Slovenská ústava v tieni minaretov

Julián Orlický
01.09.2015 4 141 archív

Migrácia cudzorodého moslimského obyvateľstva do Európy je dlhodobým problémom, ktorý vďaka mocenským záujmom a agresívnej politike USA na Blízkom a Strednom východe výrazne nabral na aktuálnosti a naliehavosti. Do nedávna sa týkal len západných krajín, pretože ich štedrý sociálny systém lákal cudzincov perspektívou vysokých bezprácnych dôchodkov.

Populačná explózia v Afrike a vlna utečencov z Iraku, Sýrie a Lýbie, krajín zničených expanziou NATO, momentálne zdoláva slovenský právny systém, v rozpore so slovenskými kultúrnymi a spirituálnymi tradíciami, založený na bezduchom sekularizme.

Mnohí ľavicoví multikultúrni aktivisti nekompromisne zareagovali na niektoré signály vysielané vládou Slovenskej republiky, ktoré naznačovali, že imigrantov bude selektovať na základe náboženskej viery. Do kolotoča mediálnych vystúpení protislovensky ladených príslušníkov tretieho sektora sa zapojil napr. Laco Oravec z nadácie Milana Šimečku. Ďalší svetoobčan, politológ Tomáš Koziak otvorene a zároveň oprávnene poukazuje na to, že Slovensko je sekulárny štát a neexistuje žiadne zákonné opodstatnenie k diskriminácii utečencov na základe ich vierovyznania.

 

Blud sekularizmu v našich zákonoch

V 1. článku ústavy SR sa jednoznačne píše „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo“. Práve toto utopické, protichodné, nezmyslené tvrdenie, ktoré je však základným ideovým prvkom druhej Slovenskej republiky, pochová náš štát v krvavom mori budúcich masakrov kresťanov, ktorých pomníkmi sa stanú turecké minarety. Naše ženy budú nosiť hidžáby ako závoje smútku, nebude však nik, kto by ich rozveselil. Pretože heslo expanzie islamu je jasné naprieč celými dejinami – mužov pozabíjať, ženy a deti zotročiť.

Každá ľudská spoločnosť sa nevyhnutne, chtiac-nechtiac, viaže na nejakú ideológiu alebo náboženstvo. Aj liberalizmus, materializmus, sekularizmus, ateizmus sú ideológiami, ktoré z vlastnej podstaty vylučujú iné, na opačných postulátoch postavené názory. Postmoderná spoločnosť je pokrytecká samá voči sebe, hlása rozporuplnú utópiu, pričom v praxi sa taká spoločnosť riadi špecifickým vlastným alebo nanúteným svetonázorom, ktorý potláča, dokonca priamo likviduje opačné pohľady na svet.

------------------------------------------------------------------------ Prečítajte si tiež: Naše právo. Naše zásady! ------------------------------------------------------------------------

Je čírim bláznovstvom spoliehať sa na vieru reprezentantov vlády SR, známeho birmovaného komunistu alebo ministra vnútra ako na akúsi oporu, ktorá zabezpečí filter „bezpečných, kultúrne blízkych utečencov“. Súčasný politický, nehovoriac mediálny establišment žiadnu vieru, okrem viery v moc, nepozná. Ich odpor voči prijímaniu imigrantov s moslimským vierovyznaním pramení z prieskumu aktuálnych spoločenských nálad, je teda dočasný a zúfalo neprincipiálny. Tvrdenia ministerstva o ľahšej integrácii kultúrne blízkych utečencov budú zmietnuté z vládnucich bruselských stolov s jasným odkazom, či skôr príkazom, donekonečna podporovať, prehlbovať toleranciu majority k akýmkoľvek menšinám.

