Symbolika dvojitého kríža

Václav Kocian
25.08.2013 29 075 archív

V poslednej dobe narastá záujem o naše historické počiatky a osudy, tradície a symboly spojené so zrodom nášho národa a štátu. Dvojkríž je naším najvzácnejším klenotom. Stál pri zrode nášho národa, našej kultúry, štátnosti i našej viery. Čo však symbolizuje cyrilo-metodský dvojkríž, ktorý sa stal naším národným i štátnym symbolom?

Víťazné Labarum Konštantína Veľkého

Píše sa rok 305 a Rímska ríša zaberá veľké územia Európy, Juhozápadnej Ázie i Severnej Afriky. Toto obdobie je charakteristické bojom o mocenské pozície, v ktorom Konštantín (Veľký) zohrá

Rímsky senát na pamiatku víťazstva dal postaviť sochu cisára Konštantína na najčestnejšom mieste mesta Rím.významnú úlohu. V Európe prebiehal boj medzi cisárom a proticisárom do ktorého sa zapojil i syn Konštantia Chlora, Konštantín (Veľký), ktorý potiahol do boja s 90 tisíc pešiakmi a 8 tisíc jazdcami. Jeho protivník Maxentius mal početnú prevahu, 170 tisíc pešiakov a 18 tisíc jazdcov.

En tútó niká – Týmto zvíťazíš

V tejto situácii si Konštantín dobre uvedomoval, že je potrebné získať si pomoc vyšších mocností. Nie však od pohanských božstiev, ale od

jediného pravého Boha, ktorého uctievala jeho matka (sv. Helena) aj jeho otec. Preto sa obrátil na Boha svojich rodičov s prosbou, aby sa mu zjavil a v nastávajúcej rozhodujúcej chvíli pomohol.

Tu zrazu, keď prešlo poludnie, nad slnkom sa utvoril zo slnečných lúčov jasný kríž a okolo neho bol grécky nápis: „En tútó níka – Týmto zvíťazíš“. Cisár i vojsko hľadeli s veľkým úžasom na zázračné znamenie, kým nepominulo. Večer o ňom premýšľal a keď zaspal, zjavil sa mu Kristus, držiac v ruke víťazné znamenie a prikázal mu, aby ho vo vojne používal.

Ráno cisár zavolal umelcov a dal zhotoviť bojovú zástavu podľa toho, čo videl. Na silnú pozlátenú kopiu, nastokli priečne brvno, takže vytvorili kríž v tvare T. Na vrch toho kríža, nad hrot kopie pripevnili zlatý veniec, obkolesujúci zlatý monogram mena Christos, zložený z dvoch prvých písmen tohto mena, z gréckeho ch-X a r-P, pričom P prechádzalo zvislo stredom X. Na priečne brvno v strede pripevnili obraz cisára Konštantína a spustili štvorcovú purpurovú vlajku. Vzniklo labarum – bojová zástava, s ktorou potom išli do víťaznej bitky.

S labarom zvíťazil

Labarum chránilo 50 najstatočnejších bojovníkov a nositeľ tejto Kristovej zástavy nebol v bojoch ani trochu zranený, hoci cisár tento oddiel s labarom posielal na miesta kde bol najnebezpečnejší boj. Okrem toho cisár dal Kristov monogram vyryť aj na svoju prilbicu a na bojové štíty všetkých bojovníkov a oni, zväčša pohania, to ochotne prijali, lebo boli svedkami neobyčajného úkazu na oblohe. S týmto znamením potom Konštantín so svojím vojskom vybojoval viaceré víťazstvá nad Maxentiovými plukmi. Pri Ríme nastala rozhodujúca bitka a konečné víťazstvo.

Bolo to veľké víťazstvo nielen pre cisára Konštantína a jeho vojská, ale predovšetkým Krista Pána a jeho kríža. Rímsky senát na pamiatku tohto víťazstva dal postaviť sochu cisára Konštantína na najčestnejšom mieste mesta Ríma. Cisár keď ju uvidel, prikázal im, aby žezlo z ruky odstránili a dali namiesto neho do ruky kríž. A pod sochu napísať: „Týmto spasiteľským znakom, pravým znamením moci som oslobodil vaše mesto od útlaku tyrana...“.

Od tohto víťazstva (28. októbra 312) ľudia začali chápať kríž aj ako znamenie Víťaza nad smrťou a mravným zlom a víťazné bojové znamenie kresťanov.  

Dvojitý kríž

Toto chápanie kríža ako znamenia Víťaza nad smrťou a mravným zlom, prítomné a zvýraznené už na Konštantínovom labare, sa neskôr v kresťanskej symbolike uplatnilo jednoduchším, ale pritom veľmi dôrazným spôsobom v dvojitom kríži. Na ňom samotné víťazné labarum predstavuje horné - kratšie rameno kríža, kým dolné – dlhšie rameno kríža predstavuje samotný kríž ako nástroj umučenia. Dvojkríž je teda kríž víťazného zmŕtvychvstalého Krista.

Objednajte si Dvojkríž Svätopluk, alebo Dvojkríž Ľudovít Štúr

 

Najstarše zobrazenia dvojkríža boli objavené na freskách zo 7. storočia v ranokresťanských kostoloch v Kapadócii (dnešné Turecko). 

Rozšírenie v Byzancii

Ak chceme nájsť korene rýchleho rozšírenia symbolu dvojkríža, musíme zájsť do Byzantskej ríše a jej hlavného mesta Konštantínopolu, ktorý Slovania nazývali Carihradom. 

V prvej polovici 9. storočia sa v Byzancii zavŕšilo vyše storočné obdobie, ktoré vošlo do histórie ako obrazoborectvo. Stúpenci tohto hnutia bojovali proti uctievaniu obrazov svätých, aj proti ich zobrazovaniu. Na konci tohto obrazoboreckého storočia sa rozšíril symbol dvojitého kríža. Namiesto, v tom čase ešte asi problematického zobrazenia umučeného Krista je tu symbolika dvoch ramien kríža, dolného a horného. Dvojitý kríž ako symbol zvrchovanej moci zmŕtvychvstalého Krista Pána a jeho služobníka cisára sa prvý raz objavuje na zlatých minciach byzantského cisára Theofila (829-842) a jeho syna Michala III. (842-867).

Spolu so symbolom dvojitého kríža zaplavila Byzanciu túžba šíriť kresťanstvo v krajinách, kde sa ešte neudomácnilo. Cirkev šírila vieru pomocou misionárov – vyslancov.

Cisár Michal III. na žiadosť veľkomoravského panovníka Rastislava roku 863 vyslal na Veľkú Moravu misionárov Konštantína  a Metoda. Slovensko si práve v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie.

Symbolika dvojkríža pramení v symbolike jednoduchého kríža. Kríž je prastarý symbol siahajúci hlboko do predkresťanských kultúr. Kríž symbolizoval priestor, prírodu, štyri živly sveta, ale aj človeka.

Symbol dvojitého kríža je teda s naším národom spojený už približne 1 150 rokov. Dvojkríž bol symbolom Nitrianskeho kniežatstva i Veľkej Moravy. V Uhorsku sa dvojkríž používal ako znak naddunajských území Uhorska (pôvodne Nitrianskeho kniežatstva), a jednak – ako najstarší známy uhorský znak. Prvá a aj druhá Slovenská republika nadviazali na slávnu históriu Veľkej Moravy a dvojkríž, náš historický symbol, tak vstúpil do najnovších dejín nášho národa.