Kardinál Korec a otec Srholec. Dve legendy Slovenska

Julián Orlický
10.01.2016 7 781 archív

Slovensko v krátkom čase opustili dve legendy kresťanského a národného života, otec kardinál Ján Chryzostom Korec a saleziánsky kňaz Anton Srholec. Obaja boli trpiacimi svedkami komunistickej totality. Na vlastnej koži zažívali krutosť bezbožnej boľševickej ideológie. Obaja sa zapísali do dejín mučeníkov komunizmu a do sŕdc obyčajných Slovákov. Po Nežnej revolúcii sa však títo katolícki hodnostári ocitli na opačných stranách nového ideologického konfliktu rozdeľujúceho slovenskú spoločnosť na spiatočnícku nacionalistickú a pokrokovú svetoobčiansku. Pripomeňme si v skratke ich životné osudy a hľadajme príčinu ich rozdielneho postoja k významu národovectva a úlohe cirkvi v súčasnom svete.

Zosnulý kardinál Korec po Nežnej revolúcii rozpoznal nebezpečenstvá novej doby a na rozdiel od benevolentného postoja Antona Srholca ku kultúre smrti varoval Slovensko pred rozvratom rodiny zvrátenými ideológiami prúdiacimi zo Západu.

Životopisy oboch nedávno zosnulých kňazov sú si nápadne podobné. Obaja svoj život zasvätili reholi, otec Srholec Saleziánom Dona Bosca a otec Korec Spoločnosti Ježišovej, jezuitom. Násilné zrušenie všetkých kláštorov komunistickou Štátnou bezpečnosťou v rámci Akcie K spojilo osudy oboch duchovných.

 

Cesta otca kardinála

Ján Chryzostom Korec bol v roku 1950 internovaný, neskôr nútený pracovať ako robotník. Zároveň sa však stal biskupom tajnej cirkvi pôsobiacej mimo dohľad ŠTB začo bol v roku 1960 odsúdený za vlastizradu a väznený v Leopoldove a v pražskom Pankráci. Ani po svojom prepustení sa však nevzdal pastoračnej činnosti. Anton Srholec po rozpustení saleziánov dostal 12 ročný trest za pokus o ilegálne prekročenie štátnych hraníc. Značný čas z toho odpracoval v známych Jáchymovských uránových baniach. Po zvyšok éry komunistického režimu bol ako kňaz neustále šikanovaný oficiálnymi úradmi. Po uvoľnení pomerov a rozpade východného bloku sa však každý vydal odlišnou cestou.

Kardinál Korec v roku 1990 odhaľoval v Bánovciach nad Bebravou pamätnú tabuľu prezidentovi Dr. Jozefovi Tisovi. Jeho akt prijatia Vladimíra Mečiara na Nitrianskom hrade vzbudzuje rozpaky, pretože mečiarizmus má na svedomí pošpinenie myšlienky slovenskej svojbytnosti všetkými druhmi politických škandálov a káuz. Vladimír Mečiar a Róbert Fico sa politicky priživovali na kardinálovom pozitívnom postoji k idei slovenskej štátnosti a svojbytnosti, ktorú práve oni hoci nešťastne reprezentovali, na rozdiel od ich jednofarebnej prozápadnej kozmopolitnej opozície. Ján Chryzostom zachovával relatívne konzervatívny ráz slovenskej katolíckej cirkvi. Okrem iného, podporil referendum Aliancie za Rodinu a ústavné uzákonenie manželstva ako zväzku muža a ženy.

 

Omyly Antona Srholca

Inou cestou sa vydal jeho brat v duchovnej službe Anton Srholec. Ako rádový kňaz saleziánskej rehole založil a viedol úctyhodné charitatívne dielo v Podunajských Biskupiciach starajúce sa o bezdomovcov. Kristove slová „bol som hladný a dali ste mi najesť, bol som smädný dali ste mi napiť, bol som nahý a zaodeli ste ma“ takto napĺňal v praxi a ich posolstvo šíril veriacim i neveriacim. Bohužiaľ jeho názory na cirkevné učenie pozostávali aj z závažných pomýlených predstáv, z ktorých zrejme pramenila príčina odmeraného postoja slovenskej cirkevnej hierarchie k jeho osobe.

--------------------------------------------------------------------------

Róbert Švec: Máme jeden spoločný sen. Nové a silné Slovensko

--------------------------------------------------------------------------

Odmietal jasné ustanovenie pápeža Sv. Jána Pavla II. v encyklike Ordinatio Sacerdonitalis podľa ktorého keďže Kristus neodovzdal sviatostné kňazstvo ženám, ale iba mužom - apoštolom, cirkev nemôže svätiť ženy za kňazov. Na rozdiel od nanucovanej teórie rodovej rovnosti, ktorej prvky sa dostali do názorov otca Srholca, sa cirkev pridŕža Božieho stvoriteľského plánu, ktorý pridelil mužovi a žene rozličné úlohy vyplývajúce z ich prirodzených vzájomných odlišností.

Nešťastne sa vyjadril o cirkvi ako o poslednej totalitnej inštitúcií, ktorá „na rozdiel od komunizmu nie je riadená z Moskvy, ale z Ríma.“ Zrejme si neuvedomil fakt, že cirkev ustanovená Ježišom Kristom na skale, Petrovi je vôľou samotného Boha riadená autoritatívnym a nie demokratickým princípom. Peter nebol zvolený ostatnými apoštolmi, paradoxne zrejme nebol ani Kristov najobľúbenejší apoštol a neskôr ho tri razy zaprel.  