 

Kodifikácia ústavy ako štátoprávny akt si zaslúži úctu

Každoročne 1. septembra oslavujeme Deň Ústavy Slovenskej republiky, pretože kodifikovanie ústavy je jedným z míľnikov našej štátnosti. Z preambuly možno vyčítať istú, no predsa nedokonalú a v podstate formálnu snahu terajších politických špičiek nasledovať náboženský a kultúrny odkaz sv. Cyrila a Metoda. Bohužiaľ ďalšie články ústavy určujúcej základnú podobu našej spoločnosti sa v zásade nijak nelíšia od iného liberálne demokratického zriadenia bežného v západnej Európe. Po vyše dvadsiatich rokoch trvania našej štátnosti všade naokolo, okrem masovej korupcie, ktorá rozožiera aj najvyššie poschodia štátnej moci, vidíme bezradnosť, blúdenie, absenciu akýchkoľvek vyšších hodnôt zo strany našich politikoch, tzv. kresťanských nevynímajúc, ktorí sú biblickými slepými vodcami slepých, počúvajúc len diablových našepkávačov z tretieho sektora.

Slováci majú ten dar, o ktorom môžu mnohí kresťania, národovci v susedných štátoch iba rozprávať, môžeme priamo nadväzovať na štátne zriadenie I. Slovenskej republiky, ktoré sa nehanbilo explicitne vymedzovať základné spoločenské smerovanie práve aj kresťanskými ideami. „Slovenský štát sdružuje podľa prirodzeného práva všetky mravné a hospodárske sily národa v kresťanskú a národnú pospolitosť, aby v nej usmernil sociálne protivy a vzájomne sa križujúce záujmy všetkých stavovských a záujmových skupín, aby ako vykonávateľ sociálnej spravedlivosti a strážca všeobecného dobra v súladnej jednotnosti dosiahol mravným a politickým vývojom najvyšší stupeň blaha spoločnosti i jednotlivca.“

 

Múdry muž postavil svoj dom na skale, hlúpy na piesku

Ježiš Kristus skrze podobenstvo o múdrom a hlúpom mužovi, z ktorých múdry postavil svoj dom na skale a hlúpy na piesku popisuje neutešenú slovenskú porevolučnú realitu. „A tak každý kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.“ (Mt 7,24). Postavili sme si svoj dom – štát na piesku hodnotového relativizmu a vietor z krajín okupovaných polmesiacom ho kedykoľvek môže zosypať a zbúrať. Samotný akt vytvorenia Ústavy SR si ako štátotvorný čin zaslúži úctu, lenže po dvoch desaťročiach je najvyšší čas dodať po duchovnej a kultúrnej stránke prázdnemu papieru reálny hodnotový obsah.

Po tzv. Nežnej revolúcii mnohí kresťania vítali sekulárny, teda utopicky neutrálny štát nezasahujúci do práv veriacich s úľavou, pretože tomu predchádzalo kruté boľševické prenasledovanie za akýkoľvek prejav ich viery. Ibaže hlavní protagonisti revolučných udalostí, napr. Fedor Gál – dnes významný salónny liberál, sa už dávno nechal počuť, že nedovolí nahradiť červenú totalitu čiernou, farárskou, ľudáckou. Gálovi, Bútorovi, Kusému a podobným agentom morálneho rozkladu nešlo o duchovnú obrodu národa po 40 ročnom putovaní kultúrnou púšťou komunizmu, ale naopak o potvrdenie slobodomurárskej idei sekularizmu, ktorá prehlbovala duchovný marazmus, slepotu a rozvrat spoločnosti.

 

Kameň (skala), ktorý stavitelia zavrhli stal sa kameňom uholným

Žalm 118 č. 22 Kameň, ktorý stavitelia zavrhli sa stal kameňom uholným vyjadruje osud izraelského národa, ktorý zavrhol spasiteľa Ježiša Krista, jeho nasledovníkov na čele s apoštolom Petrom, z ktorých Ježiš urobil Petros – skalu, bránami pekelnými nepremožiteľnú. Lenže priamo sa dotýka aj slovenských veriacich a ich pastierov, ktorí zavrhli stavebný kameň, myšlienku uvedenú na začiatku ústavy I. SR snažiacu sa o riadenie spoločnosti v kresťanskom duchu. Namiesto toho sa nechajú viesť súčasným duchom občianskej spoločnosti, demokracie, slobody, tolerancie, modernosti. Je pritom nesporné, že naši biskupi usilovne a opakovane kritizujú prejavy dekadencie súčasného systému a médiá sa im za to patrične odvďačujú pľuvaním a zosmiešňovaním.

