Tradícia slovenského murárstva

Jozef Janták
03.12.2013 8 171 archív

Sláva liptovského murárstva má svoje začiatky v sezónnych odchodoch murárskych majstrov do zahraničia. Vývoj tohto remesla je možné sledovať od roku 1890. Vplyv naň malo niekoľko udalostí - predovšetkým to bol úpadok baníctva a hutníctva, uhorský zákon o pôde z 19. storočia, ako i zákaz stavania drevených domov. Práve tento moment sa stal na Liptove prelomovým. Ľudia sa museli naučiť nové stavebné techniky a technológie výstavby obydlí, čím začala vznikať nová špecializácia, murárski majstri.

Pribylinská murárska partia v Budapešti. V 40-tych rokoch 19. storočia začína murárstvo na Liptove zohrávať významnú úlohu, v Bobrovci vzniká prvý murársky cech. Prebytok pracovných síl v dôsledku spomínaných zákonov spôsobil odchod murárov do cudziny, hlavne Budapešti.

Práce liptovských murárov v zahraničí

Pôsobenie murárov v Pešti možno charakterizovať troma etapami: prvú

charakterizujú sezónne práce, v druhej sa počas najväčšieho rozmachu Budapešti zvyšuje záujem o profesnú odbornosť liptovských murárov, v tretej etape, okrem zvyšovania špecializácie a odbornosti, rastú aj prví významní stavební podnikatelia. Liptovskí murári stavali Viedeň, Záhreb, Miškovec, Segedín, Ostrihom, ale hlavne, spomínaný Budín a Pešť. Ich zručnosť sa rýchlo šírila. Z Pešti, Viedne i iných miest prichádzajú do Liptova „partafíreri“, ktorí najímajú na prácu celé transporty murárov. Nároční stavitelia si takto prostredníctvom svojich zástupcov každoročne zabezpečovali kompletné stavebné skupiny priamo v hornoliptovských obciach. Na výstavbe Budapešti pracovalo viac ako 80 000 robotníkov. Stavali tie najimpozantnejšie budovy. Na fasáde parlamentu pracovalo 1 200 liptovských fasádnikov. Napriek odchodu do cudziny ostávali verní svojmu kraju, svojim zvykom, nikdy sa neprispôsobili maďarskému alebo nemeckému prostrediu. S príchodom zimy sa vracali späť na Liptov.

Osoba liptovského murára

Liptovských murárov charakterizuje vysoká odbornosť i značná profesná špecializácia - od umelecky náročných fasádnych prác, až po odborníkov na pásové murovanie. Liptovskí murári prinášali domov novinky veľkomestského života, ako módu, taktiež vnášali novú stavebnú kultúru do svojich domovov. Ich domy stoja dodnes. Môžeme na nich vidieť netradičné prvky výzdoby fasád. Životný štýl ovplyvnilo aj stravovanie a vybavenie domov.

--------------------------------------------------------------------------

TISÍCROČNÁ VČELA

Sága murárskeho rodu Pichandovcov (VIDEOUKÁŽKA) zachytávajúca časový úsek tridsiatich rokov (1887 - 1917) sa stala námetom pre jeden z najlepších slovenských filmov. Prvá časť zachytáva život Martina Pichandu v časoch rozvoja murárskeho remesla.

Tisícročná včela dobýja srdcia divákov i v roku 2013. Pôvodný slovenský muzikál na motívy románu Petra Jaroša, Tisícročná včela, mal svoju premiéru v nitrianskom Divadle Andreja Bagara 15. novembra 2013.

--------------------------------------------------------------------------

Peštiansky murár, to bola kedysi značka kvality. Z Liptova pochádza množstvo významných staviteľov napr. J. Bobula, Hlavajovci, Harminec, atď. Budapešť spolu s okolím bola jediná priemyselne rozvinutá časť Dolnej zeme, kde sa okrem murárov uplatnili aj iné profesie. V dôsledku migrácie za prácou ešte na prelome storočia asi 60% obyvateľstva rozprávalo po slovensky. Liptovskí stavbári zanechali na architektúre dnešnej Budapešti svoje nezmazateľné stopy. Sú obdivované turistami, ale nikto im nepovie, kto tie stavebné skvosty stvoril. A veľkí páni umelci, liptovskí stavitelia, zostávajú naďalej pre svet neznámi...

--------------------------------------------------------------------------

Slovák na jednej z najznámejších fotiek na svete

Fotografia zachytáva mladšiu vysťahovaleckú vlnu Slovákov.

Kto by nepoznal fotografiu, ktorá obletela celý svet? Obed na vrchole mrakodrapu je jedna z najznámejších fotografií 20. storočia, ktorej autorom je Charles C. Ebbets. 11 robotníkov odpočíva počas obedňajšej prestávky pri stavbe RCA buidling na Rockefeller Center na 69. poschodí 70 poschodovej stavby. Fotografia bola uverejnená v nedeľnej prílohe denníka New York Herald Tribune 2. októbra 1932.

Medzi robotníkmi úplne vpravo s fľaškou v ruke sedí Slovák, rodák zo Spiša - Gusti Popovič. Jeho meno nepoznajú mnohí, avšak jeho pohľad  uprený do objektívu fotografa poznajú milióny.

Gusti bol pôvodne drevorubač a tesár. V Amerike bol za robotou dohromady trikrát. Počas jedného z jeho pobytov v New Yorku, v roku 1932 poslal svojej manželke Mariške pohľadnicu s touto známou fotografiou na ktorú napísal:

“Nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvoj Gusti.“

Gusti sa z Ameriky vrátil domov na Slovensko a zomrel v roku 1945 na následky zranenia, ktoré utrpel pri prechode frontu cez naše územie.

--------------------------------------------------------------------------

TIP: MIKINA SHO, (kliknite) Nová zipsová mikina Slovenského Hnutia Obrody. Mikina má na srdci vyšitý znak Slovenského Hnutia Obrody. Na pravom rukáve je heslo „Cesta naspäť nemožná!“.

--------------------------------------------------------------------------

PRÁVO NÁRODA - NOVINY PRE SLOVENSKO.                    Objednávkový formulár

--------------------------------------------------------------------------