Chceme sa aktívne podieľať na budovaní nového a silného Slovenska

Zhováral sa Tomáš Kopřiva
19.05.2013 6 596 archív

V piatok 24. mája uplynie deväť rokov od vzniku Slovenského Hnutia Obrody. O cieľoch združenia a témach, ktoré hýbu Slovenskom sme sa rozprávali s Róbertom Švecom, predsedom SHO.

Róbert Švec počas rozhovoru pred budovou Múzea Slovenských národných rád na Myjave.

Ste zakladajúci člen Slovenského Hnutia Obrody. Čo Vás viedlo k tomu, aby ste založili vlastenecky orientované občianske združenie? Má vôbec v dnešnej dobe, kedy sa všetko čoraz viac globalizuje, zmysel  hovoriť o národnej myšlienke?

Naše občianske hnutie vzniklo ako reakcia na to, že v roku 2004 organizácie a spolky, ktoré sa hlásili k ochrane národných záujmov zlyhali. Bola to napríklad otázka vstupu Slovenska do EÚ, nášho členstva v NATO, otázka potravinovej sebestačnosti, či odklon od ochrany našej kultúry a tradícií. Pre nás sú to všetko zásadné veci a body na ktorých stojí SHO a nikdy v týchto otázkach nebudeme robiť kompromis. S nikým!

Pokiaľ ide o otázku národnej myšlienky v procese globalizácie odpovedám jednoducho. Každá akcia vyvolá reakciu a ten obrovský tlak, ktorý momentálne prebieha na tradičné hodnoty a záujmy jednotlivých národov smeruje k jednej veci a to k obrode národných spoločenstiev, ktoré už začínajú chápať, že musia odstaviť od moci tých ľudí a inštitúcie, ktoré pod pláštikom falošnej tolerancie a humanity likvidujú národné záujmy štátov a tradičné hodnoty. Prichádza doba obrody. Máme záujem sa na tomto procese aktívne podieľať.

Akým aktivitám sa v súčasnosti SHO venuje?

Naša organizácia nie je zameraná iba na jeden typ aktivít v jednej spoločenskej oblasti, ale venujeme sa viacerým aktivitám. Vydávame noviny Právo Národa. Najmä v posledných rokoch sa čitateľská základňa výrazne rozrástla, čo svedčí o ich kvalite. Vďaka projektu Staráme sa pomáhame slovenským sociálne slabým rodinám. Nezanedbateľný prínos má i obchod Vlastenec.sk, ktorý sme založili pred pár rokmi. Obchod ponúka Slovákom výrobky, ktoré nikde inde na Slovensku nenájdete. Zo spoločenských aktivít spomeniem napr. oslavu narodenia Ľudovíta Štúra, 14. marec - Deň slovenskej štátnosti, ako aj účasť na rôznych konferenciách k dôležitým otázkam týkajúcich sa našej spoločnosti. Obnovili sme tradíciu Čestnej stráže generála M. R. Štefánika, ktorou sme nadviazali na odkaz nitrianskych študentov z roku 1968. Štefánikovi vzdali hold čestnou strážou, ktorá trvala 49 hodín - za každý rok od smrti Štefánika jednu hodinu.

Všetky tieto aktivity robia z nášho Hnutia dynamické a aktívne Hnutie, ktoré má výsledky a vďaka nim napreduje.

Slovensko dnes bojuje s mnohými problémami, myslíte si, že súčasná politická garnitúra reaguje dostatočne dynamicky? Má podľa Vás niektorá z parlamentných strán víziu ako úspešne a dlhodobo udržateľne riešiť krízové situácie?

Treba si uvedomiť, že od momentu, kedy sme sa stali členmi NATO a EÚ,  každá slovenská vláda presadzuje politiku Bruselu a Washingtonu na slovenskom území. Slovenská republika je zvrchovaný a samostatný štát len na papieri. Máme svoje symboly, prezidenta, inštitúcie atď., ale tam to začína a končí. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemôže mať a ani nemá žiadna z parlamentných strán dlhodobú víziu rozvoja Slovenska, pretože nevie, aký príkaz jej príde o pol roka z ústredia EÚ a NATO, ktorý bude musieť následne splniť. Súčasné mediálne hranie sa na demokraciu a ochranu slovenských záujmov je marketingovo veľmi zaujímavé, ale pre Slovákov, ktorí dovidia ďalej, ako iba po ďalšiu predvolebnú kampaň, počas ktorej si pochutia na párkoch a pive, je to priehľadné a smiešne. Ale musím podotknúť, že aj poučné.