Lenže ak pripustíme fakt, že komunizmus je voči národu rovnako zločinecký a nebezpečný ako liberalizmus, v porovnaní s väznením, týraním a smrťou biskupov Vojtaššáka, Gojdiča, mnohých mučeníkov kňazského i laického stavu, je dnešná obeta slobody, spoločenského postavenia, dobrého mena, dokonca vlastného života všetkých slovenských kresťanov pre pravdu zrejme menšia než počas 40 ročnej červenej diktatúry. Krv mučeníkov je semenom nových kresťanov a tých na Slovensku, ako vieme všetci, pomaly, ale isto ubúda.

Je zrejmé, že pastierske listy biskupov, aktivita kňazov a laikov významne prispieva k spomaleniu nástupu mnohých negatívnych západných trendov. Lenže evidentne nestačia k skutočnému otočeniu kormidla dejín, neriešia, nenapádajú totiž samotnú bludnú spoločenskú zmluvu ukotvenú v ústave podľa ktorej sa národ riadi. Z dlhodobého hľadiska je pravdepodobné, že celá snaha o brzdenie nepriateľských ideí, či už agresívneho islamizmu alebo gender loby môže vyjsť na zmar, pokiaľ nebudú konfrontovaní samotní pôvodcovia týchto neduhov a hriechov.

Ľudská spoločnosť, národy, štáty, korporácie a rodiny na pozemskej púti životom môžu byť len slabým odrazom slávy nebeského kráľovstva, ktoré je dokonalé a nie je z tohto sveta. Politika je vždy umením možného a nie v každom štáte, napr. v Českej republike je reálne ustanoviť základnú spoločenskú zmluvu s určitým explicitne vyjadreným kresťanským vymedzením. Na Slovensku však máme unikátnu historickú tradíciu a stále väčšinové, aj keď viac menej matrikové kresťanské vierovyznanie. Chýba však vôľa, odvaha a túžba naplniť, kontinuálne nadviazať na tento ešte čerstvý odkaz predkov, najme zo strany vyššej hierarchie. Keby sme však spoločne s našimi pastiermi prekročili tento tieň sekulárnej občianskej spoločnosti, tento principiálny odpor by nám zrejme oslobodil ducha v nepriamej úmere s tým ako by nám svetské sily zviazali telo, pozemskú slobodu, uznanie a slávu.

 

„Avšak Jemu patrí, aby  panoval... “ (1. Kor 15, 25)

Hoci idea kresťanskej pospolitosti sa môže zdať vzdialená, všetci pokrstení sú pozvaní skrze encykliku Pia XI. Quas Primas o kraľovaní Krista nad spoločnosťou naplňovať túto víziu. Na druhej strane v prípade, v ktorom by presadzovanie tohto ideálu narážalo na príliš veľký odpor a vyvolávalo viac zla ako dobra je lepšie z taktických dôvodov rešpektovať náboženskú toleranciu. Pápež Lev XIII. nás poučuje, že rovnaký postoj katolíka ku všetkým ostatným náboženstvám sa v praxi rovná ateizmu. Blud islamu nepozná kompromisy a bez principiálneho odporu na úrovni ústavných zákonov, teda celkovej zmeny systému, sa túto hydru nepodarí zastaviť.

--------------------------------------------------------------------------

TIP NA KNIHU

Ľudovít Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti. Knihu si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk alebo na čísle 0908 800 782. DARČEK: Ku každej knižke vám pribalíme odznak rusko-slovenského priateľstva. Cena knihy je 16,49 eur + poštovné.

Viac informácií o knihe nájdete TU.

 

Pridaj komentár