Európska múmia – náš cieľ

Peter Valo
24.03.2013 2 704 internet

Európskou úniou otriasajú škandály s potravinami. Švédi zistili, že im Maďari namiesto hovädzej sviečkovice poslali zafarbenú bravčovinu. Poliaci predávali posypovú soľ ako jedlú. Začiatkom roka šokovalo mäsožravcov v Británii, Írsku, vo Francúzsku, v Rakúsku, Nórsku, Dánsku, Holandsku, Nemecku, vo Švajčiarsku a vo Švédsku, že im namiesto drahej hovädziny dodali lacnú koňacinu. Keď to prasklo už aj v Česku, tak sa aj u nás priznala istá spoločnosť, že priviezla lazane s prímesou konského mäsa.

„Máte charizmu mokrej handry a výzor malého bankového zamestnanca“, povedal Nigel Farage o samozvanom prezidentovi EÚ, Hermanovi Van Rompuyovi. Výrobky stiahli z predaja. Neurobili to preto, že by boli zdraviu škodlivé, ale preto, že sa našli rozpory v ich zložení. K veľkovýrobe „koňaciny“ sa nijaký štát hrdo nehlási. Len náš šéfveterinár v televízii naznačil, že v Rumunsku zakázali konským povozom jazdiť po cestách prvej triedy, a tak miestni koniari zistili, že majú nadbytok nepoužiteľných koní, preto sa ich rozhodli zužitkovať na mäso. Odborníci v médiách hovoria o zdravom stravovaní. To však patrí do dôb, keď ešte ľudia vedeli, čo jedia.

Kuchyňa starej Bratislavy

Môj priateľ, dnes už žiaľ nebohý spisovateľ Peter Ševčovič nie nadarmo tvrdil, že strava starých Bratislavčanov bola v devätnástom storočí založená na zelenine, rybách, domácej i divej zverine, vtákoch, slimákoch a ovocí. Varilo sa, pieklo, dusilo, no len málokedy sa vyprážalo, namiesto rafinovaného cukru sa používal med, korenilo sa bylinkami a rastliny nikto chemicky neošetroval. McDonald ešte nebol na svete, ale u nás predávali hovädzie, konské, rybacie či zeleninové fašírky v žemli, prizdobené omáčkami a zeleninou. Pekári piekli posúchy obložené zvyškami z kuchyne, zeleninou, rajčiakovým pretlakom, zapekané pod syrovým príkrovom. Akurát ich nevolali „pizza“.

A guláš sa tu varieval zväčša z konského alebo zo somárskeho mäsa. Muselo v ňom byť toľko cibule, koľko mäsa, polovičné množstvo cesnaku, soľ, čierne korenie, mletá sladká i štipľavá paprika, niekedy aj rasca a majorán, no ani štipka múky. Omastou bol konský loj a konský guláš bol lepší ako hovädzí alebo bravčový. V starej Bratislave bolo osemnásť konských mäsiarstiev a iba šesť obyčajných. Ševčovič odušu tvrdil, že bifteky z konskej sviečkovice alebo konské „tataráky“ chutia lepšie ako hovädzie.

TIP: Objednaj si nálepky kampane                                             Áno Slovensko, NIE EÚ!

Ó, kdeže si stará kuchyňa starej Bratislavy aj s jej serióznym konským mäsom! Koňacinu vám dnes predajú pod označením hovädzina. Konská saláma je zväčša podfuk, lebo ju robia zo zvyškov bujačích hláv a ešte sú tu konské čabajky. Keď sme minule robili v partii kamarátov klobásové preteky, s prehľadom zvíťazili tie konské nad bravčovými. Z koňa sa totiž stalo kultové zviera. Možno nie sme ďaleko od doby, že v časoch, keď ľudia umierajú na uliciach, začnú popri psích a mačacích cintorínoch naši zbohatlíci budovať aj konské mauzóleá.

Kým starí Bratislavčania vedeli, čo jedia, tí dnešní netušia, akým výrobným procesom prejdú potraviny v „mekáčoch“ alebo v ázijských reštauráciách. V obchodoch často kupujeme mačku vo vreci. To, čo je dnes v reklame, môže byť zajtra na zozname škodlivín. Môj kamarát sa zdesil, keď jeho zajace odmietli mrkvu, ktorú kúpil v obchodnom reťazci. Žeby boli múdrejšie ako človek? Nuž vráťme sa k Ševčovičovi. Jeho rodičom chodila domov vypomáhať istá pani Magda. Tá tvrdila, že ak sa človeku zdá, že mäso páchne, treba z neho kúsok odrezať a hodiť psovi. Ak ho zožerie, možno ho pripraviť pre hostí, len im to nesmiete povedať, aby vás neohovorili.

To je však stále nič. V Česku funguje webová stránka s 350 zlými potravinami. Vo všetkých sú „éčka“ a konzervanty od výmyslu sveta. A výsledok? Podaktorí hrobári sa začínajú sťažovať, že sa mŕtvoly nerozkladajú a niektoré dokonca svetielkujú. Ak to pôjde takto ďalej, budú raz u nás archeológovia vykopávať čosi, čo nazvú EURÓPSKA MÚMIA.