Ako nám Štúra zastreliť chceli

Jakub Velislav Široký
10.07.2014 5 349 archív

V novembri minulého roku sme vám priniesli prvú krátku poviedku z čias Samovej ríše. Ďalší námet z našej histórie spracoval Jakub Velislav Široký, 15-ročný študent z Malaciek. 

V zafajčenej modranskej krčme sa obvykle starí vinári stretávajú po celodennej robote. V mihotavom svetle petrolejok sa postupne rozrastá skupina miestnych, rozprávajúcich si príhody, vtipy i rôzne povrávačky.

„Chlapi, doparoma, víte co sa mi dneskaj prihodilo?“ ujal sa slova poľovník od Malaciek. „Štúra má mújho kmotra brat v opatere u sebja doma dochrámaného a prisámbohu, jakože som tu, som to šecko videl na vlastné oči, jak ho maďarský žandár strelil!“ zvolal so sprisahaneckým výrazom v tvári a s veľvýznamným pohľadom.

Vrava utíchla, všetci zbystrili pozornosť. Štúra mali miestni keď už nie v obľube, tak aspoň vo veľkej úcte.

„Počúvajte. Ráno sem šel s kamarádmi z Hontu na polovačku, že by videli jaká zvjer sa nám tu potuluje, ked tu zrazu sme zazreli Ludevíta jak sa vracá z Prešporku. Tak sem sa ho zeptal, či nejde s námi, no odmítel se slovami, že on chodzíva radši sám. Tak sme ho ani nepresvíčali, šak ho poznáte.

Jak sem kamarádú povodzil po najlepších lovišťách v okolí, tak sem sa ješte po objedze vrácil spátky, žeby sem si ješte sám vyhlédel ňákeho teho srnca. A v tem sem ho zbadal. Stíchel sem, bylo čut už eném žandárove kroky v snehu. Jak sem ho následoval, tak sem si šimél, že ide po cudzích stopách – hned sem si to uvjedomil, šel polúvat, ale na Štúra.“

Pár tunajších zahromžilo, že poľovník na seba strháva pozornosť cudzím nešťastím a s výsmechom sa odobrali preč. Poľovník aj tak pokračoval. „Chvílu sem tam čupel v kríkoch, potom sem šel pocichu za ním. Byli sme na kopci, Ludevít ho nemohel videt. Už zamíril, no nemohel sem to nechat tak, tak sem z kríku vyskočil a vrhel sa na toho odkundesa. Jak sme sa tam ruvali, tak zrazu bylo čut výstrel. Porát sem mu tu flintu odkopel dolu kopcem. Už-už sem ho mjel, ale vykĺzel mi a ušel. K Štúrovi zatál dobjehli dáke decká, hned sem šel na pomoc. Naščescí ho strefli eném do nohy, no bylo to vážné.“

Ihneď sa zdvihla vlna pohoršenia, jedna polovica tvrdila, že to nie je pravda, zatiaľ čo druhá už plánovala prevrat.

O pár dní si však z tohto poľovníka robili takmer všetci srandu, veď sám Ľudovít Štúr povedal, že sa trafil tou dva lakte dlhou puškou do stehna sám.

No zároveň sa začali šíriť správy, že k Štúrovi do domu chodí nejaký Maďar, vždy tesne pred jedenástou v noci. Podľa niektorých ho chodí vydierať, aby bol ticho, zároveň niekto začal tvrdiť, že ten poľovník bol vydieraný tiež, aby si tak ľudia začali robiť z pravdy srandu a nikto sa tak nebude dožadovať vysvetlenia u vyšších predstaviteľov štátu.
Pravdu sa už asi nik nedozvie a navždy budeme prihliadať na atentát ako na náhodu. Ale bol to vôbec atentát?

--------------------------------------------------------------------------

Knižný tip: Svedecká výpoveď Karola Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom. OBJEDNÁVAJTE TU. Svedecká výpoveď arcibiskupa Dr. Karola Kmeťku dňa 6. januára 1947 v politickom retribučnom procese s prezidentom a kňazom Dr. Jozefom Tisom bola podľa jeho vyjadrenia pre neho zásadnou a rozhodujúcou. Dňa 11. januára 1947 Dr. Tiso pred súdom vyhlásil: „Po svedeckej výpovedi pána arcibiskupa Dr. Kmeťku je, ako som povedal svojmu obhajcovi, vlastne tento proces pre mňa skončený, lebo som dostal rozsudok tak vo veci národnej, aj v kňazskej“ Dr. Tisovi išlo predovšetkým o posúdenie jeho konania z hľadiska kresťanskej morálky a to bolo pre neho priaznivé. Táto publikácia chce upozorniť na význam svedeckej výpovede arcibiskupa Dr. Karola Kmeťku, ktorá vošla do slovenských dejín ako významný dokument o prvej Slovenskej republike a jej prezidentovi. Ďalším cieľom publikácie je oboznámiť čitateľa s biografiou arcibiskupa, aby sa vytvoril objektívny obraz o tejto významnej cirkevnej i občianskej osobnosti, ktorú spracoval Prof. Viliam Judák.

Pridaj komentár