Helena Mezenská: Korupcia na pôde parlamentu je stále živá

Tomáš Kopřiva
26.11.2013 5 651 archív

Je málo poslancov NR SR, ktorí svojím prejavom, svojimi názormi a aktivitou vybočujú z rady unifikovaných a hlavne, servilných politických figúrok. Poslankyňa Helena Mezenská sa javí ako čistý prameň v mútnych vodách našej politickej scény.

Helena Mezenská: „Prajem si, aby sa ľudia prebrali z letargie, apatie a rezignácie, aby viac nedali priestor na to, že ich budú riadiť neslobodní, nezrelí a nekompetentní ľudia.”

Pani Mezenská, v posledných mesiacoch ste sa stali známou ako bojovníčka za práva občanov. Veľmi nahlas a otvorene sa vyjadrujete ku korupcii na najvyšších miestach štátneho aparátu. Prečo ste vystúpili „z davu“? Čo bolo tou rozbuškou, keď ste si povedali „dosť!“?
Neznášam nečistotu a klamstvo. V prostredí, kde sú, neviem dlho zotrvať, dusím sa, nie som slobodná. Neviem v ňom žiť, je to pre mňa nestráviteľná a neprirodzená klíma. Do parlamentu som vstúpila spontánnou, nenásilnou cestou, čím sa spustila moja širšia spoločenská i občianska misia, o ktorej som tušila už od detstva. V tomto epicentre diania a riadenia našej krajiny mi stačilo iba poldruha roka na to, aby som spoznala úprimnosť misií a konania politických persón, zorientovala sa v procesoch, zaužívanom mechanizme a spôsobe fungovania parlamentu. Čoraz viac som si postupne uvedomovala, čoho nástrojom je prílišná formálnosť a fraškovitosť, komplikovanosť, etapovitosť legislatívnej prípravy a predkladacích procesov, nezrozumiteľnosť a zastretosť obsahu prijímaných zákonov, nadmerná teatrálnosť a v mnohých prípadoch hraná konfliktnosť vo vystúpeniach v pléne. Akosi čoraz viac mi z toho všetkého divadla unikal občan s jeho reálnymi a akútnymi potrebami, ktoré na pôdu parlamentu patria, ale tu neodznievajú. Svet súčasného formálneho a nekoncepčne riadeného parlamentu je absolútne nesúrodý a nezlučiteľný s mojím vnútorným nastavením a motívmi, ktoré ma na parlamentnú pôdu priviedli. Je to veľmi odvážny, ale pre mňa rozhodujúci postoj. Pokým budem v parlamente, sústredím svoje úsilie na zmenu tejto schizofrénie a nezmyselného, nefunkčného, pritom veľmi drahého samoúčelného systému. Spoločenská objednávka je čoraz viac zreteľnejšia – ľudia volajú po transparentnom, čistom a zodpovednom riadení krajiny. Volajú o pomoc.

Začneme od najaktuálnejšej témy -  kauza SPP, obrovský podvod na ľuďoch v priamom prenose. Je vôbec možné dosiahnuť ešte väčšieho stupňa arogancie? Môžete nám popísať aktuálnu situáciu a ako sa v tejto kauze angažujete?
Nevýhodná kúpa stratovej časti SPP určená vládou potvrdila moje, vtedy ešte dohady, o tunelovaní tohto strategicky významného subjektu. Privatizácia SPP, ktorú R. Fico kritizoval a vďaka čomu sa stal premiérom, prebieha aj za neho. Ukázalo sa, že mu nevadili jej negatívne dopady na občanov, ale že tú privatizáciu ako premiér nespustil práve on. Navyše práve už za jeho prvej vlády sa spustil neprípustný proces vyplácania dividend nad rozmer oprávneného zisku, v dôsledku čoho je dnes SPP v enormne nakumulovanom záväzku v objeme 2,5 mld. €. Tieto enormné dividendy boli vyplatené aj zahraničným privatizérom, ktorí znova, s premiérovým súhlasom, bez podielu zodpovednosti na vzniknutej strate, začiatkom roka z SPP bez ujmy, navyše s inkasovaným príjmom z predaja svojich podielov, z podniku „elegantne“ odišli. Privatizéri Gas de France a EON Ruhrgas za 10 rokov v SPP zarobili 64 miliárd Sk. Iste uznáte, že je to abnormálny vývoz kapitálu za hranice nášho štátu. Je to objem súm, ktorý v neziskových odvetviach ako zdravotníctvo, školstvo a podobne, dnes veľmi chýba. Prejavy sú evidentné.

