Diskriminovaná maďarská menšina?

Kliment Uhrecký
18.04.2013 6 585 internet

Podľa štatistických údajov z roku 2011 maďarská národnostná menšina je najpočetnejšou národnostnou menšinou na území Slovenskej republiky.

V letných mesiacoch Fórum inštitút realizoval v obciach na južnom Slovensku prieskum o používaní maďarského jazyka, resp. o dvojjazyčnosti. Súčasťou prieskumu bola aj fotodokumentácia vizuálnej podoby dvojjazyčnosti. Vo viac ako 535 obciach bolo zhotovených viac než 20 000 fotografií. Fotografia z Dvorov nad Žitavou zobrazuje menšinový nápis ako dominantný. Názov obce v štátnom jazyku je iba doplnkový.

Takmer pol milióna obyvateľov maďarskej národnosti (8,5 %) obýva predovšetkým južné a juhovýchodné územie Slovenska (územie pri hraniciach s Maďarskom, od Bratislavy až po Čiernu nad Tisou). Aj keď jej percentuálne zastúpenie kleslo v porovnaní s rokom 2001 (z 9,7% na 8,5%), nie je to dôsledok reslovakizácie, ale dôsledok kampane istých záujmových skupín, ktoré vyzývali obyvateľov, aby neuvádzali údaje o národnostnej príslušnosti v hárkoch. Náreky Bélu Bugára sú preto neopodstatnené, lebo aj počet obyvateľov slovenskej národnosti vďaka spomínanej kozmopolitnej kampane poklesol z 85,8% z roku 2001 na 80,7% v roku 2011. Slovákov ubudlo o viac ako 5 %.

Z politického hľadiska je maďarská menšina jedinou národnostnou menšinou, ktorá má svojich zvolených zástupcov v Národnej rade SR (Most-Híd, rok 2012, predtým SMK). Maďarské politické strany boli vždy zastúpené v parlamente Slovenskej republiky od roku 1989. A získali oveľa viac mandátov, ako je skutočný podiel Maďarov na obyvateľstve Slovenska. Maďarské strany boli dokonca vládnymi stranami! Maďari sa do parlamentu dostali aj na kandidátkach iných strán (VPN, SDKÚ). Tešili sa podpore aj za Mečiarovej vlády, ktorú podporoval podnikateľ Rezeš maďarského pôvodu z kalvínskej maďarskej rodiny zo Zemplína.

Slovenská koalícia

V prvých voľbách do samosprávnych krajov maďarskí poslanci ovládli krajské zastupiteľstvo v Nitre a získali mimoriadne silné postavenie v zastupiteľstvách v Trnave, Banskej Bystrici či v Košiciach. Za niektoré okresy, v ktorých Maďari mali len okolo 30 % (Nové Zámky, Galanta, Veľký Krtíš, Lučenec... ), boli zvolení len poslanci maďarskej národnosti. Slovenskú väčšinu nezastupoval nikto. Až v ďalších voľbách pochopili slovenské strany, že musia postupovať jednotne bez ohľadu na politickú orientáciu a v Nitre vytvorili tzv. Slovenskú koalíciu. Inak by hlasy slovenských voličov prepadli.

Šafárikovo, Milanovce, Kvetná

Slováci sú diskriminovaní aj v komunálnych voľbách do miestnych a mestských zastupiteľstiev. Sú mestá a obce, v ktorých žije iba okolo 20 až 30 % Maďarov, ale tí ovládajú celé zastupiteľstvá a získavajú aj starostovské posty. Veľa Maďarov kandiduje aj pod pláštikom nezávislých kandidátov. Je to však iba manéver. Samosprávy v mestách Komárno, Nové Zámky, Štúrovo či Fiľakovo sú takmer totálne v rukách poslancov maďarskej národnosti. Aj mnohé obce na juhu Slovenska so štatisticky slovenskou väčšinou sú v rukách maďarských komunálnych politikov (Bardoňovo). To im potom umožňuje bez kompromisu premenovávať názvy obcí na názvy spred roku 1949 (Šafárikovo, Milanovce, Kvetná... ). Ale robiť aj také veci, ako stavať pomníky maďarským iredentistom a postavám z maďarskej histórie – vrahom a násilníkom (Búč, Košice, množstvo sôch v Komárne... ). Jediným riešením by bolo zabezpečenie stabilných miest pre Slovákov podľa percentuálneho zastúpenia v miestnych zastupiteľstvách alebo zmena volebného systému. Terajší väčšinový volebný systém iba posilňuje postavenie Maďarov v miestnych samosprávach a vytláča z nich zástupcov štátotvorného národa!