Pokiaľ ide o dynamiku reakcií našej vlády, tak jej dynamika je priamo úmerná dynamike socialistickej internacionály a iných spolkov, ktoré škodia slovenským záujmom. Uvedomme si, že súčasná vláda nepracuje pre blaho slovenského národa, ale pre blaho nadnárodných spoločností a inštitúcií, ktoré nepotrebujú hrdých a sebavedomých ľudí, ale stádo oviec, ktoré bude poslušné, bude platiť dane a „pravdu“ bude čítať v bulvári, bez toho aby sa snažilo o triedenie a porovnávanie informácií.

Slováci majú jedny z najnižších platov v EÚ, ale zároveň máme voči platu najvyššie ceny potravín.  Na jednej strane je domáca výroba, či už priemyselná, alebo poľnohospodárska  v katastrofálnom stave, na strane druhej sa nezamestnanosť vyšplhala na hodnoty atakujúce 15%, čo je 4. najhoršia pozícia v EÚ. Je vôbec nejaká cesta ako sa môže Slovensko dostať z tejto žalostnej situácie?

V tejto súvislosti si musím spomenúť na mediálnu propagandu, ktorú sme zažívali pred prijatím eura. Presviedčali nás o tom, že spoločná mena je zárukou vyšších dôchodkov, miezd, ekonomického rastu. Euro malo zabezpečiť príchod nových investorov a tým sa mala znížiť aj nezamestnanosť. Snáď najlepšie vystihuje spomínanú mediálnu propagandu heslo: „Meníme menu a nie cenu.“ To považujem za vrchol cynizmu.

Na otázku, či existuje nejaká cesta von z tejto situácie, odpovedá, že vždy je šanca na zmenu. Vždy existuje aj iná cesta, ale na to je potrebné, aby Slováci neboli pasívni a mali záujem prevziať zodpovednosť za budúcnosť štátu do vlastných rúk. Treba si uvedomiť, že nikto z cudzincov neprichádza na Slovensko investovať alebo kupovať s cieľom pomôcť Slovákom, ale s cieľom, na tom čo najviac zarobiť. Šanca na zmenu je jednoduchá. Slovensko musia opäť riadiť Slováci: sociálne, ekonomicky a aj politicky. Dnes je opäť aktuálne heslo našich predkov: „Slováci Slovákom!“ a veci sa pohnú k lepšiemu. Všetky strategické podniky ako napr. SPP, telekomunikácie, elektrárne a pod. musia byť zoštátnené a musia sa dostať do rúk nášho štátu. Neskutočné miliardy eur každý rok odchádzajú zo Slovenska do cudziny a predstavte si, čo by sa stalo, ak by sme tieto miliardy investovali do slovenského školstva, zdravotníctva a pod. Kritici možno budú namietať, že to sa nedá, čo na to povie zahraničie? Odpovedám opäť jednoducho. Ak ide o prežite národa a štátu, nezaujíma ma názor zahraničia, ale záujmy slovenských občanov, ktorí majú právo na to, aby slušne a dôstojne žili. Komunikujme so zahraničím a aj spolupracujme, ale na báze rovný s rovným.

Európskou úniou otriasa finančná kríza, po Grécku je mnoho krajín na samom okraji priepasti. V EÚ vzrastajú etnické a náboženské konflikty. Odpoveď európskych politikov je však príznačná, krajiny sa podľa nich musia vzdať svojej suverenity a ešte hlbšie sa integrovať. Nemali by sme naopak radšej nasledovať vzor Veľkej Británie a pokúsiť sa čo najrýchlejšie potápajúcu sa loď opustiť?

Súčasná slovenská socialistická vláda a jej bruselskí kamaráti nám prízvukujú, že treba viac Európy, aby sa kríza vyriešila. Ja hovorím, že treba viac Slovenska, aby boli Slováci uchránení. A opäť sme pri tom zásadnom rozdiely medzi nimi a nami. Oni ochraňujú svoje záujmy a záujmy socialistickej internacionály, my ochraňujeme záujmy Slovákov. Opäť hovorím: „Slováci Slovákom!“

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Objednaj si nálepky kampane Áno Slovensko, NIE EÚ!

