Rusko a august 1968

Julián Orlický
19.08.2013 10 719 internet

Pripomíname si výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa. Výročie, kedy vojská štátov východného bloku, s výnimkou Rumunska, narušili priebeh postupných reforiem socialistického zriadenia na našom území. Po jedinej noci z 20. na 21. augusta 1968 sa nádej na lepší systém začala rozplývať.

Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968.Okrem autorov pozývacieho listu a malej skupinky ortodoxných komunistov, máloktorý obyvateľ vítal okupačné vojská s nadšením. Umiernené krídlo KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom bolo odstavené a nastala éra normalizácie. Desaťtisíce ľudí stratili zamestnanie, boli vylúčení zo škôl alebo nútení emigrovať, aj keď nedošlo k tak tvrdej represii ako v 50. rokoch, postoj drvivej väčšiny národa k obsadeniu Československa v roku 1968 je negatívny.

Kto je hlavným vinníkom tejto nešťastnej udalosti? Médiá, mnohí pravicoví, akože konzervatívni politici, "nezávislí" disidenti, nám neustále do popredia podsúvajú slová Rusko a Rusi, najmä v súvislosti s propagáciou všeobecne neobľúbenej organizácie NATO. Je treba konštatovať, že Rusi boli najpočetnejším národom bývalého Sovietskeho zväzu. Tvorili najväčšiu časť Červenej armády, centrum komunistického úradníckeho aparátu bola Moskva, niekdajšie hlavné mesto cárskeho impéria.

V histórii takmer vždy platilo, že obyvateľstvo dobytých krajín, kolónií bolo chudobnejšie a nižšie postavené ako vládnuci národ, ktorý si ho podrobil. Počas okupácie 1968 sa vojaci z východu, prevažne Rusi, Ukrajinci, nestačili čudovať relatívne vysokému životnému štandardu Slovákov a Čechov. Je dejinnou zvláštnosťou, že okupanti, ktorí vojensky obsadili Československo, nevydrancovali naše územie tak, ako to robili západné mocnosti počas kolonizácie v 19. storočí, alebo dnes, ako to robia Američania pri obsadzovaní Iraku a Líbye, kde obyvateľom týchto krajín nanucujú rozličné "výhodné" zmluvy o predaji domácich prírodných zdrojov. Na druhej strane boľševizmus spôsobil na Slovákoch a Čechoch obrovské morálne, duchovné a sociálne škody.

Ale boľševizmus má s Ruskom málo čo spoločné, len zhodou okolností sa Rusi stali nástrojom v rukách tejto bezbožnej ideológie. Myšlienky Komunistického manifestu majú pôvod v ľavicových ideách osvietencov a vodcov Veľkej Francúzskej revolúcie, ktorá však s Ruskom, ani jeho kultúrou nemá nič spoločné. Je všeobecne známym faktom, že etnického miešanca Vladimíra Iľjiča Lenina, zo Švajčiarska prepašovalo nemecké vojenské vedenie, s cieľom oslabiť ruskú Dočasnú vládu. Hlavné osobnosti novovzniknutého Sovietskeho zväzu boli prevažne židovského pôvodu. Veliteľ červenej armády Lev Trockij, vodca Kominterny Grigorij Zinoviev, Lev Kamenev, Karl Radek, Moses Urickij a mnohí ďalší, vrátane brutálnych masových vrahov - zakladateľa zlopovestnej tajnej polície - NKVD Genricha Jagodu a hlavného architekta ukrajinského hladomoru Lazara Kaganoviča, patrili medzi približne trojpercentnú židovskú menšinu, ktorej vplyv na revolúciu, podľa Winstona Churchila, prevážil všetky ostatné národnosti.

Dnes ľudia z mimovládnych organizácií, ktoré sa označujú za pravicové, konzervatívne a demokratické, hovoria o Rusku s odporom a pohŕdaním. Po roku 1989 bolo pochopiteľné, že Slováci obrátili svoju pozornosť na Západ, preč od Východu. Ale skutočne hodnotovo konzervatívnemu človeku musí byť jasné, že dnes je Rusko ostrovom normálnosti v záplave morálneho rozkladu a úpadku. Zatiaľ, čo Rusi zavrhli predchádzajúci komunistický režim a rozvíjajú svoj štát na kresťanských princípoch, na Západe víťazí neomarxistická revolúcia, ktorá nastolila program zničenia rodiny, kresťanského dedičstva Európy a pôvodných národov starého kontinentu.

