Dvojjazyčn(at)í občania s dvojitým občianstvom

Lucia Palúdzka
27.11.2012 1 906 internet

Niektorí občania na Slovensku nechcú (zatiaľ) len dve občianstva, jedno v srdci, obe na papieri, ale (zatiaľ) aj dva jazyky, jeden v ústach, oba na papieri. Mnohí z nás chcú zachovať jeden jazyk, v srdci, ústach aj na papieri a mnohí z nás chcú náš jazyk držať iba za zubami.

„Dvojjazyčnosť“ podľa nelojálnych občanov Slovenskej republiky. Nasledujúcou krátkou rekapituláciou zistíme, ako za ostatné roky zosilnel odpor voči používaniu štátneho jazyka a oslabila sa jeho ochrana. Na južnom Slovensku v niektorých obciach odhlasovali v tomto roku miestne zastupiteľstvá odporúčania inštitúciám a podnikateľom viesť dvojjazyčnú komunikáciu. Popri tabuliach označujúcich začiatok obce, umiestnili samosprávy nedávno aj tabule vraj so staromaďarskými nápismi. Občianske združenie príslušníkov maďarskej menšiny v súčasnosti nelegálne osadzuje v juhoslovenských obciach dvojjazyčné názvy. Pedagogickí pracovníci v minulosti žiadali dvojjazyčné vedenie školských dokumentácií, dnes žiadajú iba jednojazyčné – maďarské. Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny chce dosiahnuť umiestnenie dvojjazyčných tabúľ na železničných staniciach aj za cenu zloženia svojej funkcie, ministerstvo dopravy urobí všetko preto, aby tieto tabule boli čo najskôr realizované. V súčasnosti je do maďarského jazyka preložená už väčšina slovenských zákonov a pre samosprávy sú k dispozícii prekladové slovníky odborných výrazov. V Rimavskej Sobote, kde žije necelých 30% maďarskej menšiny, organizujú ich predstavitelia petíciu za napĺňanie zákona o menšinových jazykoch a Všeobecného záväzného nariadenia mesta.

VZN nad zákonom?

V Rimavskej Sobote schválilo mestské zastupiteľstvo v roku 2000, kde už aj vtedy žila väčšina Slovákov, Všeobecné záväzné nariadenie, ktoré nariaďuje dvojjazyčnú komunikáciu. Občianske združenia zaslali v septembri otvorený list ministerstvu dopravy a predsedovi vlády SR, na ktorý doposiaľ nedostali odpoveď, že Slováci protestujú proti umiestňovaniu dvojjazyčných nápisov na železničných staniciach. V obciach so slovenskou menšinou sú dodnes označované názvy ulíc a štátnych subjektov v slovenskom jazyku maďarským pravopisom, ulice sú pomenované podľa historických protislovensky orientovaných maďarských postáv, ktorých označovanie schválili maďarskí predstavitelia samospráv po roku 1989 a častokrát chýbajú aj tabuľové označenia v štátnom jazyku. Prezident SR ignoroval petíciu 350-tísíc Slovákov za používanie slovenského jazyka ako jediného úradného jazyka. Za posledné dva roky boli trikrát novelizované oba jazykové zákony. Nech ich navrhol a schválil ktokoľvek, ani jeden nemožno označiť ani len za kompromis pre Slovákov.  

Jeden štát, jeden úradný jazyk!

Dvojjazyčn(at)í občania plánujú v blízkej budúcnosti uzákoniť svoj jazyk ako druhý štátny jazyk. Motiváciou na ochranu nášho jazyka ako jediného štátneho jazyka musí byť poznanie reálneho nebezpečenstva a jeho samotná ochrana. Preto si ho musíme nielen chrániť, ale ho používať aj ako zbraň. No napriek tomu sa nám stále nechce rozviazať jazyk a povedať nahlas – jeden štát, jeden jazyk!

V Slovenskej republike musí byť slovenský jazyk činiteľom, ktorý spája všetkých občanov našej vlasti. Nikto nemôže jazyk iného národa povyšovať na území Slovenskej republiky nad štátny jazyk. Každý občan musí ovládať slovenčinu, aby sa mohol plnohodnotne uchádzať o dôstojné uplatnenie v spoločnosti. Nevyhnutnou podmienkou k spoločenskému uplatneniu je ovládanie štátneho jazyka.

A preto: Na Slovensku po slovensky.