Ako inštitúcia existuje cirkev aj v pozemskej aj v nadpozemskej rovine. Na nebesiach jej vládne Kristus – kráľ na zemi ju spravuje nástupca Petra, pápež. Monarchistický prvok cirkvi bol akcentovaný v encyklike Pia XI. Quas Primus. Modernému človeku zvyknutému na zastupiteľskú demokraciu sa to môže zdať vzdialené, ale Kristus nás upozorňuje, že jeho cirkev nepochádza z tohto sveta, čo otec Srholec zrejme úplne opomenul. Monarchický princíp však neznamená svojvôľu, ku ktorej v rámci prirodzených ľudských sklonov k hriechu medzi cirkevnými hodnostármi môže dochádzať. Ani takéto zlyhania nás však nemôžu viesť k pokusom prestavať Kristovi cirkev podľa vlastných predstáv.

 

Falošný ekumenizmus

V životopisoch otca Srholca je ako duchovná inšpirácia spomínaný významný nemecký teológ Karl Rahner, jeden z duchovných otcov rozporuplného Druhého Vatikánskeho koncilu. Zrejme z neho pramení podpora myšlienok moderného synkretického ekumenizmu, práca v podobne ladenom slovenskom spolku pokrokových kňazov Teofórum alebo v Medzinárodnom ekumenickom združení.

--------------------------------------------------------------------------

František Bednár, Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov: „Páter Srholec je pre mňa podivuhodná a indiferentná persona. Až príliš často sa jeho meno nachádza medzi tými, kde by sme ťažko očakávali meno kňaza, ktorý odsedel desať rokov ako politický väzeň. V zoznamoch spolupracovníkov - agentov ŠTB figuruje dokonca niekoľkokrát s krycím menom Tono a Skala. “

--------------------------------------------------------------------------

Teológia nemeckého jezuitu Karla Rahnera stála na antropocentrickom princípe, na prvom mieste má podľa neho teológia slúžiť pozemským potrebám človeka. Jeho teória, podľa ktorej sú všetci obyvatelia zeme akýmisi anonymnými kresťanmi ovplyvnila konanie zvláštnych ekumenických bohoslužieb, ku ktorým sa podujal otec Srholec na známom festivale prozápadnej politickej piesne, na Pohode. Namiesto objasňovania jedinečného tajomstva viery obsiahnutého v katolíckej svätej omši otec Srholec toto tajomstvo kresťanom iných denominácií zahmlieval pod zámienkou pohodového dialógu.

Ak bol otec Srholec ovplyvnený myšlienkou, že všetci, teda aj moslimovia sú neuvedomelými anonymnými kresťanmi, ktorých vlastne netreba obracať, nemôžeme sa čudovať, že tesne pred smrťou nekriticky podporil niektoré výzvy na prijatie utečencov bez rozdielu viery. Lenže Kristus nám hovorí niečo celkom iné. „Ja som cesta pravda a život, nik neprejde ináč ako skrze mňa.“ Boh moslimov Alah nie je totožný s kresťanskou Svätou Trojicou.

 

Zneužitie charity a utrpenia

Nemožno sa čudovať, že úctyhodné charitatívne dielo otca Srholca a jeho utrpenie spôsobené komunistickým režimom bolo skrze jeho teologické omyly a niektoré zjednodušené, až populistické predstavy zneužité kozmopolitným establišmentom okolo proamerických médií .týždňa, Denníka N, SME, Pravdy a podobne. Vyzdvihovanie módneho pohodového katolicizmu ide totiž ruka v ruke s odmietaním idei svojbytnosti slovenského národa. Otec Srholec sa teda líši od kardinála Korca aj postojom k prvej Slovenskej republike.

Slovenskí veriaci by sa mali naďalej modliť za oboch duchovných synov slovenského národa. Pomoc núdznym, ktorú poskytoval zosnulý otec Srholec je hodná nasledovania a iste zanechala mnoho dobrých spomienok u tých, ktorým pomohol. Nemôže však ospravedlniť, tobôž slúžiť ako opora jeho teologických omylov ako to neustále podsúvajú médiá. Pomoc bezdomovcom v Podunajských Biskupiciach navyše určite nie je jediným dielom lásky k blížnemu na Slovensku.

Zosnulý kardinál Korec po Nežnej revolúcii rozpoznal nebezpečenstvá novej doby a na rozdiel od benevolentného postoja Antona Srholca ku kultúre smrti varoval Slovensko pred rozvratom rodiny zvrátenými ideológiami prúdiacimi zo Západu. Uvedomoval si pozitívny prínos prvej slovenskej štátnosti pre slovenský národ. Pochopil, že účinná obroda národa musí ísť skrze pravdivú vieru a úprimné národovectvo, nie cez falošný kozmopolitizmus a bezzásadové kresťanstvo. 

--------------------------------------------------------------------------

TRIČKO SLOVENSKÉHO HNUTIA OBRODY

Prichystali sme pre vás nové tričká Slovenského Hnutia Obrody. Tričko SHO je k dispozícii v našom internetovom obchode www.vlastenec.sk alebo zavolajte na tel. číslo 0908 800 782. Ak si objednáte tričko SHO so šiltovkou SHO (čierna, modrá), pri potvrdení objednávky vám cenu trička znížime na 10,99 eur. Odkaz na tričko: TU

--------------------------------------------------------------------------

TIP: MIKINA SHO, (kliknite) Nová zipsová mikina Slovenského Hnutia Obrody. Mikina má na srdci vyšitý znak Slovenského Hnutia Obrody. Na pravom rukáve je heslo „Cesta naspäť nemožná!“.

 

Pridaj komentár