Slovenské Hnutie Obrody bolo proti vstupu Slovenska do EÚ a prijatiu okupačnej meny euro. Už pred niekoľkými rokmi sme upozorňovali na to, že pod pláštikom „výhod“ zo vstupu do EÚ a prijatia eura sa skrýva hrozba likvidácie suverenity našej vlasti. Po rokoch musíme konštatovať, že naše obavy sa napĺňajú v plnej miere a čo je ešte horšie, najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky, pod pláštikom boja proti kríze, postupne zbavujú náš národ a štát suverenity a svojprávnosti.

-------------------------------------------------------------------------

Robert Fico vyhlásil: „Ak ide o pozitívnu stratu suverenity, buďme ústretoví.“ Je podľa Vás normálne či správne, aby predseda vlády informoval svojich občanov o tom, že je pripravený v priamom prenose odovzdať národnú suverenitu do cudzích rúk, do rúk medzinárodných bankárov a ich politických bábok?

Normálne to určite nie je a dovolím si povedať, že je to choré a hraničí to s vlastizradou. Aj pán Fico a ďalší si musia uvedomiť, že určité zločiny sú nepremlčateľné a podľa toho budeme v budúcnosti postupovať. Nie je nič horšie ako zrádzať svoj národ a budúce generácie. A na to musí súčasná socialistická vláda na čele s Robertom Ficom pamätať.

Obrovskou záťažou pre sociálny systém Slovenska je aj neprispôsobivá cigánska menšina, nehovoriac o kriminalite s ktorou je nerozlučne spojená. Má podľa Vás vláda nejaké účinné riešenie na tento pre slovenský národ dlhodobo ruinujúci jav? Má vláda vôbec snahu nájsť takéto riešenie?

Cigánska otázka je generačný problém a nedá sa riešiť v horizonte niekoľkých rokov. Nie je možné, aby väčšina týchto ľudí celý deň presedela pri televízore a iných obviňovali za neriešenie ich situácie. Tu pomôže tvrdá ruka a koncepčné riešenia, vrátane zmeny financovania organizácií, ktoré slúžia skôr na skvelý biznis pre tzv. ľudskoprávnych aktivistov. Nie je možné, aby sme za 561-tisíc eur školili Cigánov na nefungujúcich počítačoch. Známy je i prípad z obce Žehra, kedy štát platil stovkám Cigánom za fiktívne čistenie obce. Tu zlyháva jednoznačne štát a politici nevedia, čo majú robiť, tak si kupujú čas stavaním bytov a rôznymi benefitmi pre túto menšinu.

Z väčšiny Cigánov sa stali rentieri sociálneho systému. Toto všetko musí niekto zaplatiť. Platia to však ľudia, ktorí sú niekoľkokrát zdanení a za odmenu majú i najvyššiu DPH na potraviny z celej EÚ! Tento problém si čoraz viac Slováci uvedomujú a žiadajú riešenia, tak ako v Partizánskom, no žiadne rozumné riešenie doteraz neprišli. Pod pokrievkou vrie veľký problém, no vláda situáciu bagatelizuje a prehliada. Prípad Oskara Dobrovodského je zrkadlom neschopnosti vyriešiť čo i len jednu problematickú rodinu, ktorá strpčuje život celej ulici, nieto ešte celú osadu postavenú na cudzom majetku.

Cigánsky problém treba začať čím skôr riešiť. Koncepčne. Napríklad aj tak, že naši cigánski spoluobčania dostanú možnosť pracovať. Pozrite sa koľko čiernych skládok je na Slovensku, pozrite sa koľko práce je v mestách a obciach pokiaľ ide o čistenie verejných priestranstiev a pod. Z akého dôvodu mestá, obce ale aj štát nevie využiť záujem cigánskych spoluobčanov o prácu? Pred niekoľkými týždňami niekoľko sto Cigánov protestovalo v Bratislave a dožadovali sa práce. Tak im tú prácu dajme. Budú spokojní oni aj väčšinové obyvateľstvo.

Pokiaľ ide o byty a bývanie. Nulová tolerancia. Zničíš si byt, dom alebo ubytovňu? Máš smolu, náhradný nedostaneš. Nepáči sa ti? Hranice sú otvorené, môžeš skúsiť šťastie v okolitých krajinách. Ak to platí pre väčšinové obyvateľstvo, musí to platiť aj pre menšiny.

Napriek tomu médiá  a rôzne „mimovládne“ organizácie platené zo zahraničných, prevažne amerických peňazí neustále kričia, že Slováci sú nenávistný, rasistický národ, ktorý cigánsku menšinu utláča. Z akého dôvodu je podľa Vás prekrúcaná pravda, prečo robia títo ľudia z obetí útočníkov a naopak?

