Smrtiaca pasca plánovaného zastarávania

Tomáš Kopřiva
21.06.2013 10 316 internet

Ak rozoberiete na základné súčiastky akýkoľvek prístroj a následne ho zložíte, ostane jedna súčiastka, ktorá nikde nechýba a pritom prístroj funguje bezchybne ďalej. Takto môžeme s trochou nadhľadu formulovať základnú poučku o takzvanom plánovanom zastarávaní. Určite to zažil každý z nás. Donesiete si domov ľubovoľné zariadenie, napríklad televízor, ste nadšený kvalitou obrazu, moderným dizajnom, veľkosťou uhlopriečky a v duchu si hovoríte, že práve tento televízor Vás prežije.

Správu o najdlhšie svietiacej žiarovke priniesli i slovenské médiá. Žiarovka svieti v kalifornskej hasičskej stanici už viac než 112 rokov. Žiarovku nainštalovali ešte v roku 1901, teda pred založením spoločnosti Phoebus, ako nočné svetlo pre požiarne vozidlá na 6. stanici v meste Livermore, východne od San Francisca. Žiarovka odvtedy svieti nepretržite i napriek výpadku elektrického prúdu, keďže požiarna stanica má vlastný generátor.Aké je však Vaše rozčarovanie, keď mesiac po uplynutí záručnej doby zrazu televízor zhasne. Napájací kábel je v sieti, kontrolka svieti, ale obraz nikde. Keďže záruka už vypršala, ostáva Vám už len zaniesť televízor do servisu. No tam Vás čaká nemilé prekvapenie, oprava Vás bude stáť toľko, koľko je zostatková hodnota televízora. Ale Vy nie ste predsa hlupák a tak idete a televízor si kúpite radšej nový.

Žiarovková konšpirácia

O takzvanom plánovanom zastarávaní sa z veľmi dobrého dôvodu nehovorí nahlas. Žiadny výrobca totiž neprizná, že jeho inžinieri nenavrhujú produkt tak, aby vydržal čo najdlhšie, ale tak, aby

prestal fungovať v presne stanovenú dobu, zväčša po uplynutí záručnej lehoty. Plánované zastarávanie by vo väčšine prípadov nebolo možné bez kartelových dohôd. Pre veľkých hráčov obchodu je totiž dosiahnutie spoločného konsenzu vždy výhodnejšie, ako zdĺhavé a vyčerpávajúce súperenie o prevahu na trhu. Vo výsledku zarobia všetci, samozrejme okrem samotného spotrebiteľa.

Toto pochopilo aj v roku 1924 založené kartelové združenie Phoebus, ktoré bolo ako jedno z prvých priamo zamerané na presadzovanie plánovaného zastarávania. Phoebus bolo združenie najväčších výrobcov žiaroviek, ako napríklad Osram či Philips, ktorého cieľom bolo dosiahnuť, aby nikto nevyrábal žiarovky s dlhšou životnosťou ako je 1000 hodín, čo sa im napokon aj podarilo. Až do začiatku činnosti tohto kartelu sa bežne vyrábali žiarovky so životnosťou 1500 či 2500 hodín. Počas nasledujúcich desaťročí boli patentované aj žiarovky s neskutočnou životnosťou atakujúcou hranicu 100 000 hodín. Žiadne sa však nedostali na trh.

O niečo neskôr prebehli aj oficiálne pokusy o zavedenie plánovaného zastarávania do všetkých oblastí priemyslu. Po zrútení burzy na Wall Street v roku 1929 bola štvrtina americkej pracovnej sily bez práce. Burzový maklér Bernard London navrhol politiku povinného plánovaného zastarávania. To malo v praxi znamenať toľko, že po uplynutí záručnej doby by spotrebiteľ povinne odovzdal zariadenie na likvidáciu. London predpokladal, že na základe tohto opatrenia sa podarí udržať zamestnanosť a zároveň kapitál nepríde o svoj zisk.

Šikovným patrí svet

Uvedomenie si existencie a pochopenie principiálneho fungovania kartelov nám ukazuje, že hlavný nosný stĺp kapitalizmu, konkurencia a voľný trh je len mýtom, nedostupnou chimérou určenou pre masu veriacich a naivných idealistov. Kapitalizmus vo svojej liberálnej podobe, bez precíznej kontroly fungujúceho štátu, je hyenistickým systémom, kde nevyhráva ten najšikovnejší, ale vždy len ten najbezohľadnejší. Spolupráca tých najchladnokrvnejších indivíduí má za následok kompletnú deformáciu spravodlivého konkurenčného prostredia a vo výsledku znamená vždy enormnú formu hromadenia svetového bohatstva pod kontrolu niekoľkých jednotlivcov na úkor zvyšku spoločnosti. Áno, bolo by jednoduché povedať, že svet patrí šikovným a tým, ktorí sa dokážu chytiť príležitosti. Avšak je tu jeden zásadný problém. Sme totiž ľudia a nie zvieratá, ktoré konajú len na základe pudov. Tí takzvaní „šikovní“ totiž zneužívajú to, že tí „menej šikovní“ sa snažia hrať podľa pravidiel. Ak by každý začal hrať ich hru, svet by sa veľmi rýchlo ocitol v absolútnom chaose, pretože každý by si mohol zobrať všetko a to len na základe momentálnej prevahy nad súperom. Úspech „šikovných“ je len parazitovaním na čestnosti „nešikovných“.

