(Ne)tradičná strana Andreja Danka

Ladislav Kováčik
30.09.2016 6 691 archív

Okrem nástupu nových strán ako ĽSNS a Sme rodina sme boli tesne po posledných voľbách svedkami aj vzostupu Slovenskej národnej strany (SNS) – lenže, už to akosi nie je tá SNS, na ktorú sme boli zvyknutí. Kým ĽSNS, OĽaNO, či Sme rodina patria medzi „netradičné“, či „neštandardné“ strany, SNS je tu už od roku 1990 a bola aj vo viacerých vládach. Avšak jej predseda Andrej Danko dal starej značke nový obsah.

Rudolf Pučík, bývalý poslanec za SNS: „Projekt Danko bol načasovaný a podľa scenára gradoval.“

Andrej Danko bol až do roku 2010, kedy sa stal Slotovým prvým podpredsedom SNS, verejnosti prakticky neznámy. S SNS však spolupracoval už dlhšie ako zástupca strany v Ústredných volebných komisiách, asistent poslancov SNS či konzultant strany na právne otázky. Medzi rokmi 2010 - 2012 sa pomerne rýchlo dostal do povedomia prinajmenšom národne orientovanej verejnosti a tak jeho úmysel kandidovať po Slotovom odstúpení na funkciu predsedu nebol ničím prekvapivým. Aj jeho predchodca mal ešte pri tomto „odovzdaní žezla“, ktoré prebehlo v septembri 2012 v Ružomberku, veľmi dobrú náladu. To ešte netušil, že ho Danko o pár mesiacov „hodí cez palubu“ a z čestného predsedu SNS sa stane odídenec zo strany. Je dosť pravdepodobné, že Danko predpokladal, že zbavenie sa okukaného a problematického Slotu sa stretne skôr s pozitívnym ohlasom a bude jednou z prvých vecí, ktoré mu ako predsedovi SNS zaistia u sympatizantov dôveru.


Dankove témy

Kým bol Andrej Danko v opozícii, prezentoval svoju stranu ako euroskeptickú, priateľskú voči podnikateľom a zbavenú akýchkovek zbytočných protimaďarských sentimentov. Akousi výkladnou skriňou „novej SNS“ sa v roku 2013 stalo tzv. Popradské memorandum, z ktorého zacitujeme aspoň niekoľko bodov: „Žiadame transparentnosť a reorganizáciu administratívneho aparátu Európskej únie, čo zabezpečí, že s finančnými prostriedkami sa bude pri jeho činnosti efektívne

------------------------------------------------------------------------ Prečítajte si tiež: Maďarský čardáš stále žije

------------------------------------------------------------------------

nakladať“, „Žiadame elimináciu narastajúceho vplyvu nadnárodných, globalizáciou prepojených korporácií na politické špičky“, „Žiadame vyššiu ochranu prírodných zdrojov, lesov, ornej pôdy a vôd“, „Žiadame uznať, ochraňovať a podporovať rodinu, založenú na spolužití muža a ženy“, „Žiadame zastavenie implementácie ideológie a politiky multikulturalizmu.“ Nejeden volič mohol tieto vety vnímať ako signál, že SNS sa vydáva cestou modernej, razantnej a zásadovej národnej strany. Nuž, minimálne, pokiaľ ide o ochranu lesov, stojí za zmienku nedávne hlasovanie o návrhu ĽSNS zakotviť ochranu slovenského dreva do ústavy. Tu SNS za dôležitejšie než svoje memorandum považovalo svoju túžbu zostať v tábore štandardných strán – a tak za návrh nehlasoval ani jeden poslanec „najstaršej“ strany, dokonca Danko hlasoval proti!

Ak by Danko zostal aj po voľbách roku 2016 pri rétorike a politike nastolenej Popradským memorandom, mohla by strana byť naďalej pomerne dôveryhodná. Problémom však je, že teraz už do popredia posúva úplne iné témy: správanie poslancov parlamentu v sále, koncesionárske poplatky, či bizarná úvaha o tom, umožniť kandidovať len tým stranám, ktorých počet členov je minimálne 500. Uznajme, toto nie sú ani zďaleka témy, ktoré občanov prioritne zaujímajú a nie sú to ani témy, kvôli ktorým časť občanov SNS volila.