Súčasný premiér vedome nesie priamu a plnú politickú zodpovednosť na náraste enormného záväzku v SPP. Do dnešného dňa mi opakovane povrchne a všeobecne odpovedal na súbor konkrétnych otázok, ktoré súvisia so štruktúrou, dôvodmi vzniku záväzkov, ako aj s určením spôsobu ich vyrovnania. Nereagoval na pokles ratingu spoločnosti SPP, vyhol sa vymenovaniu a ozrejmeniu konkrétnych výhod štátu vyplývajúcich z uskutočnených zmien a „optimalizácie“ vlastníckych štruktúr. Nepredložil štátom objednanú a zaplatenú štúdiu spojenú s pripravovanou transformáciou SPP. S prevahou hlasov jeho poslancov mi neumožnili vykonať poslanecký prieskum. Chcem vedieť kto a kedy zaplatí skumulovaný 2,5 miliardový záväzok. Mám reálne obavy, že to po skončení moci R. Fica znova raz zaplatia, už i tak dlhodobo ukracovaní, občania. Pod pozlátkom je veľká hrdza. Okrem sľubovaných „istôt“ si ľudia zaslúžia aj pravdu.

Vráťme sa ku kauze Gorila. Veľmi vážna kauza s vysokým potenciálom ku celospoločenskej zmene. Počiatočné nadšenie obyvateľstva a viera v potrestanie vinníkov boli v krátkom čase vystriedané rozčarovaním a celospoločenskou depresiou. Potvrdila sa stará pravda o tom, že ruka ruku myje. Minister vnútra, Róbert Kaliňák, sa nedávno vyjadril o kauze Gorila  ako o uzavretej kapitole.
Iste, minister vnútra spozornel, keď som to isté v pléne povedala i ja. Kauza bude stáť dovtedy, pokým jej vyšetrovanie budú riadiť tí, čo sú sami podozriví. Korupcia na pôde parlamentu  je stále živá. Príkladne ju opakovane nájdete v zákonoch o energetike. Vedomé a cielené ututlanie kauzy tvorí živnú pôdu preto, aby sa Gorila vo veľmi kódovanej,  sofistikovanej forme znova preniesla do zákonov a parlamentu. Je učesaná, elegantne uhladená, má biele goliere a farebné kravaty, vyleštené topánky, navonok sa javí dokonalou. Je súčasťou prerokovaných zákonov, ktorými sa prikrýva presun miliónových súm z napätého spoločného rozpočtu do vreciek v bohatstve sa topiacich finančných skupín a zbohatlíkov. Väzby medzi politickou a obchodnou lobby stále viac silnejú, čím sa klamstvom získaný politický mandát zneužíva v neprospech občanov.

Nevyvodenie zodpovednosti z Gorily je výrazom neochoty vlády prešetriť ju. Táto neochota vlády má oporu a pramení zo stále nízkej uvedomelosti a nejednotnosti, nízkej akcieschopnosti slovenského národa.

Poslankyňa OĽaNO Helena Mezenská priniesla premiérovi Ficovi počas parlamentnej schôdze veľkú fľašu koly ako pripomienku na spis Gorila.

Kto v skutočnosti vládne na Slovensku? SMER – SD? Robert Fico? Oligarchovia? Európska únia? Alebo všetci svorne vo vzájomnom konsenze?  Kto je zodpovedný za ekonomické a morálne drancovanie slovenského národa?
Zapredanci a vlastizradcovia. Nevedomí, neslobodní, na postoch, peniazoch a moci závislí ľudia. Ľudia, ktorí v svojej nezrelosti nepochopili, že politika je misiou a službou ľuďom, nie obchodom. Sú to ľudia, ktorým pre ich spútanosť s hmotou nebol odhalený skutočný zmysel života. Trovia ale netvoria. Spotrebovávajú. Na menách či regionálnom ohraničení nezáleží. Poznáte ich podľa hesla „mať je viac, ako byť“. Väčšinou hovoria to, čo necítia a robia to, na čo nemyslia. Nezintegrované a rozbité persóny. Vytvorili spoločenstvo spojené mamonom a profitom. Verím však, že jeho zotrvanie a ďalší rozmach nehrozí. Toho sebectva, zla, účelovosti v politike bolo doteraz dosť, ďalej je neudržateľné.

