Dovidenia, Lenin. Pozdravuj v pekle

Tomáš Kopřiva
04.12.2012 2 404 internet

Dňa 22. novembra sa uskutočnil protest – blokáda RTVS pod názvom Berieme si späť svoju krajinu. Hlavným cieľom akcie bolo dosiahnuť to, aby každý občan mal právo prejaviť svoj názor, svoju vôľu vo verejnoprávnych médiách.

Nenechajme sa pomýliť peknými oblekmi, uhladeným vystupovaním, či luxusnými hodinkami. Prasa v obleku bude vždy prasaťom. Dôvod týchto požiadaviek je jasný. Verejnoprávne médiá selektujú spravodajstvo, zámerne zamlčiavajú fakty a udalosti. Médiá, ktoré majú byť objektívne sú spolitizované.

Pozrime sa, ako na túto jednoznačne oprávnenú požiadavku zareagovala vláda. No, jednoducho zareagovala tak, ako sa dalo očakávať. Poslala svojich verných policajných psov a občanov zmlátila a uväznila. Platí to u jednotlivca a platí to aj u vlády. Každý, kto je pod tlakom, v strese a v časovej tiesni, uvedomujúc si svoje previnenie, začne robiť chyby. 

Pán Fico si je vedomý, že túto svoju hru nemôže z dlhodobého hľadiska ustáť. Systém sa mu rozpadáva pod rukami. Korupcia ho žerie zaživa. Monopoly sa ďalej váľajú v peniazoch ukradnutých slovenskému národu. Učitelia, zdravotné sestry a ďaľší začínajú bojovať za lepší život. Dlh Slovenska nemáme pri súčasnom nastavení systému šancu nikdy splatiť. A riešenie vlády? Požičiať si ďaľšie euromiliardy na splácanie dlhov iných štátov. Doteraz sme boli bedári, odteraz budeme otroci. Otroci nadnárodných spoločností.

Na jednej strane je slepá dôvera v solidárneho Fica a na druhej strane je realita zložená len zo sľubov a klamstiev. Pána „spravodlivého“ desí aj to, že sa Slováci otvorene začínajú búriť proti Európskej únii. Jeho komunistický sen o spojených proletároch sveta dostáva trhliny a som si istý, že dostáva aj patričné komentáre od svojich pánov v Bruseli. Cigánsky problém je zrelý na nekontrolovateľnú explóziu a on nemôže zasiahnuť, pretože dostal príkaz. Samozrejme musíme predpokladať, že zasiahnuť naozaj aj chcel.

Prasa v obleku bude vždy prasaťom

Národ precitá a pán F nevie ako ďalej. Ocitol sa medzi dvoma mlynskými kolesami. Jedným je nespokojný ľud a tým druhým je jeho komunistický sen a rozkazy od svojich nadstraníkov. V tejto situácii mu ostáva jediné. Povolať obušky. Tie totiž nemajú rozum a vždy ochotne poslúžia. Samozrejme existuje aj iná možnosť a tou je sebakritika. Tú však možno očakávať iba u človeka, ktorý je morálne natoľko pokročilý, aby dokázal upozadiť svoje vlastné potreby na úkor dobra väčšiny.

Víťazstvo bude naše

Takže ani nevieme ako, ale 23 rokov po tom povestnom prevrate sme zasa v tom istom bode. Vláda robí všetko preto, aby sa udržala pri moci. Aby udržala v behu svoje štruktúry, aj keď je už dávno jasné, že sú chybné. Keď zlyhajú argumenty, prichádza na rad hrubá sila. Hrubá sila bola vždy doménou krčmových bitkárov a ľudí s nedostatočnou inteligenciou. Ani dnes tomu nie je inak. Nenechajme sa pomýliť peknými oblekmi, uhladeným vystupovaním, či luxusnými hodinkami. Prasa v obleku bude vždy prasaťom.

Tak či onak, ľudia sa pomaly ale isto zobúdzajú! Jediné, čo môžu vlastizradcovia robiť je, že sa budú snažiť hrubou silou potláčať čoraz viac uvedomelých občanov. A to bude mať jediný následok a tým je ešte rýchlejšie zobúdzanie obyvateľstva. Jednoducho hrajú vopred prehraný boj. Ale chápem ich, topiaci sa aj slámky chytá. Je jasné, že budeme musieť priniesť ešte veľa obetí, je dokonca možné, že ich všesvetový, všeobjímajúci plán na chvíľu uspeje, ale konečné víťazstvo bude naše. Pretože, tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, kým sa nerozbije. Národ prežije aj súčasný systém, pretože národ je rodina a krv.