Maják na ceste hľadania

Martin Lacko
22.01.2015 4 715 archív

Na stránkach Práva Národa sme vám priniesli správu o prezentácii štvrtého vydania knihy prof. Milana S. Ďuricu Jozef Tiso Životopisný profil. Na podujatí odznel hodnotný príspevok historika Martina Lacka, ktorý je obrazom nielen o práci prof. Ďuricu, ale i o ovzduší v spoločnosti v období 25 rokov od tzv. Nežnej revolúcie. Príspevok uverejňujeme v plnom znení.

Fotografia z prezentácie štvrtého vydania životopisného profilu o Jozefovi Tisovi.

Vážený pán profesor, vážení prítomní, ctení hostia, čochvíľa si pripomenieme 25 rokov od chvíle, keď sa začal rúcať čsl. komunistický režim. Jedným zo znakov tzv. totality bola rozdvojenosť: iné si človek myslel, inak hovoril a konal. Ľudia si to uvedomovali, ale akosi sa s tým zžili, brali to ako súčasť svojej každodennosti. Dnes mnoho počúvame o slobode, demokracii, pluralite, ľudských právach. V skutočnosti sme ale klamaní oveľa viac a v rôznejších podobách. A tiež sme pod mnohorakejším a rafinovanejším tlakom: psychologickým, existenčným, politickým, sociálnym, mediálnym. Najmä ten posledný je dnes citeľný.

Dnes už nie škola, rodina, ba ani politici, ale najmä médiá určujú, ako majú historici písať, aké majú byť ich hodnotenia, aké knihy smú vydávať koho majú/nemajú citovať. Ba, ako som to sám zažil, snažia sa nám určovať už aj to, kam nemajú chodiť vo svojom voľnom čase a s kým sa nemajú stretávať.

____________________________________________________

Po dôkladnom štúdiu našich najnovších dejín a osoby Dr. Jozefa Tisa sme dospeli k záveru, že prezident prvej Slovenskej republiky si zaslúži našu úctu. Budeme sa snažiť o odstraňovanie stereotypov zo spoločnosti a odstraňovať podsunutý pohľad vykonštruovaný pred rokom 1989. Budeme radi, ak sa zapojíte do šírenia pravdy i prostredníctvom nálepiek, ktoré sme pre vás pripravili. Nálepky si môžete objednať TU. ____________________________________________________

Ak ide autor svojou cestou, tzv. demokratické médiá, ktoré navonok sami propagujú pluralitu či inakosť, ho rýchle „usmernia“: nálepkovaním, osočovaním, dehonestačnou kampaňou, útokmi, tlakom na ich okolie ale najmä zamestnávateľa.

Ak ani to nestačí, prichádzajú rôzne „návštevy“. Tak pred pár týždňami navštívil jeden historický ústav predseda istej nemenovanej náboženskej obce a jeho šéfovi tlmočil, že šéfuje polofašistickej organizácii, pretože údajne zamestnáva dvoch historikov-fašistov. Takéto návštevy neostávajú bez dôsledkov...

Jedným z najväčším hriechov z hľadiska svetovládnych síl je národnoštátne povedomie: právo národa na vlastný štát a na kontrolu vlastného územia. Tieto ideové postuláty majú totiž aj politicko-ekonomické dôsledky. Pochopiteľne. Človek, ktorý má pevné národné, rodinné či náboženské povedomie, je ťažšie manipulovateľný. A preto aj dnes zažívame, že najzákernejšie útoky sa vedú na kresťanstvo, národ a rodinu. Pronárodné postoje sa nenosia, sú nežiadúce. Médiá či politici, poslanci, už vôbec nehovoria o národe, iba o akýchsi (anonymných) občanoch. V opačnom prípade je poruke nálepka nacionalistu či extrémistu.

Právo Slovákov na vlastnú štátnosť a správu vlastnej krajiny je prezentované ako „ľudáctvo“, prípadne „neoľudáctvo“. A hoci HSĽS zanikla už pre 70 rokmi, táto nálepka sa stále používa ako kladivo na nepohodlných autorov. Ako v 50. rokoch, v časoch pohonu na buržoáznych nacionalistov, tak i dnes, v druhej Slovenskej republike.

