upravujú trávniky podľa jednotného strihu alebo obsluhujú benzínové pumpy a umývajú podlahy v reťazcoch McDonald´s. Vo vyľudnených dedinách na východe Slovenska im ukladajú zarobené peniaze ich starí rodičia v nádeji, že sa po rokoch vrátia domov z cudzieho sveta.

A slovenské madony zarábajú na chlieb pre svoje deti v USA, Veľkej Británii, Nemecku, ale najmä v susednom Rakúsku. Niektoré, ešte slobodné sa tam vydajú a zapisujú do štatistík svoje šťastnejšie slovenské príbehy. V posledných rokoch odišlo za prácou do zahraničia tristotisíc Slovákov.  

Tie neúprosné štatistiky neveštia pre Slovensko nič dobré.

-------------------------------------------------------------------------

TRIČKO SLOVENSKÉHO HNUTIA OBRODY

Prichystali sme pre vás nové tričká Slovenského Hnutia Obrody. Tričko SHO je k dispozícii v našom internetovom obchode www.vlastenec.sk alebo zavolajte na tel. číslo 0908 800 782. Odkaz na tričko: TU

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Jedna z najkrajších šiltoviek so štátnym znakom Slovenskej republiky. Šiltovku si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk alebo na čísle 0908 800 782.

Pridaj komentár