Boj o názov ZUŠ F. Liszta

Lucia Palúdzka
14.11.2012 2 185 internet

Bežným zvykom maďarskej menšiny je pomenúvanie škôl podľa maďarských postáv. V rámci maďarskej národnej výchovy. Istú základnú umeleckú školu s vyučovacím štátnym jazykom a menšinovým maďarským jazykom na južnom Slovensku, ktorú navštevujú aj slovenské deti pomenovali podľa slovenského hudobného skladateľa Franza Liszta, no s pomaďarčeným menom Ferenc Liszt.

Slovenský pôvod Franza Liszta je už niekoľko rokov nespochybniteľný, napriek tomu, ako je zvykom tohto etnika, si ho privlastnilo a krstné meno figuruje v slovenskom oficiálnom názve školy ako Ferenc.

Sám sa vždy považoval za Slováka, potvrdili to aj seriózne výskumy o jeho osobnom živote a tvorbe, ktoré boli vydané aj knižne.

Tento arogantný nápad maďarského vedenia školy drzo „posvätil“ a udelil čestný názov školy pred niekoľkými rokmi vtedajší štátny tajomník ministerstva kultúry L. Szigeti a potvrdil svojím prisluhovačským podpisom minister školstva Ponický za SDĽ. Istá organizácia chcela tento problém konečne vyriešiť a podala podnet na ministerstvo školstva, aby názov v slovenčine opravilo. Kompetentní ministerstva školstva zasadli a rozhodli, že názov je možné zmeniť, len ak sa bude novelizovať príslušný zákon, vyjadrí sa pozostalá rodina F. Liszta, žijúca v Rakúsku a právnici nájdu možnosti v legislatíve, ako odôvodniť opravu tohto názvu. Vyjadrenie ministerstva kultúry, ktoré potvrdilo porušenie pravidiel slovenského pravopisu (v slovenčine sa správne používa Franz Liszt), nebralo ministerstvo školstva do úvahy a nepomáhajú ani protesty sťažovateľa. A akoby týchto nezmyselných dôvodov nebolo dosť, „dobrodinec“ a zamestnanec ministerstva školstva, ktorý vybavuje tento podnet, prilial Slovákom olej do ohňa a úslužne prezradil meno sťažovateľa vedeniu školy, aj keď sťažovateľ v podnete výslovne žiadal o zachovanie mlčanlivosti. Nasledovalo „vypočúvanie“ zástupcov sťažovateľa, neistota, hnev, obavy, strach miestnych Slovákov z možných následkov a padli aj návrhy na pozastavenie tohto podnetu.

Aké asi možno očakávať dôsledky, ak v miestnej obci žijú Slováci v menšine, obec  je zriaďovateľom školy a má všetku moc v rukách? Nebude to po prvý raz a pravdepodobne ani posledný, čo slovenské obyvateľstvo bude znášať zamietanie svojich žiadostí o peňažné dotácie z obecných (teda štátnych) fondov, ignorovanie slovenskej kultúry a štátneho jazyka (ktoré sú už aj tak potláčané).

Pomenovanie ZUŠ podľa slovenského skladateľa  F. Liszta je opodstatnené. Liszt sa v týchto priestoroch naozaj pohyboval, jeho skladby zneli v blízkom kresťanskom chráme. Sám sa vždy považoval za Slováka, potvrdili to aj seriózne výskumy o jeho osobnom živote a tvorbe, vydané aj knižne, iné pochybné zdroje z internetových stránok sú falošné. Navyše, v tom čase, keď sa veľa hovorilo aj v Rakúsku o pôvode Liszta a Rakúsko oficiálne uznalo jeho slovenský pôvod, Maďarsko akousi čírou náhodou práve vtedy premenovalo  budapeštianske letisko na Letisko Ferenca Liszta.

Prípad udeľovania čestných názvov škôl podľa maďarských postáv alebo pomaďarčených slovenských mien na slovenských školách s vyučovacím štátnym jazykom nie je ojedinelý. Je naivné myslieť si, že kompetentné štátne orgány budú presadzovať národné záujmy na južnom Slovensku.

Je dôležité, aby sa aktivizovali samotní Slováci a vyvinuli tlak na príslušné orgány, napríklad aj podávaním takýchto podnetov s hľadaním prijateľných riešení.

Pridaj komentár