Skryté nárečie na Podunajsku

Lucia Palúdzka
18.09.2014 3 749 archív

Národnostne zmiešané oblasti Slovenska sú problémom pri určovaní používaného nárečia slovenského jazyka a hraníc kultúrnych regiónov s charakteristickými prvkami ľudovej kultúry. Väčšinou tieto regióny naši odborníci označia za cudzojazyčné prostredie. Na etnografických a jazykových mapách štátnych inštitúcií teda akoby na zmiešanom území Slovenska neexistovali obyvatelia so slovenským materinským jazykom hlásiacim sa k svojej kultúre. 

Jazykovedný ústav SAV identifikuje na mapách podľa dialektického členenia slovenského jazyka lokalitu Podunajska a juhovýchodných regiónov ako oblasť slovenského obyvateľstva nárečovo rôznorodé v maďarskom jazykovom prostredí, niektoré jeho časti dokonca iba ako oblasť s prevahou maďarských nárečí.

Členenie Slovenska na regióny tradičných kultúr a regióny podľa slovenských nárečí je smerodajné a určujúce pri rôznych výskumoch a tvoria východiskové informácie pre ďalšie analýzy. Od začiatku 20. storočia vznikalo niekoľko etnografických a jazykových máp Slovenska podľa rôznych kritérií. Hranice tradičných kultúrnych regiónov ako napríklad Spiš, Hont alebo Novohrad, ktoré sa charakteristicky formovali po stáročia, boli väčšinou zhodné na každej mape. Regióny na národnostne zmiešanom území juhu Slovenska boli však zakresľované rôznorodo, najmä ak šlo o nárečia slovenského jazyka.

Dnes Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied charakterizuje niektoré severné oblasti Slovenska na etnografických mapách ako oblasť s prevahou goralských alebo rusínskych nárečí, oblasť Podunajska ako oblasť s prevahou maďarských nárečí. Jazykovedný ústav SAV identifikuje na mapách podľa dialektického členenia slovenského jazyka lokalitu Podunajska a juhovýchodných regiónov ako oblasť slovenského obyvateľstva nárečovo rôznorodé v maďarskom jazykovom prostredí, niektoré jeho časti dokonca iba ako oblasť s prevahou maďarských nárečí. Obyvatelia so slovenským materinským jazykom na týchto mapách dokonale splývajú s cudzojazyčným obyvateľstvom. Pritom spomenuté regióny tvoria niekde aj viac ako desiatku obcí, ktoré obývajú pomerne veľké a roztrúsené počty Slovákov, ktoré každých desať rokov narastajú  a vo väčších obciach a mestách sa hlásia k svojej kultúre a jazyku. ------------------------------------------------------------------------ Prečítajte si tiež:  Čo je nové na Sme.sk? Cenzúra! Ľudia v diskusii vyjadrili podporu Róbertovi Švecovi, SME diskusiu zrušilo. ------------------------------------------------------------------------ Viaceré vyľudnené územia dnešného južného Slovenska obsadzovali Slováci či už v 5. storočí, neskôr po rôznych kočovných nájazdoch alebo svetových vojnách kolonizovali a zakladali tu obce Slováci z rôznych severných oblastí Slovenska. Tak vznikli napríklad obce Hviezdoslavov (okr. Dunajská Streda), ktorému názov dali samotní osídlenci z Oravy, ďalej Miloslavov (okr. Senec), Dunajská Lužná (okr. Senec), Kuraľany (okr. Levice), či Ratka (okr. Lučenec). Podnes si v nich Slováci zachovali svoje pôvodné nárečie.

Ak chceme robiť seriózne výskumy Slovákov na národnostne zmiešaných územiach z jazykového hľadiska nemáme v podstate žiadny záchytný bod. Na akých základoch potom ale postavíme našu pomoc pre týchto Slovákov? Som presvedčená, že je možné určiť metodiku, formy výskumu a také charakteristické prvky v jazykových prejavoch Slovákov v národnostne zmiešanej oblasti na juhu Slovenska, ktoré by ich dokázali identifikovať a začleniť do jazykových máp.

Pochopiteľne, v záujme štátu a slovenského národa.

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Jedna z najkrajších šiltoviek so štátnym znakom Slovenskej republiky. Šiltovku si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk, alebo na čísle 0908 800 782.