Druhá Slovenská republika a jej korene

Martin Lacko
06.01.2017 5 251 archív

Na akej pôde a z akých koreňov druhá Slovenská republika vyrástla? Podmienkou naplnenia samourčovacieho práva slovenského národa bola vhodná medzinárodnopolitická klíma. V dôsledku vojny, odboja a rozpadu monarchie vznikla ČSR. Slováci mohli slobodnejšie dýchať. Pri ďalších otrasoch Európy v roku 1938 získali autonómiu, ktorú im Česi upierali, a onedlho aj štátnu samostatnosť. Prvá SR (1939 – 1945), i keď v okyptených hraniciach a v tieni Hitlera, získala všetky atribúty samostatného štátu, vrátane medzinárodnoprávnej subjektivity. Priniesla dovtedy nevídaný rast národného povedomia. Práve vedomie – Slováci sú schopní žiť a prežiť samostatne – bolo kľúčové aj pre uchovanie idey štátnosti a neskôr vznik druhej SR.

Slováci s nadšením privítali informáciu, že Slovenská národná rada 17. júla 1992 prijala Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

Keď veľmoci v roku 1945 rozhodli o obnove ČSR a jej presune do sovietskej sféry vplyvu, pre národný život Slovákov to značilo hlboký regres. Kriminalizovaná bola nielen samotná idea slovenskej štátnosti (ako tzv. separatizmus), ale aj prejavy národného povedomia či snahy o zlepšenie postavenia Slovenska (tzv. buržoázny nacionalizmus). Pochopiteľne, český buržoázny nacionalizmus oficiálne nejestvoval. Postavenie Slovenska v rámci ČSR bolo degradované. Podobne smerom von, pre svet boli Slováci Čechoslovákmi, či Čechmi.

 

Dvojkríže v uliciach

Zmena mohla prísť znova len so zmenou politickej situácie. Emancipačné požiadavky sa naplno vynorili v legendárnom roku 1968, keď sa vynorili dovtedy zakázané dvojkríže Slováci zjednotili na požiadavke federácie. Tú sa aj napokon v rekordne krátkom čase, podarilo aj vybojovať, hoci v praxi sa plnohodnotne neprejavila. Už v druhej polovici 80. rokov sa ukázalo, že ideológia internacionálneho socializmu skrachovala. Národný prvok sa v socialistickom bloku odbúrať nepodarilo. Nevznikla sovietska, juhoslovanská ani československá národnosť.

-------------------------------------------------------------------------

Prečítajte si tiež: Štát ako provokácia nacionalistov...

-------------------------------------------------------------------------

Ani takmer polstoročné prenasledovanie „slovenského nacionalizmu“ nezmazalo prirodzené túžby. Boj za slobodu a demokratizáciu sa znova spojil s bojom za národné práva Slovákov. Presne tak, ako v roku 1968.

A presne tak, ako tomu bolo v slovenskom exile, ktorý vlajku štátnej samostatnosti niesol kontinuálne od roku 1945. Pre tamojších Slovákov neprichádzali do úvahy žiadne federácie, konfederácie či „dvojdomky“ s Čechmi. Otázka štátoprávneho usporiadania sa v roku 1990 stala jednou z kľúčových politických tém. Žiadna politická sila nebola spokojná s aktuálnym postavením Slovenska v štáte. Na námestiach sa znova objavili slovenské dvojkríže. Objavili sa spory o názov štátu, o kompetencie republík.

 

Hľadanie vlastnej cesty (1990 – 1992)

Problémom však bolo sformulovanie národných požiadaviek. Možno povedať, že v rokoch 1989 – 1991 tu bolo len jediné politické hnutie – Hnutie za oslobodenie Slovenska, ktoré úplne jednoznačne a nekompromisne požadovalo osamostatnenie Slovenska. Z takéhoto postupu mala však väčšina vtedajšej politiky – i verejnosti – obavy.

Politici sa obávali útokov médií, oponentov či zahraničia z toho, že chcú „rozbiť spoločný štát“, ba, obnoviť „Slovenský štát“, ktorý protislovenská propaganda desaťročia spájala s Hitlerom.

