Súčasní nálepkovači a prvá Slovenská republika

Ladislav Kováčik
19.01.2016 6 750 archív, ilustračné foto

Ak sa dnes niektorý Slovák (hoci mierne) verejne zastane prvej Slovenskej republiky, nemá to obvykle ľahké. Začne sa kadejaké nálepkovanie, pripisovanie motívov, ktoré sám vôbec nemá a podobne. Nežijeme v totalite a to je jedno veľké plus pre zástancov rôznych názorov, i tých, ktorí majú iné než čierno-biele pohľady na konkrétne historické či súčasné udalosti. Aj tak má však človek pocit, že tí, ktorí tak radi nálepkujú a útočia, ako keby sami v tej totalite žili, minimálne mentálne. I keď sa obvykle pasujú za najdemokratickejších demokratov.

Aj o prvej Slovenskej republike sa píše ako o nedemokratickom režime. Iste, dôvody na to existujú a nie sú úplne márne. Ako by však dopadli práve tí rôzni nálepkovači, keby žili za prvej SR? Nie je to vôbec nezaujímavá otázka. Skúsime sa k odpovedi priblížiť na pozadí osudov troch postáv našich dejín.

Tri životy, tri osudy

Čo majú spoločné Imrich Karvaš, Martin Mičura a Laco Novomeský? Napriek tomu, že ani jeden z nich nebol po väčšinu obdobia prvej ČSR autonomistom, režim prvej Slovenskej republiky sa k nim nepostavil macošsky.

Vezmime si Karvaša. Významný národohospodár, za prvej Československej republiky generálny tajomník Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi (NÁRUS) a tajomník Zväzu slovenských bánk. S autonomistami z HSĽS či SNS nemal nič spoločné, snáď len to, že aj jemu veľmi ležal na srdci ďalší vývoj jeho vlasti.

Hoci nepochádzal z kruhu ľudákov, za prvej SR mu bol zverený významný post guvernéra Slovenskej národnej banky. Jeho protinemecká orientácia ako aj výrazná pomoc odboju a SNP sú všeobecne známe.

Martin Mičura bol trochu iný prípad. Tento právnik bol síce spoluzakladateľom HSĽS, ale už v prvých rokoch existencie zo strany odišiel. Naďalej potom reprezentoval politický katolicizmus, avšak už ako líder čechoslovakistickej Československej strany ľudovej. Medzi touto stranou a HSĽS pretrvávala vzájomná averzia, ktorá úplne znemožnila ich prípadnú spoluprácu. Napriek tomu mohol Mičura v rokoch 1939 - 1943 zastávať funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR.

A napokon Laco Novomeský. Známy komunistický básnik a spisovateľ, ktorý za prvej ČSR pôsobil predovšetkým v redakciách novín a časopisov (Pravda, Rudé právo, DAV, Slovenské zvesti...). Ako sa mohol ľudácky režim postaviť k nemu? Tak, že mu umožnil stať sa hlavným redaktorom legálne vychádzajúceho ekonomického časopisu Budovateľ. Tento časopis nebol otvorene protirežimový, ale keď ho človek čítal takzvane „medzi riadkami“, vedel v publikovaných neutrálne podaných informáciách o slovenskom hospodárstve postrehnúť, že jeho redakcia poukazuje vlastne na nevýhodnosť hospodárskej previazanosti Slovenska s Nemeckom. Novomeský sa neskôr stal jedným z troch členov V. ilegálneho ústredného vedenia KSS a zameral sa na prípravu SNP.

Na miestach, ktoré zastávali za prvej SR Karvaš, Mičura a Novomeský, mohli pokojne byť iní ľudia, ktorí mohli mať za sebou jednoznačnú ľudácku a autonomistickú minulosť. A stávame sa svedkami zvláštneho javu – hoci to bol v podstate režim jednej strany, predsa len si niektorí jeho kľúčoví predstavitelia zjavne zachovali akú-takú demokratickú mentalitu.

 

Prvá SR a jej svetlé miesta

Kto by to chcel zľahčovať, nech si to porovná s komunistickým režimom, ktorý potom zavládol v Československu. Čože sa stalo s Novomeským, Karvašom, či Mičurom po vojne? Nič dobré.  Karvaš bol po Februári 1948 odsúdený vo vykonštruovanom procese na dva roky väzenia a stratu majetku. Neskôr bol odsúdený v inom procese za špionáž. On, ktorý hospodársky zabezpečil povstanie, ktoré hralo v komunistickej propagande vždy zásadnú úlohu! Rehabilitovaný bol až v roku 1969. Mičura tiež neskončil dobre. V roku 1945 ho zatkli sovietske bezpečnostné orgány a odviezli ho do Moskvy, kde čoskoro zomrel. Ešte tak komunistu Novomeského mohli po vojne čakať  lepšie časy. Najprv sa síce stal povereníkom pre školstvo a osvetu, ale aj jeho pofebruárový režim postihol uväznením za tzv. buržoázny nacionalizmus. Na rehabilitáciu si musel počkať až do roku 1963. (Ale aspoň sa jej dožil, na rozdiel od iného komunistu – Clementisa, ktorý také šťastie nemal.)

Sú to len tri príbehy, avšak o Slovensku v 20. storočí veľa vypovedajú. Prvá Slovenská republika mohla byť nedemokratická, no i tak sa aj oponenti ľudákov mohli dostať na slušné a zodpovedné miesta.

A pokiaľ sa vrátime k otázke tzv. nálepkovačov a toho, ako by dopadli za prvej SR – je to iste len špekulácia a povedať sa to s istotou nedá. Ale vieme napríklad aj to, že prvá Slovenská republika v čase, keď jej územie ešte nebolo plné sovietskych či nemeckých vojakov, nikoho nepopravila.

A potom sa niekto čuduje, že niekto iný dokáže v dejinách prvej Slovenskej republiky nájsť aj dosť svetlých miest.

--------------------------------------------------------------------------

TRIČKO SLOVENSKÉHO HNUTIA OBRODY

Prichystali sme pre vás nové tričká Slovenského Hnutia Obrody. Tričko SHO je k dispozícii v našom internetovom obchode www.vlastenec.sk alebo zavolajte na tel. číslo 0908 800 782. Ak si objednáte tričko SHO so šiltovkou SHO (čierna, modrá), pri potvrdení objednávky vám cenu trička znížime na 10,99 eur. Odkaz na tričko: TU

--------------------------------------------------------------------------

TIP: MIKINA SHO, (kliknite) Nová zipsová mikina Slovenského Hnutia Obrody. Mikina má na srdci vyšitý znak Slovenského Hnutia Obrody. Na pravom rukáve je heslo „Cesta naspäť nemožná!“.

Pridaj komentár