Ukrajina – pokusné laboratórium geopolitiky

Róbert Švec
03.03.2014 8 722 archív

Súčasnú krízu na Ukrajine by som prirovnal ku kríze na Kube v roku 1962, kedy stál svet na prahu jadrovej katastrofy. Tak, ako v roku 1962, tak aj dnes sa stretli záujmy svetových mocností v najkritickejších miestach ich životných záujmov. Dejiskom dnešnej krízy je Ukrajina, územie, ktoré Rusko vždy chápalo z hľadiska geopolitiky ako „svoje“ územie, tak ako USA z toho istého hľadiska považujú za „svoje“ územie Kanadu.

Situácia na Ukrajine sa začala vyostrovať veľmi pozvoľna. Ukrajinský prezident Janukovyč odmietol na jeseň minulého roka podpísať dohodu o pridružení s EÚ s odôvodnením, že podpis dohody je pre Ukrajinu nevýhodný a ohrozil by ekonomické záujmy krajiny. Problémom bola aj ultimatívna požiadavka EÚ, ktorá požadovala prepustenie bývalej premiérky Tymošenkovej, odsúdenej ukrajinským súdom na niekoľkoročné väzenie za ekonomickú kriminalitu.

Janukovyč si bol ale vedomý, že Ukrajina sa nachádza v zložitej ekonomickej situácii a preto podpísal dohodu s Ruskou federáciou. Súčasťou dohody bola aj ekonomická pomoc Ukrajine zo strany Ruskej federácie vo výške 15 miliárd dolárov, ale aj dodávky plynu pre Ukrajinu za zvýhodnených podmienok. A iskra dnešného požiaru bola na svete.

 

Začiatok krízy na Ukrajine

Do ulíc Kyjeva vyšli tisícky Ukrajincov, ktorí začali protestovať proti krokom ukrajinskej vlády a prezidenta Janukovyča. Ukrajinská polícia na príkaz vlády voči demonštrantom nepoužívala donucovacie prostriedky. Polícia sa snažila demonštrantov „izolovať“ na Námestí nezávislosti, aby na námestí demonštrovali a vyjadrovali svoje názory. Takáto situácia trvala niekoľko týždňov a neviedla k vyriešeniu problému. V tom čase do diania na Ukrajine začali svojou politikou zasahovať predstavitelia EÚ a jej niektorých členských štátov, najmä Veľkej Británie, Francúzska, Poľska a Nemecka. Tlačili na ukrajinskú vládu a Janukovyča, aby sa s demonštrantami dohodol a aby sa kríza na Ukrajine riešila diplomatickou cestou na základe dohody a vytvorením novej vlády, ktorej súčasťou budú aj zástupcovia opozície. Zástupcovia opozície sa stretli s Janukovyčom a ukrajinský prezident im ponúkol miesta v novej vláde s tým, že zástupca ukrajinskej opozície by bol predsedom vlády. Opozícia takýto scenár odmietla. Prebiehali ďalšie rokovania do ktorých už vstúpil aj zástupca Ruskej federácie a výsledkom bola dohoda z 21. februára. V nej sa ukrajinská vláda a opozícia dohodli na vytvorení novej vlády a predčasných parlamentných a prezidentských voľbách. Následne ukrajinský parlament schválil návrat k ústave z roku 2004 a amnestiu pre všetkých zadržaných či obvinených demonštrantov. Janukovyč ale podmienil amnestiu tým, že demonštranti opustia vládne budovy a zdržia sa násilností.

 

Obsadzovanie Krymu

A tu sa celé dianie okolo Ukrajiny začína zamotávať. Dohodu, ktorú odsúhlasili všetky relevantné sily na Ukrajine odrazu prestala opozícia rešpektovať a v uliciach Kyjeva prepukli násilnosti, výsledkom ktorých bolo niekoľko desiatok mŕtvych ľudí, tak na strane opozície, ako aj na strane silových zložiek Ukrajiny. Otázka znie, kto mal záujem na tom, aby sa, z môjho pohľadu korektná dohoda, nedodržala a kto mal záujem na tom, aby na Ukrajine prepukli násilnosti. Kto prvý začal strieľať do ľudí ostrou muníciou sa už asi nikdy nedozvieme. V tejto situácii prezident Janukovyč opustil Ukrajinu a o ochranu požiadal Rusko. Vlády sa ujala opozícia s pomocou niektorých poslancov ukrajinského parlamentu zo Strany regiónov, ktorí  začali v parlamente hlasovať s opozičnými poslancami.