Štátna moc si je vedomá toho, že čoraz viac občanov sa odmieta prizerať postupnému úpadku ich vlasti. V strachu pred reálnou zmenou sa preto nezdráha zneužívať právomoci a obmedzovať základné práva a slobody nespokojných občanov. Spomeniem napríklad nedávne   protizákonné a nezmyselné zadržanie podpredsedu Slovenského Hnutia Obrody Pavla Privalinca na Dni otvorených dverí Národnej rady, či svojvoľné rozhodovanie SMER-u o tom, kto môže byť prítomný na balkóne Národnej rady.   
Ľuďom prirodzené práva a slobody nasilu nik nevezme. Žiaden aparát, žiadna mašinéria. V presvedčení premietnutá pravda a čistota sú nepremožiteľné sily. Sú to najväčší a najsilnejší spojenci. Každý jeden impulz, ktorým sa bude snažiť vládna moc zasahovať mocnársky a totalitne, treba v zárodku zastaviť. Nekompromisne, použitím štandardných, pokiaľ nezaberú i neštandardných metód. Prvkov a prejavov uplatňovania totalitnej moci je už v spoločnosti aj tak viac než dosť a po 23 rokoch budovania „demokracie“ je to veľmi smutná  skutočnosť.

Slovákov začína desiť aj morálne smerovanie krajiny. Slovenská vláda v spolupráci s extrémistickými mimovládnymi skupinami platenými zo zahraničia agresívne presadzuje rozklad tradičnej rodiny a prirodzených morálnych zákonov. To všetko na príkaz Európskej únie. Zhrozenie verejnosti spôsobila takzvaná „Národná stratégia rozvoja ľudských práv na Slovensku“, ktorej hlavným účelom je poprieť ako i rozvrátiť všetky tradičné  hodnoty slovenskej spoločnosti. Dokument priamo útočí na nenahraditeľnosť zväzku muža a ženy, na národnú súnáležitosť, na slobodu prejavu a vedeckého bádania.
Iba na nás záleží, či sa uchovajú prirodzené a tradičné hodnoty. Ja mám istotu, že iba pravé a skutočné prežije, odolá akýmkoľvek vonkajším nárazom, útokom a nežiaducim vplyvom. Pevnosť hodnôt a zomknutosť vnútra nepoznačia žiadne nástrahy a riziká, pokiaľ budú ukotvené. Zlato sa kuje v ohni. Pre pevnosť rodinných väzieb to bude iba test a zásadne nič neohrozujúca skúška. Žiadne formálne dokumenty nemôžu nabúrať skutočnú pevnosť pravej rodiny. Iste, legitimizácii búrania odvekých hodnôt nemožno dať „zelenú“.

Pri skladaní sľubu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.

Tento rok bola predstavená na pôde európskeho parlamentu správa nemeckej liberálnej europoslankyne Nadji Hirsch o integrácii migrantov, ktorá má zjednodušiť prílev prisťahovalcov do Európy. Za prijatie správy hlasovalo 5 slovenských europoslancov, všetci zástupcovia SMER-u.  Aký je Váš postoj ku spoločnej azylovej politike EÚ, dôsledkom ktorej bude to, že Slovensko bude musieť prijať toľko imigrantov z krajín tretieho sveta, koľko nám rozkáže EÚ?
Som za suverenitu a samobytnosť nášho štátu. O takýchto zásadných otázkach, ktoré sa nás týkajú, máme rozhodovať ako slobodná krajina. Na svojprávnosť, slobodu, dôvodnosť a opodstatnenosť rozhodnutí poslancov sa v dnešnej situácii nemôžeme veľmi spoliehať. Najlepšie a ideálne by bolo, ak by sa čo najskôr prijal zákon o ľudovom hlasovaní, referende.  O takýchto zásadných otázkach by mala rozhodovať čo najširšia občianska platforma, prípadne zastupiteľská moc na základe čo najširšej verejnej odbornej a laickej diskusie. Nevieme sa postarať o základné práva a slobody našich ľudí, nevieme im poskytnúť základné sociálne istoty, tak ako sa môžeme prihlásiť k plneniu sociálno-ekonomických záväzkov pre imigrantov? Takúto nadstavbu môžeme seriózne a oprávnene prisľúbiť potom, ako zabezpečíme plnenie ľudskoprávnych štandardov a podmienok základnej existencie pre našich občanov. Dnes rastú počty Slovákov, ktorí vďaka korupcii a nekoncepčnosti, neľudskosti prijatých opatrení vlády bojujú v reálnom živote o holé prežitie. Taká je pravda.

K uvedenej otázke chcem ešte dodať, že slovenskí europoslanci pôsobia v čoraz väčšej anonymite a odtrhnutosti od postojov, nálad a potrieb slovenských občanov. V tak kľúčových otázkach nás predsa nemôžu reprezentovať piati, ani desiati, od reality odtrhnutí „nereprezentatívni poslanci“.

Znova chcem zdôrazniť, že prirodzeným novodobým a zároveň aj perspektívnym riešením bude príprava na zavádzanie prvkov priamej demokracie do rozhodovacej riadiacej praxe na slovenskej aj európskej úrovni. Poslanci aj parlamenty v prenose a uplatnení potrieb ľudí ako sprostredkovatelia a vykonávatelia zlyhali.

