Pre“s“entujme sa!

Ľuboš E. Vontorčík
22.11.2012 2 081 archív SHO

Na svojich potulkách Bratislavou som si v meste všimol pútače s reklamou „Pre"s"entujte sa! Bratislava vás vidí.“ A táto reklama ma upútala, nakoľko som si uvedomil dôležitosť dobrej prezentácie, ak má ľudí osloviť a zaujať.

Na jednej z vyučovacích hodín som mal na sebe mikinu SHO. Krásne na nej žiaril kruhový znak a deti si ho všímali. Ako som im vysvetľoval látku, deti si potichu kreslili. A keď som si vzal ich zošity a pozrel sa, čo kreslia, tak som skoro odpadol. Na zadných stranách zošita mali nakreslený slovenský dvojkríž. A jedno dievča dokonca nakreslilo aj naše logo SHO, s tým, že dvojkríž dalo do srdca. Vskutku povzbudzujúce!

Nie je podstatný ďalší obsah danej reklamy v Bratislave. Podstatná je jeho aplikácia do našich národno-obrodeneckých pomerov. Dôležitosť toho, že naše snaženie, ak má byť akceptované čo najširšími vrstvami obyvateľstva, potrebuje byť neustále pozitívne prezentované kde sa len dá. A najmä tam, kde sa to zdá byť najviac problematické.

Slovenský juh, slovenský sever

V rámci našich snáh v Slovenskom Hnutí Obrody, je to práve oblasť južného Slovenska, ale aj naše hlavné mesto Bratislava. Že sa dá všestranne reprezentovať na mnohých „poliach“, o tom netreba písať. Stačí mať otvorené oči a uvidíme dostatok priestoru na pozitívnu reprezentáciu nášho hnutia, našich snáh o obrodu a o povznesenie nášho drahého slovenského národa.

Z pasívneho aktívne

Uvediem niekoľko príkladov. Stačí len odznak SHO pripnutý na viditeľnom mieste: klopa saka, vetrovky, na čiapke, či na ruksaku a ľudia nás vidia. A že vidia, to si môžeme byť istí! A pýtajú sa. O čo viac otázok nám položia, ak sa objavíme v mikine alebo polokošeli a so šiltovkou SHO! To je ešte jasnejšie stanovisko. Priame oslovenie je najleším prostriedkom, ako aktivizovať pasívnych ľudí pre národ. Ako v nich zobudiť zabudnutú hrdosť na dedičstvo otcov, ako objaviť možno aj nových Štúrov, Hurbanov, Štefánikov, Bernolákov, Hollých a mnohých iných.

Ľudia nás vidia. Ľudia sa pýtajú. Nenechajme ich, aby si otázky nechali pre seba a potom na ne zabudli v mori iných povinností v zápase o každodenný chlieb. Provokujme, prezentujme sa, dávajme podnety. Aktivita je o tom, že sa nesedí doma na zadku, ale že sa vychádza von, že sa popritom znáša aj odmietnutie, výsmech, ba aj útoky. Ale bez odriekania a obetí nie sú výsledky. A niekedy je dobrá provokácia nástrojom priameho odrovnania. Stačí nastúpiť do autobusu z Dunajskej Stredy do Galanty, v ktorom ešte aj sedadlá „mondokujú“, nieto iba šofér a väčšina cestujúcich, a to už nehovoriac o tom, čo hrá rádio.

Nebojme sa. My sme tu doma!

Nakoniec ešte jeden príklad. Na jednej z vyučovacích hodín som mal na sebe mikinu SHO. Krásne na nej žiaril kruhový znak a deti si ho všímali. Ako som im vysvetľoval látku, deti si potichu kreslili. A keď som si vzal ich zošity a pozrel sa, čo kreslia, tak som skoro odpadol. Na zadných stranách zošita mali nakreslený slovenský dvojkríž. A jedno dievča dokonca nakreslilo aj naše logo SHO, s tým, že dvojkríž dalo do srdca. Vskutku povzbudzujúce! Toto sa udialo v Galante, a niektoré z týchto detí mali maďarských rodičov.

Aj tak sa dá reprezentovať. Netreba sa báť. Tí, ktorí sú proti nám, sa najviac chytajú tam, kde my sme pasívni. Ale my nebudeme pasívni, my budeme aktívni, budeme sa prezentovať a budeme si naďalej stáť za dedičstvom našich otcov, predkov, za dedičstvom nášho slovenského národa.

Pridaj komentár