Prečo nechcú Slováci dvojjazyčné tabule?

Ivana Horná
29.03.2013 5 636 internet

Na južnom Slovensku sa z úradného a verejného styku vytráca slovenčina. Nielenže sa jej vyrovnáva menšinový maďarský jazyk, ale ju častokrát aj nahrádza, a to aj tam, kde podľa platnej legislatívy má byť prítomná. A nielen podľa legislatívy, ale aj z titulu rešpektu k väčšinovej kultúre, dobrého spolunažívania s obyvateľstvom tejto kultúry, pozitívneho vzťahu k štátu, úcty k človeku. To všetko chýba v obchode, u lekára, na pošte, v kultúrnych stánkoch a má byť

Dvojjazyčnosť podľa maďarskej menšiny v praxi je skôr jednojazyčnosť, no maďarská. Fotografia zachytáva zničenie slovenskej tabule. samozrejmosťou kultivovanej národnostnej menšiny s pozitívnym vzťahom k rodnej krajine, teda k Slovensku. V poslednom čase sa stalo akousi módou alebo dobre naučenou a riadenou metódou, že v spomenutých verejných priestoroch zaznie zo strany poskytovateľa služieb najprv menšinový jazyk, a až potom, keď zistí, že sú prítomní aj zákazníci, či pacienti ovládajúci iba štátny jazyk, prejdú v rozhovore s ospravedlnením na štátny jazyk. Táto vysoko rafinovaná propaganda má zapchať ústa všetkým protestujúcim proti používaniu menšinového jazyka. Na prvý pohľad by aj zapchala, ale napokon, uvedomme si, komunikácia má fungovať práve naopak, automaticky, prirodzene a spontánne vždy, všade a za každých okolností má zaznieť najprv štátny jazyk.

Dvojjazyčnosť po maďarsky

Politiku ignorancie štátneho jazyka už nerazia iba menšinoví politici, ale aj mnohí predstavitelia územných samospráv, občianskeho priestoru a jednotliví občania. Občania preto, lebo zastupujúce občianske skupiny neplnia ich požiadavky, občianske združenia preto, lebo samosprávy nechránia príslušníkov národnostnej menšiny, samosprávy preto, lebo politici nedostatočne presadzujú požiadavky chránených príslušníkov menšiny a napokon politici musia ochraňovať chránených, pretože štát neplní požiadavky politikov, samospráv, občianskych zástupcov a občanov chránenej menšiny. Pohŕdanie štátnym jazykom už nie je skryté a bojazlivé, ale verejné, útočné a agresívne. Už sa neprejavuje iba požadovaním dvojjazyčných textov, ale nátlakom na uvádzanie textov bez štátneho jazyka.

Samosprávy „zabúdajú“ uvádzať texty a rozprávať na verejných rokovaniach aj v štátnom jazyku, pre mestské a súkromné médiá je „drahé“ tlmočenie správ aj do štátneho jazyka, v národnostných školách je „náročné“ písať dokumentáciu aj v štátnom jazyku, podnikateľom na juhu sa zdá „zbytočné a nákladné“ písať reklamy aj v štátnom jazyku, na nedávno umiestnených tabuliach na železničných staniciach, ktoré musia byť podľa zákona o menšinových jazykoch označené popri menšinovom jazyku aj v štátnom jazyku, „nevyšlo miesto ani farba“ na text v štátnom jazyku.

Občiansky princíp po maďarsky

SMK už nechce byť etnickou stranou, ale regionálnou stranou zastupujúcou južné Slovensko.

Most chce byť/je stranou na občianskom princípe personálne, SMK zas geograficky. Etnická menšina už nechce byť menšinou, ale komunitou, už nechce používať menšinový, ale regionálny jazyk, národnostná menšina sa už nepýta štátu na názor, ale začína autonomisticky a častokrát bez rešpektovania zákonov a ústavy rozhodovať sama. Už nechce rozhodovať iba sama za seba a osebe, a v tomto sa jej aj darí, ale aj o všetkých obyvateľoch okolo seba. Ale nie na občianskom princípe, ako sama chce, aby jej uverili, ale na etnickom. Už nielen regionálne, ale aj na všetkých úrovniach - štátnej, občianskej aj cirkevnej.

TIP: Objednaj si nálepky kampane Na Slovensku po slovensky

V Slovenskej republike musí byť slovenský jazyk činiteľom, ktorý spája všetkých občanov našej vlasti. Nikto nemôže jazyk iného národa povyšovať na území Slovenskej republiky nad štátny jazyk. Každý občan musí ovládať slovenčinu, aby sa mohol plnohodnotne uchádzať o dôstojné uplatnenie v spoločnosti. Nevyhnutnou podmienkou k spoločenskému uplatneniu je ovládanie štátneho jazyka.

A preto: Na Slovensku po slovensky.

-------------------------------------------------------------------------

Občiansky princíp je páska na oči pre všetkých, čo nechcú rozumieť situácii na juhu. V skutočnosti tieto etnické strany sú väčším nebezpečenstvom pre južné Slovensko a slovenské obyvateľstvo práve pre pohodlnú a ešte výhodnejšiu slepotu časti obyvateľstva. Toto je politika, ktorá má u nás perspektívu. Mnohým za písacím stolom s výhľadom na západ ani nechce prísť na um, kde na túto politiku a jej aplikácie štát už nemá dosah. Jej cieľom je získať potrebný zákon, peniaze a kompetencie s maximálnym vplyvom na južné Slovensko. Samozrejme, pre všetkých občanov, ale na etnickom princípe.

Zásah do historickej pamäte

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR chce vraj pre súlad v zákonoch pripraviť ešte v tomto roku novelu zákona o dráhach, ktorá by už upravila aj nesúlad so zákonom o používaní jazykov národnostných menšín. Ministerstvo kultúry SR však vo svojich pripomienkach k vlaňajšej Správe o stave používania jazykov národnostných menšín jasne hovorí, že žiadne zákony nie je potrebné meniť, pretože v zákone o menšinových jazykoch sa píše, že obec môže, ale nemá povinnosť, označiť železničnú stanicu. Občianske združenia upozorňujú na tento fakt ministerstvo dopravy, a zároveň o tom informujú aj predsedu vlády SR a ministra kultúry SR, a navrhujú odložiť aplikáciu zákona o menšinových jazykoch, novelizáciou zákona o dráhach by sa právo používať maďarský jazyk len zakonzervovalo a ešte viac by vytlačilo štátny jazyk, je nevyhnutné riešiť najprv protiprávny stav v oblasti používania štátneho jazyka, legislatívne upraviť podmienky pre občanov slovenskej národnosti v ich účasti na verejných záležitostiach.

Ak ministerstvo dopravy umožní vo svojich technických normách používanie názvov železničných staníc a zastávok v menšinovom jazyku, dvojjazyčné tabule už budú visieť na budovách staníc a samosprávy nebudú musieť na svoje náklady umiestňovať tabule a hľadať na to vlastný pozemok, ktorý sa v týchto priestoroch väčšinou nenachádza. Občianske združenia vyzývajú občanov, aby sa zapojili do pripravovaného legislatívneho procesu avizovanej novely zákona o dráhach a v medzirezortnom pripomienkovaní na portáli právnych predpisov vyjadrili svoj nesúhlas v hromadnej pripomienke.

Proti zákonu o používaní jazykov národnostných menšín protestovali takmer všetky národné skupiny i jednotlivci, Slováci na južnom Slovensku ho považujú za deštrukčný. ...a chránení spoluobčania stále nechápu, prečo im niekto bráni mať nápisy aj vo svojom chránenom jazyku.