Napriek tomu, Andrej Danko sa vo svetle prieskumov verejnej mienky javí ako jeden z najpopulárnejších politikov. Súvisí to určite aj s krízou strany Smer, ktorá za štyri roky padla zo 44 percent na 28 a tým sa jej problémy určite neskončili. Kým však Robert Fico bol analytikmi a odporcami čas od času porovnávaný s Vladimírom Mečiarom, predsa len okolo seba dokázal vytvoriť silný tím ľudí ako Róbert Kaliňák, Marek Maďarič, či Miroslav Lajčák.

Predstavitelia SNS s výnimkou Andreja Danka sú naopak veľmi nevýrazní a akoby zatienení svojím lídrom. Týka sa to najmä troch ministrov SNS Petra Plavčana, Gabriely Matečnej a Petra Gajdoša, ktorí budia dojem, že sa na svoje miesta dostali aj z dôvodu, aby na stoličke ministra nesedel výraznejší predstaviteľ SNS, schopný Danka „prerásť“.

Veľmi zaujímavá bola v tomto ohľade výpoveď bývalého podpredsedu strany Vladimíra Chovana, ktorého SNS tesne pred voľbami stiahla z kandidátky. Ten tvrdil, že mu Danko povedal, že sa nehodí do parlamentu, ale do exekutívy: „Keď sa niekto hodí do exekutívy, tak je na parlament hlúpy? To je veľmi pritiahnuté za vlasy.  Ale keď si to dám dohromady s tým, čo mi povedal v našom predchádzajúcom rozhovore: ´Vieš, ja tu ani tak nepotrebujem odborníkov, ja tu skôr potrebujem takých ľudí, aby poslúchali,´ tak to celé spolu ladí. Je to spôsob, akým Danko robí mocenskú politiku vo vnútornej štruktúre strany. Je to, bohužiaľ, aj urážka všetkých ostatných kolegov.“ Akú-takú nádej pre pronárodnú hodnotovú orientáciu strany ešte môže predstavovať súčasný prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška, známy svojou častou kritikou pomerov v Európskej únii, ktorú prezentuje na svojej facebookovej stránke. Je v tejto súvislosti určite zaujímavé spýtať sa, prečo takéto zásadné témy nekomunikuje aj sám predseda SNS. A pokiaľ sa aj komentátor Marian Leško vyslovil, že SNS od nástupu Andreja Danka nepovažuje už za nacionalistickú stranu, je to veľmi varovný signál.

Súčasné smerovanie SNS v ničom nepripomína SNS v čase jej vzniku v roku 1871, ba príliš sa nepodobá ani na obnovenú SNS v roku 1990. Andrej Danko má ďaleko od vášnivých národovcov, ktorí zapaľovali vatry zvrchovanosti či sa zúčastňovali spomienok na prezidenta Jozefa Tisa.

Neexistuje žiadny vážny dôvod spoliehať sa na to, že SNS bude pod jeho vedením dôslednou národnou a konzervatívnou stranou. Zároveň by však bolo veľkou chybou SNS už teraz odpisovať. Táto strana v minulosti už viackrát vzbudzovala dojem, že sa blíži k svojmu koncu, no potom sa predsa len dokázala pozviechať a dosiahnuť nové úspechy. A tak sa stalo, že prežila strany ako HZDS, SDKÚ či SDĽ a je tu dodnes vo veľmi silnej pozícii.

Sú však v takej pozícii aj slovenské národovectvo a konzervativizmus? Samozrejme, nie sú a SNS pre ne napriek svojmu názvu robí žalostne málo.

-------------------------------------------------------------------------

TRIČKO SLOVENSKÉHO HNUTIA OBRODY

Prichystali sme pre vás nové tričká Slovenského Hnutia Obrody. Tričko SHO je k dispozícii v našom internetovom obchode www.vlastenec.sk alebo zavolajte na tel. číslo 0908 800 782. Odkaz na tričko: TU

--------------------------------------------------------------------------

TIP: MIKINA SHO, (kliknite) Nová zipsová mikina Slovenského Hnutia Obrody. Mikina má na srdci vyšitý znak Slovenského Hnutia Obrody. Na pravom rukáve je heslo „Cesta naspäť nemožná!“.

Pridaj komentár