Kúpme si otroctvo

Plánované zastarávanie je likvidačný systém. Na jednej strane predstavuje neuveriteľné plytvanie zdrojmi a záťaž pre ekológiu a na strane druhej je to nástroj na kontrolu vývoja ľudskej spoločnosti. Podľa prívržencov plánovaného zastarávania by sa bez neustálej produkcie a nekonečného kolobehu nakupovania a vyhadzovania vývoj spoločnosti zastavil, spoločnosť by sa vrátila do stredoveku, alebo ešte ďalej. Ľudia by nemali prácu, nič by sa nevyrábalo, všetko by skolabovalo. Toto tvrdenie je blud. Ak si uvedomíme, že súčasná podoba výrobných a spoločenských štruktúr je nastavená na vytváranie neustálej závislosti jednotlivca od systému za účelom znemožnenia slobodného konania, potom je obhajoba plánovaného zastarávania obhajobou statusu quo, kedy ľudstvo ako celok slúži ako otrocká masa pre malú hŕstku vyvolených jednotlivcov.

Človek je uväznený v pocite neustáleho nedostatku. Pracujúci človek dostáva mzdu, za ktorú si zadováži základné prostriedky na zabezpečenie prežitia. Ak sa však nechce diskvalifikovať a vyčleniť zo spoločnosti, je „nútený“ hromadiť aj veci, ktoré nie sú bezprostredne nutné k prežitiu. Telefón, automobil, počítač, módne oblečenie, televízor, absencia týchto a podobných vecí z vás spraví vydedenca spoločnosti, čudáka a asociála, ktorý sa stráni spoločnosti.

Výška mzdy, kartelové dohody, akvizície, deregulácie a plánované zastarávanie udržiavajú človeka neustále na existenčnej hrane. Človek, nemá čas rozmýšľať nad vyššími ideálmi, pretože všetok čas musí obetovať na zabezpečenie základnej existencie. Je zaujímavé, že napriek priemyselnej revolúcii, napriek tomu, že výdobytky techniky nesmierne uľahčili ľudskú prácu a zvýšili produktivitu, napriek tomu žije väčšina obyvateľstva buď v chudobe, alebo v neustálej hrozbe nedostatku.

Zmena je nutná

Dnes je plánované zastarávanie neoddeliteľnou súčasťou všetkých priemyselných odvetví. Predstavme si ale spoločnosť, kde by všetka snaha výrobcov smerovala ku vytvoreniu čo najdokonalejšieho a čo najtrvácnejšieho produktu. Energia ušetrená na neustálom opakovaní tých istých zámerných chýb by mohla byť investovaná do nových vecí, nových technológií, ktorých vývoj by sa neskutočne urýchlil. Dnes sú technológie umelo brzdené za účelom maximalizácie zisku. Zisku pre pár jednotlivcov.

Rovnako by sa mohla zlepšiť kvalita života človeka. Vyrábalo by sa kvalitnejšie a tým pádom by sa vyrábalo menej. Príroda by si konečne vydýchla. To však neznamená, že by ľudia prišli o prácu. Jednoducho by sa pracovalo menej hodín. Všetka prebytočná kreativita človeka by mohla byť zameraná na nové obzory, na nové ciele. Všetky prebytočné statky by boli rovnomerne rozdelené, čo by bolo v ostrom kontraste s dnešným stavom, kedy sa radšej znehodnocujú tony nepredaných potravín, namiesto toho, aby sa nasýtili chudobní.

A to je základný rozdiel. Plánované zastarávanie hromadí bohatstvo do rúk jednotlivcov a naopak otvorený, ničím nebrzdený vývoj a snaha o dokonalosť rozdeľujú bohatstvo rovnomerne medzi všetkých. Samozrejme úspech je podmienený spravodlivým a funkčným spoločenským zriadením.

Plánované zastarávanie je len jedným z nikdy nekončiaceho radu krokov smerujúcich k udržaniu nerovnováhy v spoločnosti. Ku udržaniu vzťahov parazit - hostiteľ a pán - otrok. 

--------------------------------------------------------------------------     TIP: Objednaj si nálepky kampane                                                Áno Slovensko, NIE EÚ!  --------------------------------------------------------------------------

TIP: Objednaj si nálepky kampane Na Slovensku po slovensky

V Slovenskej republike musí byť slovenský jazyk činiteľom, ktorý spája všetkých občanov našej vlasti. Nikto nemôže jazyk iného národa povyšovať na území Slovenskej republiky nad štátny jazyk. Každý občan musí ovládať slovenčinu, aby sa mohol plnohodnotne uchádzať o dôstojné uplatnenie v spoločnosti. Nevyhnutnou podmienkou k spoločenskému uplatneniu je ovládanie štátneho jazyka.

A preto: Na Slovensku po slovensky.

--------------------------------------------------------------------------

TIP: TRIČKO NEZÁVISLOSŤ (kliknite) Oslavujeme 20. výročie obnovenia slovenskej štátnosti. Pridaj sa k nám i ty! -------------------------------------------------------------------------