Neobjektívni hodnotitelia

Ladislav Kováčik
28.04.2013 2 359 internet

Periodiká SME a Týždeň získali najviac ocenení v Novinárskej cene 2012. SME štyri a Týždeň tri ocenenia. Prekvapujúce? Vôbec nie, keď si pozrieme, kto bol organizátorom ocenení.

Úroveň slovenských médií môžu pokojne hodnotiť aj Nadácia otvorenej spoločnosti, aj Miroslava Kernová. Ale je dobré, keď si pred oboznámením sa s ich hodnotením čitateľ nájde nejaké stručné informácie o ich pozadí.Bola to Nadácia otvorenej spoločnosti, súčasť medzinárodnej siete, založenej biznisovým magnátom Georgeom Sorosom. Jedna z priorít, ku ktorým sa sieť nadácií hlási, je podpora práv komunít LGBTI, teda homosexuálov. Iste teda nie náhodou bola za najlepší rozhovor ocenená Mária Miháliková zo SME, ktorá urobila interview s exposlankyňou Editou Angyalovou o jej lesbickom vzťahu a o tom, ako v ňom vychováva dieťa.

 

Kto za koho kope

Byť ocenený Sorosovou nadáciou, aj to môžu niektorí ľudia na Slovensku chápať ako poctu. Pre ľudí, ktorí sú autenticky konzervatívne a/alebo národne orientovaní však takéto ocenenie nemôže mať veľkú výpovednú hodnotu o kvalite novinárskych príspevkov, skôr im pomôže zorientovať sa, „kto za koho kope“. O SME a Týždni vieme, za koho kopú, už dávno, no ak by sa ešte našli neveriaci Tomášovia, treba porote Novinárskej ceny 2012 vrelo poďakovať za ďalšie potvrdenie o tom, kde v rámci politických ideológií a postoja k národným záujmom Slovenska máme zaradiť tieto dve periodiká.

 

Kernovej postrehy

Nadácia otvorenej spoločnosti nie je však jediná, ktorá chce na Slovensku určovať trendy a pravidlá, ako slobodno a ako neslobodno informovať. Časté postrehy o dianí v médiách prichádzajú z blogu Miroslavy Kernovej. A keďže Kernová má svoj blog zriadený na sme.sk, je bývalou zamestnankyňou SME a jej manžel v SME stále pracuje, bude mať pravdu ten, ktorý si tipne, že svojho bývalého zamestnávateľa v blogu skôr šetrí. Naopak, terčami sú často tí, ktorí ponúkajú aspoň náznakom odlišný pohľad na svet, než SME.

Ľavicové webové periodikum Slovo autorka kritizovala za prílišnú previazanosť so SMERom, TA3 zas napríklad vyčítala, že odvysielala interview so sýrskym prezidentom Bašárom Asadom bez odsudzujúceho komentára (čo si to dovoľujú, nechať utvorenie vlastného názoru na divákovi?). Pochopiteľne, ako ideologicky závadný musí Kernová hodnotiť aj mesačník Extra plus, ktorý dáva priestor predovšetkým politikom zo SMERu, SNS a KSS.

Článok TASR, ktorý stroho a bez emócií informoval o minuloročnej oslave vzniku prvej Slovenskej republiky, organizovanej Slovenským Hnutím Obrody, odmietla ako „nekritickú ódu“. V televízii Markíza jej zas prekážalo, keď priniesla informáciu o mladom mužom, ktorého zbili policajti, ale neuviedla, že obeťou je konkrétne Marián Mišún, ktorý má blízko k Ľudovej strane Naše Slovensko. Akoby to nebolo jedno, keď v tomto prípade zlo nenapáchal Mišún, ale bol tým poškodeným. Aj to je podľa autorkinej logiky prispievanie k „väčšej etike a profesionalite slovenských médií“, ako si to uvádza v popise náplne blogu.

 

A čo Hríb?

Pani Kernovej by bolo treba poradiť aj iné námety na blogové články. Ďalší blog by mohol pokojne byť venovaný jednostrannému obsadzovaniu hostí v Hríbovej relácii na RTVS. A keď ju tak veľmi trápi jednostrannosť mesačníka Extra plus, mohla by si posvietiť aj na reláciu TV SME Na rovinu, kde si Juraj Hrabko vyberá z politikov vždy len zástupcov parlamentnej opozície. Zdôrazňujem slovo – mohla by. Samozrejme, že to neurobí, pretože je jasné aký má vzťah k SME.

Úroveň slovenských médií môžu pokojne hodnotiť aj Nadácia otvorenej spoločnosti, aj Miroslava Kernová. Ale je dobré, keď si pred oboznámením sa s ich hodnotením čitateľ nájde nejaké stručné informácie o ich pozadí. Nie každý totiž kope za tých, ako Kernová alebo slovenská odnož Sorosovej siete nadácií.

Pridaj komentár