Pivnica plná vlkov

Ladislav Ťažký
09.09.2014 5 788 archív

Ako odpoveď na živé 90. roky vznikla úvaha Ladislava Ťažkého o (súčasnom) slovenskom „nacionalizme“ v kontexte skutočných nacionalizmov nielen Karpatskej kotliny...

Slovenský „nacionalizmus“ sa líši od iných nacionalizmov hádam len tým, že sa o ňom kričí, píše aj vtedy, keď neexistuje, keď sa ukazovaním prsta do neznáma (trebárs do čias Slovenského štátu) vyvoláva jeho duch, a to len preto, že ho niekto veľmi súrne potrebuje, aby odvrátil pozornosť od svojich nacionalistických hriechov, aby ho použil ako zbraň proti prebúdzajúcemu sa slovenskému národnému povedomiu.

Odporúčame článok Extrémizmus na Slovensku. Podľa cigánskej aktivistky Ireny Biháriovej je skoro každý na Slovensku rasista. Za svoje konštatovania dostáva štedré dotácie.

Slovenský „nacionalizmus“ sa ešte líši od iných nacionalizmov, (napríklad od nacionalizmu nám veľmi blízkeho národa, s ktorým sme žili tisíc rokov v jednom štáte) od nacionalizmu maďarského tým, že nie je nostalgický (neplače nad zaniknutou Veľkou Moravou), nie je útočný. V porovnaní s nemeckým predvojnovým nacionalizmom (nacizmom) alebo nacionalizmom maďarským je to aj v nadnesenom porovnaní len embryo. Slovenský „nacionalizmus“ si hocikto stvorí a predstavuje nás (bez nás) vo svete ako podpaľačov druhej svetovej vojny a možno i ako príčinu tretej svetovej vojny. A ešte sa líši tým, že o ňom a proti nemu môže písať každý, najmä my Slováci, čo s veľkým zápalom niektorí robia v rámci svojej podnikateľskej živnosti v tlači i masmédiách, najradšej však ako experti všade tam v zahraničí, kde sa o Slovenskej republike pripravuje správa, čo nás posúva na lavicu obžalovaných. A nakoniec si trochu pichnem do Slováka aj ja, aby som bol aspoň trocha „občanom“ a „pokrokovým“ intelektuálom. To sa teraz nosí.

Slovák, ten obyčajný a normálny človek a občan, ktorý sa až tak veľmi nezaoberá politikou, ale aj slovenský intelektuál, umelec, spisovateľ a najmä novinár napokon váha, či sa môže v slobodnej republike priznať nesmelo k svojmu národnému cíteniu bez nebezpečenstva, aby ho neoznačili za nacionalistu. Ešte stále je honosnejšie a všestranne výhodnejšie vyhlásiť o sebe: Som občan, nie Slovák!

Zabudli sme, ako si uvedomelý občan ZSSR popieral svoju národnosť a vyhlasoval, že je „Soviet“? Teraz sme prekvapení, kde sa po rozpade Sovietskeho zväzu vyrojili desiatky národov a tisícky skutočných nacionalistov a fundamentalistov.

Svetu sa to javí, že sa to udialo za jednu noc, alebo, že to všetko spôsobil Gorbačov a Jeľcin. Áno, svet je z prebudenia sa národov šokovaný. Šokované sú najmä vyspelé národy západnej Európy, ktoré svoje precitnutie už majú za sebou. Malé národy sú zasa šokované z ich šoku. Malé národy, ale aj etniká veľké ako napríklad Kurdovia, sú právom urazené, že vyspelé „historické“ národy, ktoré počas svojich dlhých dejín viedli vojny a požierali národy menšie, o nich nielen nevedeli, ale ani nechceli vedieť. Ich osamostatňovanie ich desilo a desí, báli sa i boja, že to naruší ich pokojný konzumný život, za ktorý vďačia (skôr to zapierajú) aj neznámym, neprebudeným, plebejským národom.

Slovákom skôr chýba národné povedomie. Tá obyčajná ľudská a dôstojná vlastnosť každého normálneho človeka. Je obohatením psychiky človeka. Založená je na absolútnej dobrovoľnosti. Samozrejme, že je ovplyvňovaná svojím okolím, rodinou, školou, štátnou politikou, kultúrou, literatúrou, históriou, ekonomikou, folklórom, tlačou a masmédiami. Národné povedomie vyviera zo zdravej duše a mysle, kým nacionalizmus z duše chorej. Z nacionalistickej obmedzenosti sa rodí nostalgia z mladosti a z nej túžba po veľkosti a obrovská chuť po asimilácii susedných národov. Kým národne uvedomelý občan považuje národné povedomie svojho spoluobčana za niečo samozrejmé, nacionalista sa naň pozerá s nevôľou. Na svete a v Európe, v tejto miešanine národov, poznáme aj národy choré. Ich diagnóza je spomienka na minulosť, na pofidérnu veľkosť. To už nie je obranné, národné povedomie, ale útočný nacionalizmus. Bacilonosičmi tejto choroby sú „historici“, pedagógovia a politici, ktorí od útleho veku vštepujú deťom a pokračujú až po hrob, že ich národ bol kedysi prvý, ich národ bol najbojovnejší, najmúdrejší, najkultúrnejší, že ich národ je nenahraditeľný, je výkvetom národov, preto mu patrí... svet nie, ale iste aj to, čo mu naozaj niekedy nepatrilo a patriť nebude.

Slováci vedia, že ich Veľkomoravská ríša je históriou, ktorá sa nezopakuje. Čo ti raz niekto ukradne, to už nikdy nedostaneš späť! Našťastie, my to vieme. A o to sme pokojnejší a šťastnejší. Nacionalizmu, ktorý to nechce vedieť, sa bojím. Žiaľ, nie on je vystavovaný na pranier európskej politiky.

Následky národného neprebudenia ležia na nás ako dedičný hriech. Priznajme si, že mnohí z nás, a to aj ľudia veľmi vzácni, bez ktorých sa národ nezaobíde, nevieme zaujať stanovisko k svojmu štátu - Slovenskej republike. O pevnom stanovisku k prvej Slovenskej republike nehovoriac. Zaužívalo sa, že tento štát je synonymom fašizmu. Zaujímavé je, že Nemci, Maďari, Španieli, Portugalci, Taliani a iní, ktorí mali také isté, ba ešte fašistickejšie štáty, sa svojich štátov nevzdali. Vzdať sa ho majú len Slováci.

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Jedna z najkrajších šiltoviek so štátnym znakom Slovenskej republiky. Šiltovku si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk, alebo na čísle 0908 800 782.

Pridaj komentár