Noviny, vydavateľstvá, spolky, divadlá, múzeá

V oblasti kultúry táto menšina patrí k najlepšie organizovanej. Strešnou kultúrno-spoločenskou organizáciou je združenie CSEMADOK, ktoré má okrem republikovej rady vypracovanú aj štruktúru regionálnych a oblastných pobočiek po celom Slovensku. A je pritom oveľa štedrejšie podporované ako Matica slovenská.

Bohato je zastúpená aj vydavateľská a publikačná činnosť. Vydávanie a šírenie periodickej a neperiodickej tlače je v riadení vydavateľstiev Petit press, Kalligram, Lilium Aurum, MADÁCH-POSONIUM, NAP, AB ART, Gabriel Méry-RATIO, Hernád, PLECTRUM a KT. Najčítanejšími periodikami sú Új Szó, Új Nő, Szabad Újság, TÜCSÖK, Irodalmi Szemle, Jó Gazda, TŰZOLTÓ, SZŐRÖS KŐ, GÖMÖRORSZÁG, Kalligram, Dunatáj, CSALLÓKÖZ – Žitný ostrov, ITTHON, Kürtös, Vasárnap, Tábortűz a Cserkész. Slovenské periodiká pritom iba prežívajú.

Literárne aktivity zabezpečuje Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku. Dlhoročnú tradíciu v oblasti šírenia osvety a pedagogických aktivít má Zväz maďarských pedagógov na Slovensku. Maďarská národnostná menšina má na Slovensku aj najväčšie zastúpenie čo do počtu kultúrnych a umeleckých združení. Ako jediná má folklórno-tanečný súbor (Mladé srdcia – Ifjú Szivek), ktorého zriaďovateľom je štát, a má teda výsadu pravidelného ročného štátneho príspevku. Ďalším úspešným folklórnym súborom je Szőttes. Detské folklórne súbory reprezentuje hlavne Folklórny súbor Ilosvai Selymes Péter.

Maďarských divadelníkov zastrešujú dve veľké maďarské národnostné divadlá. Ide o Jókaiho divadlo v Komárne a divadlo Thália v Košiciach. Okrem toho fungujú na Slovensku aj menšie neprofesionálne, ochotnícke divadelnícke súbory.

Špecializovaným vedeckovýskumným a dokumentačným strediskom maďarskej kultúry je Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM v Bratislave. V niektorých regiónoch Slovenska nájdeme aj iné špecializované múzejné zbierky súvisiace s vývinom maďarskej kultúry (Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, Novohradské múzeum v Lučenci, Žitnoostrovná knižnica v Dunajskej Strede).

V oblasti školstva má maďarská menšina opäť nadštandard. K vzhľadom na svoje percentuálne zastúpenie (8,5 % obyvateľov Slovenska) má oveľa väčší počet materských a základných škôl, ale aj stredných odborných škôl a gymnázií. Ak k tomu prirátame aj školy s dvojjazyčným vyučovaním, môžeme hovoriť o luxuse menšiny, ktorý financuje štátotvorný národ zo svojich daní. Pritom v mnohých obciach fungujú iba školy s vyučovacím jazykom maďarským, napriek tomu, že tu  žije silná slovenská komunita. Slovenským deťom nezostáva nič iné, ako cestovať do väčších miest, alebo sa pomaďarčovať v miestnej maďarskej škole (ako za Uhorska!). Maďarmi ovládané samosprávy potom (vraj z ekonomických dôvodov) rušia školy s vyučovacím jazykom slovenským a ponechávajú iba školy s vyučovacím jazykom maďarským.

Truc univerzita v Komárne

Tento luxus dotvára aj vysoké školstvo. Iba máloktorá menšina sa môže pýšiť vlastnou univerzitou a ďalšími vysokými školami, kde sa vyučuje v menšinových jazykoch. Na viacerých štátnych vysokých školách prebieha príprava pedagógov v jazyku menšín pre potreby základného a stredného školstva.

Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne (od 2004) bola výsledkom dohody maďarskej politickej reprezentácie a renegátskych strán, ktoré si potrebovali zaistiť podporu slovenských Maďarov. Vyučovanie prebieha najmä v maďarskom jazyku. Maďarský jazyk a kultúra  sa vyučujú aj na iných univerzitách na Slovensku. Ide o Katedru maďarského jazyka a literatúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na Univerzite Komenského v Bratislave a Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (Katedra hungaristiky). Tieto vysoké školy chrlia stovky až tisícky absolventov maďarského jazyka pre potreby maďarského školstva na Slovensku. Také je teda postavenie tej „ubiedenej“ maďarskej menšiny na Slovensku.

Mali by sa sebakriticky pozrieť do zrkadla a priznať, že sa majú na Slovensku výborne a nič im tu nechýba. Mali by si odpustiť invektívy na medzinárodnom poli voči nášmu štátu a uznať, že Slovenská republika im vytvorila menšinové nadpráva, o akých sa Slovákom a iným menšinám v Maďarskej republike môže iba snívať.

Pridaj komentár