Kriesenie prešporáckej mŕtvoly

Kliment Uhrecký
02.01.2014 7 016 archív

V našich kníhkupectvách sa objavujú atlasy či mapy Veľkého Uhorska i celej monarchie, životopisy habsburských panovníkov i uhorskej šľachty. Bratislavskí „intelektuáli“ žiadajú inštalovať súsošie Márie Terézie a nezriedka sa objavujú i pokusy o rehabilitáciu starej monarchie. Stráca Slovensko historickú pamäť na dobu nedávno minulú?

Medzi hlavné iniciatívy Bratislavského okrášľovacieho spolku financovaného finančnou skupinou J&T patrí projekt znovupostavenia sochy Márie Terézie. Socha stála v Bratislave do roku 1921.

V poslednom čase sa stáva „moderným“ v Bratislave, ale tiež iných mestách na juhu a východe, kriesenie reminiscencií na starú rakúsko-uhorskú monarchiu, v krvavých pazúroch ktorej žili stredoeurópske národy niekoľko storočí. Prejavuje sa to obnovovaním sôch násilníckych postáv z čias monarchistickej zdochliny spred roku 1918. Jedným z nich bol aj vyslovene protislovenský návrh umiestnenia sochy cisárovnej Márie Terézie s uhorskými husármi na miesto pomníka Ľudovíta Štúra. Na území Slovenskej republiky sa však bežne objavujú sochy či súsošia maďarských tyranov, vrahov, na ktorých má slovenský národ veľmi smutné spomienky. Ide o sochy šľachtica Františka Rákociho v Košiciach, pomník Ľudovíta Košúta v Komárne, ale takisto spomienka na ničím výnimočnú dcéru namyslenej, márnomyseľnej cisárovny Alžbety, Máriu Valériu, v Štúrove.

Československí legionári a občania Bratislavy prejavili svoje odhodlanie brániť mladú republiku spontánnym rozbitím súsošia Márie Terézie, ako symbolu Habsburgovcov a útlaku v minulej ríši.

Prešporácki Požoňáci

Niektoré kozmopolitné sily na Slovensku začínajú kriesiť taktiež spomienky na starý Prešporok s jeho maďarsko-nemeckou minulosťou. Akoby chceli zdôrazňovať fakt, že Bratislava nebola etnicky slovenským mestom. Vedome vyzdvihujú všetky argumenty o jej kozmopolitnom (rozumej nemecko-maďarskom) charaktere. Staré prešporáctvo je našťastie iba zlou spomienkou na históriu Bratislavy. Pár bývalých obyvateľov starej Bratislavy si našťastie príde iba pospomínať, poprovokovať. Hoci je Bratislava miestom, kde sa kumulujú tie najprotislovenskejšie elementy, predsa je to hlavné mesto Slovenskej republiky. Stále má etnickú prevahu obyvateľstva slovenskej národnosti. Tak to je a tak to bude. Duch starého prešporáctva je len mŕtvou mátohou priťahujúcou len pár pseudointelektuálov platených zo Sorošových dolárov.

 

Pozlátko s puncom dôveryhodnosti

Azda najviac v poslednom čase šokuje verejnosť správa o vyhlásení posledného habsburského panovníka za blahoslaveného. Pritom sa vedome zabúda na fakt, že to bol habsburský rod. Spolu s ním agresívny pangermanizmus, panhungarizmus - rozpútali hrôzy prvej svetovej vojny.

Straty na ľudských životoch, ktoré si táto vojna vyžiadala, nemali dovtedy obdobu v celých ľudských dejinách. Osem miliónov vojakov zahynulo a 21 miliónov ďalších bolo zranených alebo doživotne zmrzačených. Vojnové hrôzy zostali tak hlboko vryté do povedomia ľudí, že bezprostredne po jej skončení bol 11. november vyhlásený za Deň vojnových veteránov.

Rakúsko-Uhorsko nesie priamu politickú či vojenskú zodpovednosť za rozpútanie prvej svetovej vojny. Rozpad nenávidenej monarchie, hlavne, jej feudálnej, aristokratickej uhorskej časti bol iba aktom spravodlivosti za dlhé roky útlaku, príkorí, dostávajúcich sa národom monarchie od rakúskych aj maďarských mocipánov.

Pokusy o rehabilitáciu Rakúsko-Uhorska sú pokusmi o rehabilitáciu kultu maďarského a nemeckého násilia na slovanských národoch bývalej monarchie. Sú pokusmi o glorifikáciu násilnej maďarizácie slovenského národa, pľuvancom do tvárí obetiam černovskej tragédie, obetiam perzekúcií uhorskej vládnej moci. 

Stávame sa svedkami toho, ako sú pomníky maďarských vrahov, gaunerov obsypané kyticami, vencami s maďarskými trikolórami priamo na území Slovenskej republiky. Maďari si opäť začínajú značkovať sochami nechutných, v podstate neskutočných ošklbaných turulov,  svoje pomyslené teritórium Veľkého Uhorska.

 

Bez vlasteneckej výchovy

Na druhej strane sme svedkami bagatelizácie všetkého slovenského, československého, slovanského, ruského. Postavy zo slovenskej histórie sú marginalizované. V našich školách im venujeme minimálnu pozornosť. Z učebníc dejepisu i literatúry sa postupne v rámci „redukcie“ vytrácajú ich mená. Pomníky našich dejateľov sú samosprávami vedome zanedbávané. Stačí si pozrieť pomník Bernoláka v Trnave alebo súsošie štúrovcov v Trenčíne. Je to aj dôsledok ovládania samosprávy maďarskými nacionalistami na juhu Slovenska, kým samosprávy v etnicky slovenských oblastiach Slovenska národne indiferentnými, vlastenecky povrchnými politikmi slovenskej národnosti z tzv. relevantných politických strán. Kedy sa to zmení? Dúfam, že agónia, v ktorej sa nachádza slovenské vlastenectvo raz skončí a Slovensko sa zmení z „občianskeho štátu“ na štát slovenského národa.

--------------------------------------------------------------------------

TIP: MIKINA SHO, (kliknite) Nová zipsová mikina Slovenského Hnutia Obrody. Mikina má na srdci vyšitý znak Slovenského Hnutia Obrody. Na pravom rukáve je heslo „Cesta naspäť nemožná!“.

--------------------------------------------------------------------------

PRÁVO NÁRODA - NOVINY PRE SLOVENSKO.                    Objednávkový formulár

--------------------------------------------------------------------------