Jánošíkove dni. Dekadencia v priamom prenose

Ján Kšiňan
06.08.2015 15 869 archív

Vážený pán starosta obce Terchová, dovoľte, aby som sa krátkym postrehom vyjadril k práve ukončenému 53. ročníku podujatia s názvom Jánošíkove dni. Som veľkým fanúšikom folklóru, ale i obdivovateľom samotnej obce Terchová, preto berte prosím mojich pár riadkov ako výlučne konštruktívnu kritiku a moje úmysly pri ich písaní sú iba tie najlepšie, hoci to tak pravdepodobne v návale úprimných emócií nevyznie.

Zo známeho folklórneho festivalu s dobrým menom (azda ešte stále) sa nám za posledné roky stal pred očami nejaký čudesný guláš, pričom ingrediencie s názvom folklór či slovenské tradície sa pomaly ale isto vytrácajú.

Jánošíkove dni navštevujem pravidelne už niekoľko rokov a preto mám celkom slušný prehľad o ich fungovaní, priebehu a najmä tendencii ich smerovania. Ako každý rok, aj uplynulý víkend som pricestoval z Bratislavy (v sobotu) s tým, že si pozriem sobotňajší program (spravidla býva najzaujímavejší), prespím u známych v Zázrivej a budem pokračovať v nedeľu, „dobijem si batérie“ z krásy našej slovenskej prírody a najmä z kultúrneho zážitku z folklórnych slávností. Dokonca som toho roku prehovoril aj manželku, ktorá nie je veľmi folklórne zameraná, aby sme si to užili spolu. Išla. O to väčšie bolo moje sklamanie po príchode na miesto. Zo známeho folklórneho festivalu s dobrým menom (azda ešte stále) sa nám za posledné roky stal pred očami nejaký čudesný guláš, pričom ingrediencie s názvom folklór či slovenské tradície sa pomaly ale isto vytrácajú a ak sa nič zásadné nezmení, v najbližších rokov sa pravdepodobne úplne vytratia! A to potom budeme mať v Terchovej skutočný svetový unikát. Folklórne slávnosti bez folklóru! Zato kopu čínskeho tovaru! Samozrejme, že v rámci programu sa folklór „kde – tu“ (najmä v nedostupnom amfiteátri) objavil, ale celkový dojem z akcie je prinajmenšom rozpačitý (slušnejší výraz som po dlhšom hľadaní skutočne nenašiel). Prejdem teda k veci. Ak empaticky prehliadnem nezvládnutú organizáciu dopravy (prechod obcou trval vyše hodiny!), zameral by som sa na dve veci, ktoré sa jednoducho nedajú prehliadnuť!

 

Kolotoče a hluk

Spodná časť areálu (pod cestou) sa za posledné roky stala jedným veľkým lunaparkom. Všadeprítomný gýč a hlasná lacná hudba, ktorá doslova prehlušuje program v šapitó (a nakoniec aj v celom areáli) sa na takéto podujatie jednoducho nehodí. „Kolotočovať“ sa môžeme kdekoľvek a celý rok, ale jeden jediný víkend počas trvania Jánošíkových dní to pôsobí pre milovníkov folklóru a kultúry jednoznačne rušivo. Spontánne sa tak vyjadrovali aj cudzí ľudia v mojom okolí, teda nejde iba o môj názor.

 

Zameranie predajných stánkov a nekvalitný brakový tovar

Keď som sa prešiel s manželkou pomedzi stánky, z ktorých sa z roka na rok čoraz viac vytrácajú tradičné slovenské remeslá, originálne slovenské výrobky a pribúdajú iba plastové gýče, rôzne čističe na okná, čínsky tovar podradnej kvality, africké sošky, vietnamské handry zn. ABIBAS, maďarská mletá paprika (nič proti Maďarom a už vôbec nie proti paprike, ktorú tam i tak pravdepodobne priviezli naši predkovia), Indiáni z Čile, všadeprítomní poľskí priekupníci všetkého možného (od pestrofarebných futbalových dresov až po plastové samopaly), prapodivné tetovačky s ázijskými znakmi, balóny s Disney motívmi a pod., bolo mi skutočne do plaču. A to som chlap. Nepreháňam! Bolo tam takmer všetko od výmyslu sveta, akurát pramálo tradičných slovenských kvalitných výrobkov, teda takého tovaru, na ktorý by mala byť podľa môjho skromného názoru celá akcia doslova zameraná. Nie je to však nový jav. Spomínaný trend sledujem na Jánošíkových dňoch už roky. Tentoraz to však (aspoň u mňa) prekročilo hranicu únosnosti. Chápem, že starosta obce nie je zodpovedný za každú predanú vec v obci Terchová, ale azda by mal vytvárať tlak a tiež rôzne kontrolné mechanizmy na to, aby podobné javy minimalizoval. Nebuďme barbari, pán starosta! Alebo si myslíte, že by sa niečo podobné stalo i v blízkom zahraničí? Ak nie, poďme to spolu napraviť! Už 54. ročník môže byť krajší, lepší, kvalitnejší a najmä slovenský! Nie africký, čínsky ani poľský... Nie všetko sú predsa peniaze a zisky. Alebo áno? Už nás to skutočne všetkých prevalcovalo? Ak nám diktuje mamona, pričom skutočná krása, kultúra a v tomto prípade i kvalita a originalita hrajú druhé husle, môžeme/te to celé zabaliť! Alebo to aspoň premenujme. Napadá mi hneď niekoľko priliehavejších názvov, napr. Jánošíkovská čínska burza, prípadne Terchovský lunapark (aby sme si názvom akcie nedehonestovali národného hrdinu Jánošíka), či dokonca Blší trh zahraničného gýču.

