Radoslav Procházka. Oportunista s nafúknutým egom?

Ladislav Kováčik
14.11.2016 4 634 archív

Kométa, ktorá na nebi na chvíľu zažiarila a potom sa zas stratila, aj takto by sa celkom výstižne dal v skratke popísať pobyt Radoslava Procházku v politike. Keďže sa nedávno vzdal svojho poslaneckého mandátu a uzavrel tak túto časť svojho života, je to celkom dobrá príležitosť, aby sme sa pokúsili jeho politickú kariéru trochu zhodnotiť a zosumarizovať.

Vystupovanie Radoslava Procházku vyznievalo častokrát až príliš kŕčovito na to, aby ho bežní občania mohli zobrať vážne. Tí nakoniec pochopili, že z bilbordov a televízie sa im prihovára len ďalší prázdny oportunista so značne nafúknutým egom.

Ešte predtým, než sa v roku 2010 Radoslav Procházka stal poslancom NR SR za KDH, mal už za sebou bohatú právnickú kariéru. Bol odborným asistentom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, zástupcom SR pred Súdnym dvorom EÚ, poradcom Ústavného súdu SR a pôsobil aj ako advokát. Mal na konte tiež autorstvo viacerých kníh. V roku 2012 za KDH kandidoval do parlamentu opäť a znovu získal mandát.

-------------------------------------------------------------------------

Prečítajte si tiež: (Ne)tradičná strana Andreja Danka

-------------------------------------------------------------------------

Je celkom možné, že tu zaúčinkovala aj krúžkovacia kampaň, ktorú pred voľbami vyvinul spoločne s Danielom Lipšicom a Janou Žitňanskou. Tí boli taktiež zvolení, avšak čoskoro sa so svojou materskou stranou rozišli (neskôr založili politický subjekt s názvom NOVA). Procházka sa vtedy vyslovil, že ich rozhodnutie rešpektuje, ale mrzí ho a nezabudol dodať, že ho aktuálne „viac než tvorba nejakých honosných vízií zaujíma to, ako ľudí, ktorí už dnes s vyplazenými jazykmi živia okrem svojich rodín aj tento štát, ochrániť pred odhodlaním vlády nakladať im nové a nové bremená“. Pripomeňme, že pri moci bola vtedy druhá vláda Roberta Fica, ktorej členov nominovala len strana Smer-SD.

 

Procházkov „útok“ na prezidentský palác

Procházka sa nemienil uspokojiť len s pozíciou radového poslanca KDH a v októbri 2012 predstavil straníckym kolegom dokument s názvom Alfa, v ktorom napríklad navrhoval financovať zdravotnú starostlivosť zo štátneho rozpočtu či zaviesť hmotnú zodpovednosť verejných činiteľov za prípadnú spôsobenú škodu. Na stranu Procházku sa síce postavila europoslankyňa Anna Záborská, jeho programové návrhy však nakoniec KDH ako celok neprijalo.

Procházka, ktorý musel uznať, že jeho osobné ambície sa v rámci KDH nenaplnili, sa nakoniec vo februári 2013 rozhodol zo strany vystúpiť. Onedlho nato ohlásil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách, naplánovaných na rok 2014. „Myslím, že na konci bude víťazstvo a všetko ostatné sú v tejto chvíli detaily,“ povedal vtedy.

V prezidentských voľbách sa Procházkovi síce nepodarilo prebojovať do druhého kola, no svoje konečné tretie miesto oprávnene považoval za dobrý odrazový mostík k ďalšej poltickej kariére. Prostriedkom k tomu mala byť novozaložená strana Sieť, v ktorej spojil sily s martinským primátorom Andrejom Hrnčiarom a poslancom Miroslavom Beblavým spojeným v minulosti s SDKÚ-DS. Zvolenie Procházku za predsedu strany nebolo žiadnym prekvapením - rovnako ako veľmi slušné čísla strany v prieskumoch preferencií.

 

Nahrávka. Začiatok konca

V roku 2015 sa na verejnosť dostal obsah nahrávky, na ktorej bolo počuť rozhovor Procházku s predsedom OĽaNO Igorom Matovičom. Matovič tvrdil, že obsah nahrávky usvedčuje Procházku zo snahy obísť pri vybavovaní inzercie v novinách platenie DPH a šéfa Siete vyzval na odchod z politiky. V konečnom dôsledku to však nebola kauza nahrávka, ktorá Procházkovi „zlomila väz“. Voliči videli ako problém skôr to, že Sieť sa málo a nevýrazne vyhraňovala voči politike Smeru. V parlamentných voľbách v roku 2016 napokon slávila úspech ostrá protivládna rétorika Sulíka a Matoviča, kým Procházka a Sieť ledva preliezli cez päťpercentné kvórum. Pohár voličskej trpezlivosti definitívne pretiekol, keď Procházka odsúhlasil vstup strany do koalície so Smerom, SNS a stranou Most-Híd. Potom už nasledovala len fáza agónie. Procházkovi neostalo nič iné, než skončiť vo funkcii lídra Siete a nakoniec prestal byť už aj radovým členom zákonodarného zboru.

 

Oportunista s nafúknutým egom?

Politický príbeh Radoslava Procházku nám ukazuje okrem iného aj na fakt, že nestačí mať dostatok mediálneho priestoru a prieskumy verejnej mienky na svojej strane. A tiež, že podstatou úspechu politického lídra je do veľkej miery aj úprimnosť v slovnom prejave. Toto sa týka Sulíka, Matoviča, Kollára, v minulosti Slotu, čiastočne aj Roberta Fica. Vystupovanie Radoslava Procházku vyznievalo častokrát až príliš kŕčovito na to, aby ho bežní občania mohli zobrať vážne. Tí nakoniec pochopili, že z bilbordov a televízie sa im prihovára len ďalší prázdny oportunista so značne nafúknutým egom. Najnovšie však už prichádza – a nielen na Slovensku – čas politikov, ktorí sú schopní hovoriť a rozmýšľať podobne ako normálny, pracujúci človek platiaci dane. Teda úplne iných, než aký bol napríklad aj Procházka.

-------------------------------------------------------------------------

TRIČKO SLOVENSKÉHO HNUTIA OBRODY

Prichystali sme pre vás nové tričká Slovenského Hnutia Obrody. Tričko SHO je k dispozícii v našom internetovom obchode www.vlastenec.sk alebo zavolajte na tel. číslo 0908 800 782. Odkaz na tričko: TU

Pridaj komentár