Uhol pohľadu

Ľuboš E. Vontorčík
02.01.2013 2 134 internet

Raz som videl veľký biely papier – obraz – na ktorom bol jeden malý čierny bod. A uvádzač tohto obrazu sa ma spýtal, čo som si všimol ako prvé. Odpovedal som mu po pravde, že ten malý čierny bod. Uvádzač sa usmial, a povedal mi, že som jedným z väčšiny, ktorá si na celom tom „bielom obraze“ všimla iba ten jeden malý čierny bod.

Život je plný radosti, pretože na tomto svete nie sme sami, ale sme obklopení množstvom ďalších a ďalších ľudí, rovnako zápasiacich a rovnako hľadajúcich to dobré. No pointa obrazu bola úplne iná. Podstatou obrazu bola biela, nádherná a čistá... Množstvo bielej, ktorá však bola prehliadaná vďaka ľudskej povrchnosti a „haló“ efektu, pretože ľudia si všímali práve a iba tú jedinú „špinku“ na mori bielej farby. Letmý a povrchný pohľad viedol nielen mňa, ale aj množstvo iných, aby si bezmyšlienkovite všimli iba ten čierny fľak.

Dobro vs. zlo

Ide iba o málo, o zastavenie sa a zamyslenie nad vecou. Maličký čierny bod na mori bielej farby bol symbolikou, že skôr vidíme iba to negatívne, to zlé, hoci ho je oveľa menej ako toho dobrého. Nuž naše vnímanie je doslova „presýtené“ zlými správami a zlým vnímaním. Zlom nás bombardujú médiá, zlom nás bombarduje politická scéna, k zlému sa uberá kultúra, vlastne celá naša spoločnosť... Aspoň tak by to mohlo vyzerať, ak by sme sa na všetko pozerali rovnako letmo a povrchne, ako na ten obraz s čiernym fliačikom.

Skutočné hodnoty

Áno, na prvý pohľad nám udrie do očí iba to zlé, to negatívne, to čierne. No za tým jediným čiernym fliačikom je množstvo bielej, doslova biele more. More pozitívneho, ktoré je práve pre tú smietku prehliadané. More každodenného úsilia bežných ľudí, more každodenných „bežných“ maličkostí, bez ktorých by náš život nemal zmysel a hodnotu. Tie veci, o ktorých médiá nehovoria, lebo nie sú atraktívne.

A čo je pointou tohto článku? To isté ako toho obrazu, zmeniť uhol pohľadu na veci okolo seba. Hoci sa nám na prvý pohľad zdá všetko zlé, predsa len sa nájde oveľa viacej dobrých a potešujúcich vecí, ktoré nás znova postavia na nohy. Každé nové ráno, tá nanovo ponúknutá šanca daru života od Pána Boha. To nie je  samozrejmosť, ale médiá nám to nepovedia. Možno obyčajný úsmev niekoho okoloidúceho, ktorý nás osloví, akoby sme videli anjela, ale ani to nám médiá nepovedia. To stačí iba zažiť.

Médiá vlastne vôbec nepotrebujeme, aspoň nie tie, ktoré sa momentálne tvária, že sú na vrchole sledovanosti. Sú iba hlúpou komerciou, deformujúcou naše myslenie na negatívne, uzatvorené, egoistické, ustráchané. Odvádzajú nás od našej tradičnej srdečnosti, radosti, národnej hrdosti a spolupatričnosti. Odvádzajú nás od hodnôt našich predkov a od viery, len aby sme sa opäť vrátili k opiciam so zapchanými ušami, zavretými očami a zašitými ústami. Aby sme sa stali masou otrokov.

Nie! Nechceme a nebudeme. Veď život a svet je krásny aj napriek problémom, ktoré nás dennodenne trápia. Život je plný radosti, pretože na tomto svete nie sme sami, ale sme obklopení množstvom ďalších a ďalších ľudí, rovnako zápasiacich a rovnako hľadajúcich to dobré. Stačí iba zmeniť uhol pohľadu, vypnúť televízor, zastaviť sa, vyjsť si niekam do lesa alebo sa aspoň na pár minút stíšiť a počúvať to, čo sme doteraz pre hluk povrchnosti nepočúvali.

A všetko bude krajšie.

Pridaj komentár