Naopak, pohodlnou a bezpečnou cestou pre historika je kritizovať, očierňovať všetko národné, slovenskoštátne, predstaviteľov, ktorí toto právo reprezentovali a hájili. A keďže historici sú len ľudia, aj oni sa prispôsobia. Berú to ako súčasť svojej práce, každodennosti. Tak, ako aj generácia ich rodičov a starých rodičov pred rokom 1989.

-------------------------------------------------------------------------- Prezentácia 4. vydania životopisného profilu o Jozefovi Tisovi.

--------------------------------------------------------------------------

Týmto spôsobom, dlhoročným mediálno-politickým tlakom a zastrašovaním, zavládla v historickej obci autocenzúra. A tá je najúčinnejším druhom cenzúry, pretože potenciálne iné, „nevhodné“ názory selektuje už vopred, ešte pred tým, než sa položia na papier.

Vážení prítomní, žijeme v absurdnej dobe. Musíme bojovať nielen o slobodu slova, o miniatúrny publikačný priestor, ale napr. aj o to, čo je ľudom tisíc rokov samozrejmosťou: že totiž manželstvo je manželstvo, mama je mama, otec je otec. Už malým deťom sú podsúvané vyslovené zvrhlosti.

Žijeme v dobe, keď si rôzne mafie môžu dovoliť kúpiť prakticky všetko: fabriky, pôdu, ministrov, súdy, ľudí, redakcie, ba celé vydavateľstvá. Rozhojnil sa nám počet ľudí, osobitne funkcionárov všetkých stupňov, ktorí sa správajú ako trasorítky, ktorí sa každému ukláňajú a s každým chcú byť zadobre, i za cenu popretia sebaidentity, zatajenia či zapredania vlastných koreňov, predkov, rodičov...

Práve v takejto dobe vynikajú výrazní jednotlivci – zdôrazňujem jednotlivci, lebo o inštitúciách už dnes nemožno hovoriť– ktorí vyčnievajú nielen svojou činnosťou ale i postojmi: priamočiarosťou, nebojácnosťou, zorientovanosťou, mravnosťou. Sú takými majákmi na ceste hľadania pravdy. To sú skutočné osobnosti, celebrity. A jedna z takých osobností dnes večer sedí vedľa nás. Je to prof. Milan Stanislav Ďurica.

Profesor Ďurica málo dbá na to, čo píšu protislovenské médiá, čo hovoria ustráchaní politici, čo velí politická korektnosť z Bruselu. Vďaka Bohu. Inak by totiž nikdy nenapísal také diela, medzi aké patrí aj biografia o prvom slovenskom prezidenti Dr. Tisovi, ktorá sa už po svojom prvom vydaní zaradila medzi „trvalky“ slovenskej historiografie. Aj osobne som rád, že Pán života a smrti doprial profesorovi Ďuricovi možnosť dielo podstatne rozšíriť, až o sto strán.

Ctení hostia, ak by sme žili v skutočnej Slovenskej republike, informáciu o knihe o prvom slovenskom prezidentovi by vysielali v hlavným správach rozhlasu a televízie a na jej prezentácii by bolo prítomní štátni predstavitelia. Na Slovensku je to však dnes úplne inak. Či sa niekedy dožijeme nového národného obrodenia, je otázne. Tešme sa preto aspoň z toho, že kniha vyšla. Nie je to totiž v dnešnej dobe málo. Kniha je vonku, a teda bude k dispozícii všetkým. Najmä však budúcim generáciám, dnešným mladým, ktorí budú s citlivosťou a túžbou po poznaní hľadať pravdu o svojich predkoch. O predkoch, ktorí s láskou k národu budovali Slovensko, Slovensku slúžili a za Slovensko sa aj obetovali.

Vážený pán profesor, ďakujeme nielen za Vašu prácu, za prácu docenta Vnuka, ale aj za všetky práce a námahy statočných príslušníkov vašej generácie, ktorí v exile či doma trpeli, strádali a bojovali za práva národa, za právo na vlastný štát, a rovnako i pravdivý výklad vlastnej histórie!

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Jedna z najkrajších šiltoviek so štátnym znakom Slovenskej republiky. Šiltovku si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk, alebo na čísle 0908 800 782.