Žiaľ, niektorí Slováci sa ešte stále nezbavili mentality otrokov a sluhov. Keď na nich niekto nakričí aj neoprávnene, radšej „stiahnu chvost“ ako by mali bojovať o svoje práva. Preto si tie rôzne organizácie dovoľujú to, čo si dovoľujú. Treba si brať príklad v tejto oblasti od našich ruských partnerov. Tí klepli rôznym mimovládkam, ktoré financuje zahraničie a pracujú proti záujmom ruského štátu po prstoch a život ide ďalej. Netreba sa báť urobiť ten prvý krok a ostatné kroky sa budú realizovať ľahšie a rýchlejšie.

Vzťahy Slovenska s našim južným susedom Maďarskom sú dlhodobo napäté.  Maďarsko stále sníva sen o svojom Veľkom Maďarsku a je nutné priznať, že dnes viac ako inokedy sú karty rozdané v prospech tohto sna. Oproti cieľavedomej politike Viktora Orbána vyznieva politika Roberta Fica silne bezzubo, neschopná akejkoľvek vnútornej konsolidácie Slovenska. Pri takomto vývoji sa javí naplnenie snahy Maďarska o pričlenenie južného Slovenska ako veľmi reálne. Akou politikou by malo Slovensko odpovedať na tieto krajne nebezpečné tendencie?

Politikou reciprocity. To čo ponúka maďarský štát slovenskej národnostnej menšine na svojom území, to ponúkne slovenský štát maďarskej národnostnej menšine na svojom území. Nič viac a ani nič menej. To je a bude naša oficiálna politika v tejto oblasti.

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Objednaj si nálepky kampane Na Slovensku po slovensky

V Slovenskej republike musí byť slovenský jazyk činiteľom, ktorý spája všetkých občanov našej vlasti. Nikto nemôže jazyk iného národa povyšovať na území Slovenskej republiky nad štátny jazyk. Každý občan musí ovládať slovenčinu, aby sa mohol plnohodnotne uchádzať o dôstojné uplatnenie v spoločnosti. Nevyhnutnou podmienkou k spoločenskému uplatneniu je ovládanie štátneho jazyka.

A preto: Na Slovensku po slovensky.

-------------------------------------------------------------------------

Akou cestou by sa malo vydať Slovensko, aby sa stalo suverénnou, vnútorne stabilnou a prosperujúcou krajinou?

Významný slovenský dejateľ svojho času vyhlásil: „Slováci, všetko čo robíte, sebe robíte.“ A to musí byť hlavná zásada novej slovenskej politiky. Narovnať sa, hlavu hore, jasný pohľad dopredu a mať víziu rozvoja Slovenska nie na 10 a ani 20 rokov dopredu, ale na obdobie 50 až 100 rokov. Víziu vo všetkých oblastiach o ktorých som už hovoril v tomto rozhovore. A ak niekto namieta, že Slovensko nie je Švajčiarsko, Nórsko, Švédsko atď. a že nemôže robiť samostatnú politiku, tak mu odpovedám, že čo také majú spomínané národy, čo nemajú Slováci? Banky, ropu, železnú rudu? Áno to je pravda, to Slováci nemajú, ale máme niečo, kvôli čomu sa už dnes vedú vojny a o pár rokov bude toho obrovský nedostatok. A to je VODA. Voda môže zo Slovenska urobiť veľmi bohatú a prosperujúcu krajinu. Tiež musím spomenúť, že veľké možnosti máme aj v turizme a cestovnom ruchu. Aj v tejto oblasti máme čo ponúknuť. Slováci, nezabúdajme na to.

Budúcnosť je v našich rukách, závisí iba na tom, či sme ochotní prevziať zodpovednosť do vlastných rúk, alebo sa uspokojíme iba so zvyškami, ktoré nám hodia bruselskí páni.

Čo čaká Slovenské Hnutie Obrody? Kde by ste ako predseda chceli, aby sa SHO dostalo?

Naše ciele sú jasné a nemenné. Chceme a budeme sa aktívne podieľať na budovaní nového a silného Slovenska a to vyžaduje našu účasť v parlamente a vo vláde. Ale naša účasť v  rozhodujúcich inštitúciách nášho štátu nie je cieľom, je iba prostriedkom k tomu, aby Slovensko vstalo z popola a Slováci sa opäť stali pánmi svojho osudu.

Zhováral sa Tomáš Kopřiva.