Preto ani tento názov, ako ani termín samostatnosť nepoužívali a hľadali si nové, zástupné – no menej zrozumiteľné – pojmy. Až pokračujúcou diskusiou – až škriepkami – dozrievalo v rozhodujúcej časti politického spektra presvedčenie o tom, že rozchod je nevyhnutný a ambície Slovákov nemôžu byť naplnené zmenou názvu štátu či reformou federácie.

Predseda vlády SR Vladimír Mečiar a predseda SNR Ivan Gašparovič 17. júla 1992 v budove parlamentu v Bratislave zdravia poslancov po podpise Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

Vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Jozef Prokeš prečítal 17. júla 1992 text deklarácie z balkóna Slovenskej národnej rady.

Po voľbách roku 1992 sa stalo na Slovensku najsilnejšou politickou silou HZDS, hlásajúce požiadavku konfederácie. Sama osebe bola nezlučiteľná s dovtedajším federálnym princípom. Krokom k štátnej samostatnosti bola aj Deklarácia o zvrchovanosti SR (17. júl 1992). Labutiu pieseň tzv. spoločného štátu naznačila aj abdikácia prezidenta Václava Havla a prijatie národnej ústavy (1. september 1992). Kým HZDS lavírovalo, na českej strane sa už pripravovali na osamostatnenie, najmä ekonomicky. Politické elity na oboch stranách Moravy sa na zániku ČSFR definitívne dohodli dňa 25. novembra 1992, keď Federálne zhromaždenie, ako vtedajší najvyšší zákonodarný orgán, ústavným spôsobom odhlasovalo zánik ČSFR – k 31. decembru 1992.

 

Otázniky do budúcnosti

Dňa 1. januára 1993 došlo k vzniku druhej SR a súčasne obnove slovenskej štátnosti – teda stavu, keď Slováci majú vlastný štát. Čas potvrdil, že to bolo ideálne riešenie a spoločný štát bol pre Slovákov slepou uličkou.

Nový štát však nedostal vhodnú vnútornú náplň. Nebola prijatá štátna doktrína. V kultúre, školstve, médiách či v pamäťovej politike ostalo všetko po starom.

Je to súčasne svetový unikát, pretože so vznikom štátu vždy šla aj pamäťová revolúcia. Akademické a vedecké inštitúcie ostali riadiť tí istí ľudia, ktorých tam dosadila Praha. Druhá SR nenašla odvahu povedať, že je druhou Slovenskou republikou. Opačne, zakliesnila sa v československých historicko-kultúrnych tradíciách, čím akoby naznačovala, že nie je suverénnym štátom, len zvyškom Československa. To trvá podnes. Symbolom kontinuity s ním je i glorifikácia čsl. odboja na Slovensku, najmä 29. augusta 1944 – teda historického míľnika, ktorým sa časť domácich politických elít vzdala vlastnej štátnosti. Odporcovia slovenskej štátnosti miesto na smetisko dejín zamierili do riadiacich sfér štátu. Štátu, ktorý nechceli, dodnes ho nenávidia, no pritom okupujú už dve desaťročia. Prirátajme k tomu obrovskú ekonomickú moc, ktorú u nás dnes majú české podniky. Čudujeme sa, že dnes sú už tak silní, že volajú po kriesení politickej mŕtvoly – „obnove Československa“?

Zhromaždení občania pred historickou budovou SNR na Župnom námestí počas rokovania SNR o prijatí Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

Zhromaždenie na staroslávnom Devíne po podpise Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992.

Ľudia nadšene vítajú schválenie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

-------------------------------------------------------------------------

TRIČKO SLOVENSKÉHO HNUTIA OBRODY

Prichystali sme pre vás nové tričká Slovenského Hnutia Obrody. Tričko SHO je k dispozícii v našom internetovom obchode www.vlastenec.sk alebo zavolajte na tel. číslo 0908 800 782. Odkaz na tričko: TU

Pridaj komentár