Obama presadzujúci agendu feminizmu, homosexuálnu propagandu, potraty, má k Marxovi oveľa bližšie ako Putin, hoci ten je bývalým dôstojníkom KGB. Republikánska strana sa naklonila k neokonzervativizmu, ktorý je ľavicovou ideológiou, nanucujúcou liberalizmus a nadnárodnými korporáciami ovládanú demokraciu, ktorá v ničom nenadväzuje na kresťanskú filozofiu alebo na Edmunda Burkeho ako otca konzervativizmu.

Vo "vyspelých" krajinách pokračuje systematická sekularizácia spoločnosti, v Rusku patriarcha Kiril radí prezidentovi, čo by v Európskej únií, ktorá sa odmietla prihlásiť ku kresťanským koreňom Európy, bolo nepredstaviteľné. Kým vo Francúzsku zatkli človeka za to, že nosil tričko s logom tradičnej rodiny, v Rusku zakázali propagáciu homosexuality pred maloletými. Nie je to diktát Vladimíra Putina, zákon schválili všetci poslanci do jedného a súhlasí s ním výrazná väčšina spoločnosti. Médiá rozpútali štvavú kampaň, keď ruská vláda podmienila poskytovanie finančných prostriedkov na politické účely zo zahraničia pre mimovládne organizácie, zverejnením ich zdroja. Nikto však už nespomenie, že veľmi podobný zákon, v nimi obdivovaných Spojených štátoch amerických, platí už od roku 1938. Zaujatí politológovia z "nezávislých" spolkov akými sú Inštitút pre verejné otázky, strana OKS, "odborníci" blízki časopisu Týždeň tvrdia, že Rusko nie je demokratická krajina. Určite nie je dokonalá, ale reálna podpora Vladimíra Putina je oveľa vyššia než u väčšiny predsedov vlád a prezidentov v EÚ, napriek desiatkam miliárd rubľov, ktoré každoročne západ investuje do zmeny politického názoru Rusov.

Francúzsky prezident je podľa nedávnych prieskumov pre väčšinu Francúzov zlý prezident. Prečo na neho títo ľudia netlačia aby zmenil politiku alebo odstúpil? Prečo im nevadí centralistické riadenie Európskej únie, ktorej činnosť je často v rozpore s prianím väčšiny jej obyvateľov? Pretože keď presadzuje agendu, ktorá nášmu tretiemu sektoru vyhovuje, nevadí, že tak činí v rozpore s mienkou väčšiny Francúzov.

Týmto plateným poradcom, aktivistom, "intelektuálom", často schádzajúcim sa v relácii Pod lampou, nejde o blaho ruského národa a už vôbec nie o skutočné konzervatívneho hodnoty akými sú Boh, národ a rodina. Práve naopak, Rusko a Rusov nenávidia, pretože na rozdiel od upadajúceho Západu ruská vláda a národ po 70-ročnom komunistickom útlaku oživuje pravoslávnu cirkev a dovoľuje jej zasahovať, v morálnych otázkach, do riadenia štátu. Môžeme síce povedať, že táto cirkev je kultúrnym dedičom Byzancie a Slovensko má bližšie ku katolíckemu Rímu. Ale podstatne ďalej má od neomarxistickej, slobodomurárskej Európskej únie a od amerických neokonzervatívcov, ktorí nadväzujú na myšlienku trvalej revolúcie, od krvavého boľševického revolucionára Leva Trockého, ktorá má dnes názov globalizmus.

--------------------------------------------------------------------------

TIP: MIKINA SHO, (kliknite) Nová zipsová mikina Slovenského Hnutia Obrody. Mikina má na srdci vyšitý znak Slovenského Hnutia Obrody. Na pravom rukáve je heslo „Cesta naspäť nemožná!“.

--------------------------------------------------------------------------

PRÁVO NÁRODA - NOVINY PRE SLOVENSKO.                    Objednávkový formulár

--------------------------------------------------------------------------