Genocída Arménov. Nepopierateľný zločin Turecka

Kliment Uhrecký
24.04.2015 32 875 archív

Desiatky štátov a medzinárodných organizácií, vrátane EÚ, uznalo a odsúdilo spáchanie arménskej genocídy. V niektorých štátoch je 24. apríl oficiálnym pamätným dňom obetí arménskej genocídy. Slovenský parlament prijal 30. novembra 2004 uznesenie č. 1341 v tomto znení: „Národná rada Slovenskej republiky uznáva genocídu Arménov v roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši a považuje tento čin za zločin proti ľudskosti.“

Exhumácia pozostatkov arménskych obetí v Der Zor v roku 1938.

V dnešnej dobe sme svedkami servilnosti a prehnanej ústretovosti západného sveta voči Turecku. Zabúdame však na jeden z najotrasnejších zločinov Turecka v dejinách ľudstva – genocídu Arménov. Počas prvej svetovej vojny barbarskí Turci s tichým súhlasom Nemecka a jeho spojencov rozpútali jednu z najkrvavejších genocíd 20. storočia – genocídu kresťanských Arménov.

 

Dokonalá etnická čistka

Oficiálne zavraždili viac ako jeden a pol milióna kresťanských Arménov, ba možno aj podstatne viac. Ďalší milión Arménov bol  nútený emigrovať do zahraničia Sadistickí a bezcitní Turci však uprednostňovali zabíjanie a vraždenie. Kým územie dnešného východného Turecka bolo do prvej svetovej vojny prevažne arménske a kresťanské, dnes je čisto moslimské. V kedysi takmer čisto kresťanských arménskych mestách, napr, Kars, Bitlis, Adana, Erzurum, Van či iné, už nenájdete žiadneho kresťana a Arména. Svedčia o tom chátrajúce a zdevastované kresťanské kostoly. Z tých zachovalejších Turci porobili mešity.

Dokonalejšiu etnickú čistku sa dovtedy nikomu nepodarilo urobiť. Barbarskí Turci vraždili bez milosti mužov, ženy i deti. Arménske dievčatá opakovane znásilňovali a potom pribíjali na kríže. Malé deti polievali benzínom a zapaľovali. Mužom odtínali hlavy sekerou, vešali ich, strieľali. Mnohé ženy končili v nevestincoch a háremoch.

Národná rada Slovenskej republiky uznáva genocídu Arménov v roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši a považuje tento čin za zločin proti ľudskosti.

Prečo práve kresťanskí Arméni? Napriek tomu, že žili od stredoveku na území okupovanom moslimskými tureckými votrelcami, dokázali si zachovať vyšší stupeň vzdelanosti i lepšie majetkové pomery. Boli známymi obchodníkmi a podarilo sa im dostať aj na vyššie miesta v štátnej správe. Predstavovali akýchsi prostredníkov medzi islamským svetom a kresťanským svetom. To bolo predmetom závisti chudobnejších a nevzdelaných moslimov, ktorí často organizovali protiarménske pogromy v osmanskom období. Už v 19. storočí padlo za obeť Turkom niekoľko stotisíc Arménov. Vyvrcholenie nastalo počas prvej svetovej vojny, keď Turecko po boku Nemecka vstúpilo do vojny s Ruskom. Rusi sa vždy považovali za ochrancov kresťanov na Balkáne i Kaukaze. Rusi oslobodili spod moslimskej krutovlády nielen Bulharov, ale aj Gruzíncov a časť Arménov. Keď sa blížila ruská armáda a nádejou na slobodu pre všetkých Arménov, zákerná mladoturecká vláda a dekadentný chlipný a sadistický sultán rozpútali tú najkrvavejšiu genocídu 20. storočia.   

Pomník Obetiam genocídy Arménov v Bratislave. Nápis na pomníku: Na pamiatku  1 500 000 arménskych obetí zosnulých v genocíde v roku 1915.

                    

Dejiny sa dnes opakujú v Iraku, Sýrii, Egypte...

Dňa 24. apríla si pripomíname výročie beštiálnej genocídy kresťanských Arménov. Slovensko a veľa krajín označilo otvorene toto zverstvo názvom genocída. Je to v čase, keď Európu zaplavujú milióny Turkov a moslimov, ktorí pripravili tento krvavý kúpeľ aj pre iné kresťanské národy. Nesmieme zabudnúť ani na zmasakrovaných pontských a maloázijských Grékov, kresťanských Asýrčanov či kresťanských maronitov z Libanonu. Nezabúdajme, že historické pamiatky, ktoré navštevujeme na území dnešného Turecka, vytvorili zavraždení a vysídlení kresťania z tohto územia.  Zapáľme tento deň sviecu a spomeňme na kresťanských martýrov z obdobia veľkej genocídy kresťanov na Blízkom východe. A to práve v čase, keď dnes táto genocída pokračuje zabíjaním kresťanov v Iraku, Sýrii či Egypte.

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Tričko s vyobrazením ruského štátneho znaku. Tričko si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk, alebo na čísle 0908 800 782.

--------------------------------------------------------------------------

PRÁVO NÁRODA - NOVINY PRE SLOVENSKO.                    Objednávkový formulár

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Tričko s motívom ruského prezidenta Vladimira Putina. Tričko si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk, alebo na čísle 0908 800 782.

Pridaj komentár