Muž, ktorý zachránil svet

Pavol Stern
03.03.2013 13 493 internet

Podplukovník Stanislav Jevgrafovič Petrov. Meno, ktoré väčšina ľudí nikdy nepočula, hoci nám všetkým v roku 1983 tento sovietsky dôstojník pravdepodobne zachránil život, keď svojím rozhodnutím zabránil vypuknutiu nukleárnej vojny.

Podplukovník Petrov dostal za svoje rozhodnutie niekoľko medzinárodných ocenení. Dňa 17. februára 2013 si prevzal cenu Dresden preis za mier.

Služba vlasti

Stanislav Petrov sa narodil roku 1939. V roku 1983 slúžil v hodnosti podplukovníka sovietskeho letectva ako veliteľ zmeny na veliteľskom stanovišti Serpuchov-15. Úlohou tohto stanovišťa bolo zhromažďovať a vyhodnocovať informácie zo sovietskych satelitov včasného varovania. Tieto satelity snímali územie Spojených štátov amerických ako i štáty NATO a mali slúžiť ako prvotné varovanie v prípade odpálenia medzikontinentálnej balistickej strely proti Sovietskemu zväzu.

Petrov bol osudného 26. septembra 1983 v službe v podzemnom bunkri stanovišťa Serpuchov-15. Tridsať minút po polnoci sa rozozvučal poplach. Počítač hlásil odpálenie medzikontinentálnej balistickej strely z územia USA proti Sovietskemu zväzu. Petrov celú situáciu vyhodnotil ako počítačovú chybu a jadrový útok nenahlásil nadriadenému veliteľstvu. Štandardnou stratégiou ZSSR v tej dobe bolo reagovať na útok vlastným odpálením všetkých jadrových rakiet.   

Po chvíli systém včasného varovania opäť hlásil odpálenie ďalších štyroch medzikontinentálnych balistických striel. Každá takáto strela je vyzbrojená 3 až 10 samostatnými jadrovými hlavicami. I tentokrát bol Petrov presvedčený, že systém vysiela chybnú hlásku. Nemal však žiaden spôsob, ktorým by sa mohol presvedčiť o prevedení útoku proti ZSSR. Radary protivzdušnej obrany na území ZSSR boli schopné zachytiť prilietajúcu medzikontinentálnu strelu len v záverečnej fáze letu, teda len pár minút pred dopadom. Rozhodnutie nenahlásiť útok si vyžadovalo obrovskú osobnú odvahu nakoľko akýkoľvek chybný úsudok mohol znamenať katastrofu.

Petrov neskôr spomínal na napätú atmosféru v podzemnom bunkri: „Mojou úlohou bolo riadiť činnosť zmeny veliteľského stanovišťa. Keď počítače ohlásili prvý odpal všetci zbledli strachom. Z môjho vyvýšeného kresla som videl podo mnou päť ovládacích pultov s operátormi. Všetci piati vyskočili zo svojich kresiel a s obavami v očiach sa dívali na mňa. Vtedy som sa sám seba opýtal, či na seba zoberiem zodpovednosť za rozpútanie tretej svetovej vojny a odpovedal som si – nie.

Na pulte pred Petrovom blikalo tlačidlo ŠTART, ktoré mal veliteľ zmeny stlačiť v prípade zahájenia prvotného jadrového útoku zo strany USA. Mal dve možnosti: Buď mohol celú záležitosť považovať za chybu systému a útok nenahlásiť nadriadeným (čo bolo v priamom rozpore s nariadením) alebo stlačiť tlačidlo, čím by sa rozpútal jadrový armagedon.

Objednajte si Dvojkríž Svätopluk alebo Dvojkríž Ľudovít Štúr

Pokiaľ by Petrov nahlásil útok nadriadeným je pravdepodobné, že by bol zahájený sovietsky jadrový protiútok proti americkému jadrovému útoku. Vzťahy medzi oboma štátmi boli veľmi napäté. Len tri týždne pred touto udalosťou bol sovietskym letectvom zostrelený Boeing 747 juhokórejských aerolínií pri lete z Aljašky do Soulu, ktorý sa z dôvodu navigačnej chyby odchýlil zo svojej letovej trasy a dostal sa nad územie ZSSR. Pri tomto nešťastí zahynulo 269 ľudí, vrátane amerického kongresmana Larryho McDonalda. Zároveň sa v tej dobe dokončovalo masívne vojenské cvičenie NATO, ktoré KGB vyhodnotilo ako možnú prípravu na zahájenie jadrovej vojny zo strany NATO.   

Celý poplach osudnej noci bol neskôr vyhodnotený ako falošný. Poplach spôsobil odraz slnečných lúčov od oblakov, ktoré sa nachádzali vo vysokej vrstve troposféry. Odraz slnečných lúčov považovali čidlá sovietskych satelitov za plamene motorov amerických medzikontinentálnych striel.

Po zahájení vyšetrovania bol plukovník Petrov veliteľom protivzdušnej obrany ZSSR generálplukovníkom Jurijom Votintsevom pochválený za riešenie incidentu, ale neskôr keď začalo byť jasné, že celý systém včasného varovania má obrovské poruchy bol Petrov preradený na menej exponovanú funkciu. Petrov sa stal od tohto incidentu politicky nespoľahlivý a jeho nadriadení začali pochybovať o jeho prípadnej reakcii, pokiaľ by bol americký útok skutočný. Bol mu preto zastavený kariérny postup na základe čoho sa Petrov rozhodol odísť na dobrovoľný predčasný odchod do zálohy.  

Podplukovník Petrov dostal za svoje rozhodnutie niekoľko medzinárodných ocenení vrátane svetového občianstva. Dňa 17. februára 2013 si prevzal cenu Dresden preis za mier.