Slovensko medzi Moskvou a Bruselom

Julián Orlický
07.03.2015 7 800 archív

Geografický rusko-ukrajinský konflikt polarizuje našu spoločnosť. V neprehľadnom zápase sa analytici a politológovia stavajú za jednu alebo druhú bojujúcu stranu, pričom tá ukrajinská býva pomerne často a celkom oprávnene zamieňaná za západnú, teda za postoj Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, ciele protivládnych povstalcov vo východných ukrajinských regiónoch bývajú stotožňované so zahranično-politickými názormi Ruskej federácie. Popri krvavých vojenských stretoch prebieha mediálny boj, informačná vojna a tiež určitý súboj kultúr, Západ verzus Východ.

Ukrajina na geopolitickom pomedzí. Naše médiá unisono tvrdia, že Rusko je súčasťou východnej, pôvodom byzantskej civilizácie, ktorú škatuľkujú do pojmov ako iracionalita, pravoslávie, cézaropapizmus, nesloboda, kolektivizmus, centralizmus, vyčítajú sklon k autoritatívnemu štýlu vládnutia, absenciu otvorenej občianskej spoločnosti, nerešpektovanie ľudských práv, previazanosť cirkevnej a štátnej moci, skorumpovanosť, moc presahujúcu medze zákona.

Slovensko priraďujú k západnému civilizačnému okruhu, s istým prifarbením médiami charakterizovaný ako racionálny, sekulárny, slobodný, občiansky, štruktúrovaný, individualistický, demokratický, osvietenský, podporujúci ideológiu ľudských práv, voľno-trhovú ekonomiku, vyrastajúci zo základov antiky, židovsko-kresťanskej tradície, konkrétne katolicizmu a reformácie. Skúsme sa teda kriticky zamyslieť nad samotnými civilizačnými rozdielmi východnej a západnej civilizácie.

Úsvit našich dejín začína s príchodom franských misionárov, ktorí medzi Slovákmi šírili kresťanstvo, na žiadosť panovníka Rastislava hrozbu ich zasahovania do vnútorných záležitostí Veľkej Moravy sa pokúsili zvrátiť misionári z byzantského prostredia, svätí Cyril a Metod. Už v tomto môžeme vidieť symboliku, ktorá nám naznačuje, že s vyhraneným priraďovaním Slovenska k Východu alebo Západu to nebude také jednoduché. Cyrilometodská misia síce nezabránila nášmu začleneniu do západnej cirkvi, ale aj byzantská kultúra sa nezmazateľne zapísala do našich dejín, dodnes sa jej dedičstvo zachovalo najmä u gréckokatolíkov na východe Slovenska.

Je nepochybné, že zo všetkých konfesií kresťanského vierovyznania malo pravoslávie najmenší vplyv na formovanie našej identity. Treba si však uvedomiť, že medzi katolicizmom a reformáciou existuje oveľa hlbšia teologická a spirituálna priepasť ako medzi katolicizmom a pravoslávím,

ktoré je svojou náukou podstatne bližšie učeniu Ríma a nezhody, najmä odmietnutie zjednocujúcej autority Petrovho stolca, majú primárne politický podtext mocenských záujmov byzantských cisárov. Práve tu môžeme hľadať korene typickej ruskej národnej črty – prílišnú idolatriu a nekritický pohľad na vládnuceho panovníka badateľný v každej dobe, či už za cára Mikuláša, diktátora Stalina alebo prezidenta Putina.  


Politika Prahy na Slovensku

Reformácia predznamenala osvietenstvo a sekularizmus, ktoré priniesli faktické odkresťančenie Európy. Eucharistického Ježiša, úctu k Márii a k svätým, to všetko reformátori zavrhli, ale východná ortodoxia tieto prvky zachovala. Východná liturgia si tiež ponechala svoje mystérium a hlbokú spirituálnu formu, pričom súčasná západná katolícka liturgia sa často podobá na humanistický karneval uprostred ktorého je človek a nie Boh.

Byzantský cézaropapizmus, splývanie cirkevnej a svetskej moci, nie je súčasťou slovenského náboženského myslenia, katolícka väčšina Slovákov sa však často zasadzovala o priame a dôstojné miesto cirkevného učenia v spoločnosti. Štátny sekularizmus a radikálne oddelenie cirkvi od národa nám boli vnútené z Prahy, proti vôli väčšiny slovenských voličov hlasujúcich vo voľbách roku 1946, v ktorých komunisti na Slovensku utrpeli porážku.

Pre Západ typická občianska spoločnosť, individualizmus, ideológia ľudských práv, odtrhnutá od tradícií a kresťanských hodnôt našich predkov, sa napriek miliónom dolárov z americkej ambasády a snahe filantropa George Sorosa, aj napriek výsledku februárového referenda, medzi Slovákmi neujíma. Na druhej strane typický ruský kolektivizmus výrazne sa prejavujúci počas druhej svetovej vojny prinášaním a následným bagatelizovaním obrovských a často zbytočných ľudských strát v duchu hesla „Nás mnoho“ nie je hodným nasledovania z našej strany a ani nie je súčasťou nášho myslenia.


Ruský konzervativizmus je nám bližší

Rusko je podľa viacerých mravných a etických kritérií – napr. korupcia, prerozdelenie bohatstva a miera umelých potratov na tom oveľa horšie ako väčšina západných krajín, na tento fakt nemožno zabúdať. Posledných desať rokov sa však vydalo smerom, ktorý je sympatický konzervatívnemu zmýšľaniu, pomaly sa spamätáva zo 70-ročnej boľševickej devastácie ľudského a národného ducha.

Pokiaľ východná ortodoxia, ktorá značným spôsobom prispela k nešťastnému prieniku svetskej a cirkevnej moci, z ktorého pramení často kritizované zbožšťovanie autoritatívneho vládcu, neprijme rímskeho pápeža ako jednotiacu univerzálnu kresťanskú autoritu, v mnohom ostane od slovenského zmýšľania oddelená. Napriek tomu však svojím konzervatívnym hodnotovým zameraním nám bude Rusko určite bližšie než vyprázdnená, protikresťanská západná Európa pomaly otravovaná multikulturalizmom a liberalizmom.

Slovensko je a vždy bude na pomedzí Západu a Východu a je na nás, čím sa z každého civilizačného okruhu necháme ovplyvniť.

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Tričko s vyobrazením ruského štátneho znaku. Tričko si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk, alebo na čísle 0908 800 782.

--------------------------------------------------------------------------

PRÁVO NÁRODA - NOVINY PRE SLOVENSKO.                    Objednávkový formulár

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Tričko s motívom ruského prezidenta Vladimira Putina. Tričko si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk, alebo na čísle 0908 800 782.

Pridaj komentár