Michal Kováč ml. a údajný únos. Novinársky dvojaký meter

Ladislav Kováčik
25.09.2015 11 196 archív

Dňa 31. augusta 1995 bol kýmsi do Rakúska unesený syn vtedajšieho prezidenta Michal Kováč ml. Udalosť je to nepochybne zaujímavá a hodná našej pozornosti. Je tu dôležitá hlavne otázka, či sa dá tento skutok – tak, ako to mnohí už dlhé roky naznačujú – jednoznačne pripísať vtedajšiemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi a šéfovi SIS Ivanovi Lexovi.

O únose Michala Kováča ml. napíšu médiá desiatky a stovky riadkov a uvedené informácie opakujú pri každej čo len trochu vhodnej príležitosti, naopak o kauze Technopol nenapíšu skoro nič.

Vyriešenie tejto otázky by nám prinieslo jasnejšie svetlo do nášho obrazu o pomeroch v našej vlasti v 90. rokoch, teda vlastne aj do časti nášho historického a občianskeho povedomia. Ani autor týchto riadkov by skutočne nemal nič proti tomu, ak by občania o tejto kauze poznali

------------------------------------------------------------------------

Prečítajte si tiež: Veľký menom, malý duchom

------------------------------------------------------------------------

úplnú pravdu a už vôbec by mu neprekážalo, ak by došlo aj k potrestaniu vinníkov. Pokiaľ k tomu smerujú aj snahy novinárov, je to dobré. Avšak treba pomenovať aj to, čo už také dobré a pozitívne nie je.

 

Technopol a únos

Vráťme sa ešte raz do oných 90. rokov a spomeňme si, čím sa to celé vlastne začalo. Nebola to náhodou kauza Technopol, v súvislosti s ktorou bol na Kováča mladšieho vydaný medzinárodný zatykač? V kauze išlo o to, že Kováč ml. bol podozrivý z podielu na zisku z podvodných machinácií vo firme. A teraz k veci – čo je tou vecou, ktorá sa mi tu až tak nepozdáva? Veľký problém vidím v tom, ako sa správajú novinári v mienkotvorných médiách práve napríklad v súvislosti s kauzami ako únos a Technopol. O únose napíšu desiatky a stovky riadkov a uvedené informácie opakujú pri každej čo len trochu vhodnej príležitosti, naopak o kauze Technopol nenapíšu skoro nič. Ale veď snáď aj tu bolo vážne podozrenie voči prominentnej osobe, konkrétne synovi prezidenta SR! Častokrát sa tiež pripomína amnestia, ktorú Mečiar udelil na skutky spojené s únosom (alebo ak chcete zavlečením), no médiá už veľmi cudne mlčia o tom, že aj prezident Michal Kováč udelil amnestiu svojmu synovi vo veci Technopolu. A ak ešte stále nemáte pocit, že je tu akýsi dvojaký meter, tak nechajme na chvíľu bokom 90. roky a vezmime si horúcu súčasnosť.

Michal Kováč ml. sa tentokrát ako diplomat na Taiwane spomína v súvislosti s novou kauzou. Údajne mal mať čosi spoločné s burzovým megapodvodom v hodnote približne 32 miliónov eur, v ktorom hlavnými aktérmi mali byť taiwanská firma spolu s jednou česko-slovenskou. Pointa? Je veľmi jednoduchá. Ak je aj Kováč ml. vo veci úplne nevinný (prezumpcia neviny je dôležitý princíp), prečo tejto kauze médiá venovali prakticky nulovú pozornosť? Ako jediný z mienkotvorných denníkov sa kauze bližšie venovali len Hospodárske noviny. Pre ostatné denníky bolo dôležitejšie riešiť po tisíci raz veci spred 20 rokov. Myslím si, že to o mnohom vypovedá.

 

Podprahové posolstvo

Obdobie Mečiarových vlád bolo celkovo veľmi zaujímavé a búrlivé a pre naše novodobé dejiny veľmi dôležité. K presnému pozadiu mnohých udalostí sa možno dostanú historici až o niekoľko desiatok rokov. Príklady, ktoré som uviedol, nás veru môžu uvádzať do veľkých pochybností ohľadne toho, komu ide o skutočnú pravdu a kto si skôr prihrieva svoju ideologickú polievočku. Médiá tým, ako informujú o spomínanom období, nám v podstate do podvedomia kladú zhruba nasledovné posolstvo: Tí, ktorí sa zaslúžili o samostatný slovenský štát, o druhú Slovenskú republiku, sú zároveň tí najväčší zločinci a vyvrheli a tí, ktorí ich volili, boli ich „užitočnými idiotmi“; naopak tí, ktorí boli proti vzniku SR, sa neskôr ukázali ako dobrí kormidelníci, ktorí náš štát vyviedli z mečiarovského marazmu – hoci aj cez tvrdé ekonomické reformy, ale inak sa nedalo - do pokojných a prívetivých vôd euroatlantického priestoru, ktoré zabezpečujú úplne našu demokraciu, občiansku spoločnosť a vôbec duševnú pohodu. Skrátene povedané – nacionalizmus (ale spravidla len ten slovenský) je niečo zlé a naša druhá samostatná štátnosť by bez záštity EÚ a NATO bola len akousi lukašenkovskou diktatúrou, teda čímsi zavrhnutiahodným. Nech každý sám usúdi, do akej miery sa chce stotožňovať s takýmito tézami.

 

Krvavé ruky

K uvedenému dodám ešte jeden postreh. Niet asi na Slovensku politicky gramotného človeka, ktorý by nepoznal dlhoročného dvorného karikaturistu SME Shootyho, ktorý je aktuálne v službách Denníka N. V posledných rokoch prvej Ficovej vlády, kedykoľvek chcel Shooty zobraziť Mečiara – nech išlo o akúkoľvek príležitosť – nezabudol tento karikaturista namaľovať vtedajšiemu predsedovi najslabšej koaličnej strany červené (teda krvavé) ruky. Hoci to nie je priamo povedané, bolo jasné, že išlo o narážky na to, že mnohí vidia za tragickou smrťou Róberta Remiáša jednoznačne zodpovednosť Mečiara a Lexu. Či je to skutočne tak alebo nie, o tom pojednávať teraz nejdem.

Považujem však za zaujímavé, že Mikuláša Dzurindu, ktorý bol na čele vlády, ktorá povolila prelety lietadiel NATO, ktoré následne bombardovali aj množstvo srbských civilistov, Shooty nikdy s krvavými rukami nenakreslil. Dodajme aj to, že Dzurinda toto svoje tragické rozhodnutie nikdy neoľutoval.

Ak niekto spáchal zločin, mal by zaň niesť bezpochyby zodpovednosť. Naše médiá však akoby nám chceli naznačiť, že tými najväčšími zločinmi sú naše národné zmýšľanie a cítenie a z nich vyplývajúca existencia druhej slovenskej štátnosti v moderných dejinách. Naopak, opačné tendencie sú viac než vítané. To znie ako dosť presvedčivé vysvetlenie spomínaného dvojakého metra.

--------------------------------------------------------------------------

TIP NA KNIHU

Ľudovít Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti. Knihu si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk alebo na čísle 0908 800 782. DARČEK: Ku každej knižke vám pribalíme odznak rusko-slovenského priateľstva. Cena knihy je 16,49 eur + poštovné.

Viac informácií o knihe nájdete TU.

Pridaj komentár