 

Pachuť a rozčarovanie

Keď som sa teda v duchu vyplakal, vybral som sa hore do amfiteátra, že si napravím chuť. Omyl! Pred amfiteátrom lístky do amfiteátra nemali a tak ma pochopiteľne nemohli pustiť dnu. Darmo som prosil a ponúkal sumu peňazí za lístok (aby som tak napravil technický nedostatok organizátora), aby som si mohol vychutnať folklórny program, nakoľko v spodnej časti areálu žiadny nebol od 14.30 hod. do 17.30 hod.! Vraj kvôli premietaniu filmu (súčasť programu) v Kultúrnom dome. A čo tí, ktorí nechcú sedieť v horúčavách v kine keď prišli na folklórne slávnosti? Bolo nás tam tisíce. Nemohli zatiaľ na spestrenie vystúpiť nejaké detské súbory? Nechcem však vstupovať do programu, to mi len tak mimochodom zišlo na um. Aby som však nekrivdil organizátorovi, po 17.00 hod.  bola „dole“ na programe nejaká „SLOVENSKÁ WORLD MUSIC“. Ďalší úder na moju citlivú slovenskú (ešte nie úplne amerikanizovanú) dušu. To je čo za názov? Veď sa ten náš Jurko Jánošík musí v hrobe obracať! Čo tak pristaviť na najbližšom ročníku pojazdný stánok s McDonalds „dobrotami“? To je predsa dnes tzv. in, trendy a svetové! Do amfiteátra som sa teda nedostal a tak som predčasne ukončil tohoročné jánošíkovské slávnosti, po ktorých mi žiaľ nezostáva v spomienkach príjemný kultúrny zážitok, ale iba pachuť a rozčarovanie.

 

Pán starosta, popremýšľajte

Hladný som však bol poriadne (aj napriek tomu všetkému) a tak som cestou k autu zastavil v stánku so zemiakovými plackami. 2,50 eur za kúsok placky s priemerom menším ako dvadsať centimetrov sa mi rovnako zdalo priveľa a to som z Bratislavy zvyknutý na celoročne prehnané ceny. Veď je to viac ako cena za 5 kg prvotriednych slovenských zemiakov! Opäť to nie je asi vec starostu, vytvárať cenník zemiakových placiek, avšak opäť má k dispozícii páky ako to do budúcna vyriešiť. Ak nie, rád poradím a bezplatne.

Aby som však nebol iba kritický, hoci na pozitíva si spomínam iba s námahou, páčilo sa mi jednotné a vkusné oblečenie personálu  (obsluha v stánkoch) a drevené stánky v stane s občerstvením s dobre viditeľným označením. Rád by som vyjadril aj k iným veciam ako ku stánku v gastronomickom sektore, ale na folklór som sa skutočne za celé sobotné popoludnie žiaľ, napriek snahe, nedostal.

A úplne na záver, všimol som si, že pomerne veľa ľudí  (návštevníkov podujatia) pobehovalo v areáli, azda namiesto kroja, v tričku s americkou zástavou, resp. nápisom „I love New York“! Nuž, čo k tomu povedať? Nevychovali sme si ich tak náhodou sami? Hoci aj tým, že nehľadíme na to, koho si na podobné podujatia púšťame a čo nám tam ponúka? Asi je dôležité, že je to pre obec rentabilné a dotyčný si za predajné miesto dobre zaplatí. No verte mi, pán starosta, že sú aj dôležitejšie veci. Popremýšľajte...

Na vedomie: Marek Maďarič, minister kultúry SR a Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja

--------------------------------------------------------------------------

TIP NA KNIHU

Ľudovít Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti. Knihu si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk alebo na čísle 0908 800 782. DARČEK: Ku každej knižke vám pribalíme odznak rusko-slovenského priateľstva. Cena knihy je 16,49 eur + poštovné.

Viac informácií o knihe nájdete TU.

                                                        

Pridaj komentár