Je očividné, že súčasná vláda svojvoľne odovzdáva suverenitu Slovenska do EÚ. Nenapadá ma iné slovo ako vlastizrada. Ako je vôbec možné, že ľudia nevidia, čo sa deje s ich štátom? Ako je možné, že nevidia, že z budúcnosti prosperity, morálky a samostatnosti ostala len zruinovaná škrupina? Že ten malý slovenský národ čaká totálny úpadok, ekonomický, morálny, etnický? Kedy sa podľa Vás ľudia zobudia?  
Keď to sami budú chcieť. Škoda, že pod toto rozhodnutie sa spravidla ako katalyzátor podpisuje čoraz väčší sociálno-ekonomický tlak a prepad životnej úrovne. Škoda, že ten prepad a nežiaduce dopady prijímaných rozhodnutí nevieme v predstihu predvídať. Väčšinou sa k vyšším spoločenským cieľom pridáme až potom, ako sa nás ten neblahý a nežiaduci dopad osobne dotkne. Vtedy už býva neskoro. Nedokážeme myslieť, cítiť a konať preventívne, kolektívne a súdržne a to sa nám potom ako bumerang aj vracia. Slobodný, uvedomelý a suverénny štát môžu tvoriť iba slobodní, uvedomelí a vlastenecky cítiaci jednotlivci. A v tom je pred každým Slovákom dnes  tá najväčšia výzva. Vlastenecká obroda sa začína prebudením vlastného národného povedomia, ktoré bolo cielene, niekoľko desiatok rokov, ak nie aj storočí, rozkladané a úmyselne ochromované. Zobrali nám naše duše, zobrali nám ducha nášho národa. Je najvyšší čas, aby sme sa spamätali a prinavrátili si to, bez čoho niet zmyslu života.

Nájdu sa aj takí, ktorí nespia. Nedávno ste rozbehli petíciu na vyslovenie nedôvery vláde, akú má odozvu medzi ľuďmi?
Spolieham na to, že aj vďaka tomuto článku bude mať petícia medzi ľuďmi väčšiu odozvu. Nie je čas na bilanciu, pre roznos a distribúciu petície sa neurobilo všetko. Mainstreamové médiá, s výnimkou tlačových agentúr, petíciu zámerne obchádzajú. Prirodzene, ako od nich možno čakať zásadný a správny občiansky postoj v situácii, keď tí, čo humpľujú a drancujú krajinu a jej rozpočet, tie médiá vlastnia a ovládajú.

Robím to svojpomocne, dúfajúc a spoliehajúc na to, že tie desiatky, stovky, ba tisíce ľudí, čo sú nespokojní so systémom, ktorý nefunguje, to podporou petície aj verejne a bez okolkov prejavia. Pokiaľ toho schopní nebudú, neviem im viac ako poslankyňa a aktivistka pomôcť. Zbytočné budú potom pouličné a krčmové sťažnosti a do hlucha prejavené beznádeje. Sú to iba prázdne a nič neriešiace „výstrely do tmy“. Dôležité je, aby si konkrétni ľudia nespokojní s prepadajúcou sa životnou úrovňou uvedomili, že kríza „nám z neba nespadla“. Pod krízu  sa podpísali doterajší konkrétni správcovia krajiny a podpisuje sa pod ňu a vedome ju udržuje i súčasná vláda, ktorá bezmenne pri riadení, svojimi rozhodnutiami vedome využíva korupciu  a protekcionizmus ako pracovnú metódu. Korupcia však nesmie byť  uznaná štandardná norma, ktorú parlament bez využitia ďalších opravných prostriedkov jej odstránenia prehliada a tým aj legitimizuje. Parlament nie je obchodná komora a vláda nesmie byť slúžkou vplyvu a moci finančných lobistických skupín. Politika nie je obchod, politika je prostriedok zjednodušenia a harmonizácie života ľudí. Na svete nie sme preto, aby sme sa trápili, ale preto, aby sme žili v radosti a šťastí, aby sme sa mohli v šťastí a spokojnosti rozvíjať. Vládu a parlament si občania platia na to, aby im vytvorili  pre život vhodné a optimálne podmienky.

Zhováral sa Tomáš Kopřiva

--------------------------------------------------------------------------

TIP: MIKINA SHO, (kliknite) Nová zipsová mikina Slovenského Hnutia Obrody. Mikina má na srdci vyšitý znak Slovenského Hnutia Obrody. Na pravom rukáve je heslo „Cesta naspäť nemožná!“.

--------------------------------------------------------------------------

PRÁVO NÁRODA - NOVINY PRE SLOVENSKO.                    Objednávkový formulár

--------------------------------------------------------------------------

 

Pridaj komentár