Vláda Krymskej republiky – autonómna oblasť Ukrajiny, vyhlásila, že nebude rešpektovať novú vládu v Kyjeve a požiadala Ruskú federáciu o ochranu. Následne začali Krym obsadzovať vojenské jednotky, podľa analytikov a pozorovateľov, išlo o ruských vojakov. Horná komora ruského parlamentu jednohlasne odsúhlasila mandát pre prezidenta Putina, že môže vyslať ruské vojenské jednotky na Ukrajinu, ak to bude situácia vyžadovať, aby mohli ochraňovať rusky hovoriacich občanov Ukrajiny. Medzi tým sa mobilizuje aj Západ: EÚ, NATO, USA, ľudskoprávne organizácie, a hlavne mediálne domy spustili tú pravú a nefalšovanú informačnú vojnu.

 

Boj o sféru vplyvu

Krym, ale nielen Krym, celá Ukrajina je pre Ruskú federáciu životne dôležitou oblasťou a Rusko nikdy nepripustí, aby sa táto oblasť dostala do sfér vplyvu inej veľmoci, alebo, lepšie povedané, aby nebola v sférach vplyvu Ruska. Ak sa Rusko rozhodlo vojensky okupovať časť ukrajinského štátu, je to rozhodnutie, ktoré porušuje všetky medzinárodné dohovory a aj Chartu OSN. Rusko si to veľmi dobre uvedomuje, ale v tejto vysokej hre ide o viac ako o zmluvy a charty. Tu ide, z pohľadu Ruska, o jeho existenciu a prežitie na medzinárodnej scéne ako svetovej veľmoci. A v tomto prípade idú všetky medzinárodné záväzky bokom.

-------------------------------------------------------------------------

Ukradnuté Kosovo - dokument nielen o americkom „humanitárnom bombardovaní“Juhoslávie.

-------------------------------------------------------------------------

Treba si uvedomiť, že toto nie je iba politika Ruska, je to politika všetkých veľmocí na tejto planéte. A či USA neporušilo Chartu OSN a medzinárodné záväzky v roku 1999, kedy bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN začali spolu so spojencami z NATO bombardovať zvrchovaný štát Juhoslávia pod zámienkou ochrany albánsky hovoriacich obyvateľov bývalej Juhoslávie? Nebolo vytvorenie „nezávislého“ Kosova porušením medzinárodného práva zo strany USA a ich spojencov? Udalosti v Líbyi a Sýrii nie sú porušovaním medzinárodného práva zo stany euroatlantickej civilizácie pod vedením USA a EÚ? Je to flagrantné porušovanie dohôd, záväzkov a Charty OSN zo strany tých, ktorí sa tak radi pasujú do úlohy mierotvorcov, šíriteľov tej skutočnej slobody a demokracie a dnes poúčajú Ruskú federáciu čo je to medzinárodné právo. Naozaj si niekto myslí, že Rusko si nechá „vytrhnúť zo svojho tela kus mäsa s názvom Ukrajina“ a ešte za to aj niekomu poďakuje?

 

Informačná vojna

Planéta s názvom Zem nie je miesto, ktoré by sa riadilo dohovormi a zmluvami. Dejiny nás učia, že na planéte Zem vždy zvíťazili a víťaziť budú iba silní s ostrými lakťami, ktorí si budú svoje záujmy presadzovať aj na úkor medzinárodného práva. Veľké národy a ich reprezentanti totiž vytvárajú dohody a charty pre malé a slabé národy, aby im určili pravidlá hry pod ich taktovkou, ale sami sú v prípade ohrozenia ich životných záujmov pripravené kedykoľvek zmluvy pošliapať. Ide o vyšší záujem a ten vyšší záujem sa volá geopolitika do ktorej malé a slabé národy nemajú z ich pohľadu strkať nos. Všetko ostatné je iba mediálna propaganda, informačná vojna a kvalitný politický marketing.

Vitajte na planéte Zem, priatelia.

-------------------------------------------------------------------------- TIP: MIKINA SHO, (kliknite) Nová zipsová mikina Slovenského Hnutia Obrody. Mikina má na srdci vyšitý znak Slovenského Hnutia Obrody. Na pravom rukáve je heslo „Cesta naspäť nemožná!“.

--------------------------------------------------------------------------

PRÁVO NÁRODA - NOVINY PRE SLOVENSKO.                    Objednávkový formulár

--------------------------------------------------------------------------

 

Pridaj komentár