(Ne)jasná správa o konci Slovenska alebo ako z kruhu von

Tomáš Kopřiva
25.10.2012 5 125 Tomáš Kopřiva

Na začiatok si položme jednoduchú otázku. V akom stave sa nachádza Slovensko? Slovensko ako celok. Štát aj národ. Štát by mal slúžiť národu a vychovávať ho a zároveň národ určuje, ako štát bude fungovať a či bude schopný svoj účel napĺňať.

Naša budúcnosť stojí a padá na našej vôli žiť a zvíťaziť. Zvíťaziť nad egoizmom, malosťou, krátkozrakosťou a vlastným strachom. Médiá takmer denne zverejňujú rôzne štatistiky, barometre a iné ukazovatele  aktuálneho stavu rozličných veličín na Slovensku. Či už je to miera demokracie, hospodársky rast, zamestnanosť, vzdelanosť, kúpyschopnosť, možností je naozaj veľa.

Raz sa nám úroveň všetkých premenných zvyšuje, inokedy zasa znižuje. Vždy keď začneme mať pocit, že už je to s nami vážne zlé, objaví sa akoby náhodou graf z ktorého vyplýva, že to nebude až také horúce a napokon vždy môže byť aj horšie. A takto sa motáme deň za dňom, neustále dookola v tej večnej neistote a dumaním nad tým, ako sa vlastne máme a ako by sme sa mali, alebo chceli mať.

Na úplne precitnutie je potrebné zložiť si ružové okuliare, zapchatím uší sa chrániť pred pôsobením mediálneho ukolísavania našej pozornosti a nakoniec začať používať jednoduchú, takzvanú sedliacku logiku.

Bez pozlátka

Slovenský národ je momentálne riadený systémom, ktorý je paródiou na čokoľvek, čo by i len z diaľky malo pripomínať funkčné spoločenské zriadenie. Systém nefunguje. Stal sa najväčším zlodejom a vykorisťovateľom. Je džungľou, kde občan je len korisťou. Súčasný systém sa neriadi žiadnymi zákonmi, riadi sa len korupciou a peniazmi. Korupcia ho prelieza od najnižších úrovní vo forme lokálneho rodinkárstva až po veľkú politiku, kde môžeme smelo hovoriť o chobotnici, mafii. Ako sa hovorí, ruka ruku myje a tí istí ľudia, ktorí národu spôsobili a spôsobujú enormné škody, stále sedia na svojich politických stoličkách a s úsmevom nám kážu čo máme robiť, ako sa správať, či čomu a komu veriť.

Politika je skorumpovaná od A po Z. Niektorí politici sú morálni skrachovanci, ktorých jediným cieľom je obrať slovenský národ o všetko. Vidíme to dnes a denne. Predražené štátne zákazky, prenasledovanie a špehovanie politických oponentov, zneužívanie tajnej služby, polície, a čo je najhoršie, prijímanie zákonov, ktoré sú namierené priamo proti slovenskému národu. Ich úlohou je zničiť národ ako materiálne, tak aj morálne.

Voľby sú iba úbohou fraškou, krátkym časovým úsekom, kedy si občania majú myslieť, že o niečom rozhodujú, že niečo zmenia. Nech totiž zvolia kohokoľvek, ten sa drží rovnakej línie ako jeho predchodca, len to zabalí do nového obalu. Banda hlupákov, ktorá pre vlastný prospech zapredá celý národ. Zapredá jeho suverenitu a sebestačnosť. Kedysi sa takýmto ľuďom hovorilo vlastizradcovia a vešali sa. A dnes? Smejú sa nám do tváre. Našu politickú scénu ovládajú finančníci a lobisti. Všetko je prepletené nespočetným množstvom kontaktov a známostí. Navonok stojaci proti sebe, v skutočnosti jedna veľká rodina.

Ako sa žije

Zdravotníctvo a sociálny systém majú problémy. Nemocnice na jednej strane krachujú a na strane druhej riaditelia podpisujú rôzne nevýhodné dodávateľské zmluvy. Či už je to parkovanie v nemocniciach, upratovanie, či strážna služba. Strácajú sa obrovské peniaze. Strácajú sa do vrecák pár jednotlivcov. Vysoko postavení lekári zneužívajú prostriedky nemocníc, aby mohli spolupracovať s farmaceutickými firmami, čo im prináša nemalý profit. Neskutočne drahé lieky sú taktiež zásluhou vládnej korupcie. Farmaceutický priemysel má také silné loby, že si môže diktovať zákony.

Sociálny systém nemôže fungovať, keďže musí živiť, šatiť a ubytovávať približne 500 000 neproduktívnych, ale vždy hladných krkov. Treba si uvedomiť jedno, peniaze sú, ale na nesprávnych miestach.

Hospodárstvo Slovenska je len mementom zašlej slávy. Je tragické, keď dovážame potraviny, ktoré si dokážeme vypestovať a vyrobiť sami a pritom naše polia ležia úhorom alebo sa na nich hrá golf. Dovážame potraviny, ktoré sú zdravotne závadné, stávame sa smetiskom okolitých štátov.
Domáce podniky sa zatvárajú, zahraničným sa udeľujú dotácie a úľavy. Nezamestnanosť núti ľudí pracovať aj za vykorisťovateľských podmienok. Pracovný čas? Minimálna mzda? Sviatky? Odmeny? Ak sa na tieto pojmy môžete spoľahnúť, ste z tých šťastnejších. A pritom tam, kde zamestnanec dostane plat, ktorý  ledva stačí na prežitie, tak jeho nadriadení, rôzni námestkovia a členovia predsedníctiev majú desať, dvadsať, či tridsaťnásobne vyššie platy a absurdne veľké „odmeny“ za to, že vykonávajú svoju prácu, ak vôbec. Bežný človek potom zápasí od výplaty k výplate a užíva si závratného rastu cien, najmä potravín a energií. Na jednej strane štát, ktorý sa snaží človeka obrať o poslednú korunu, zdaniť všetko čo sa len dá, na druhej strane systém, ktorý neposkytuje absolútne žiadnu reálnu ochranu zamestnancov, obyčajných ľudí, ktorí chcú len slušne žiť. Človek sa stáva len výrobnou jednotkou, na ktorú je prisatých nespočetné množstvo pijavíc, ktoré sa parazitizmom udržiavajú pri živote. Niet sa potom čo čudovať, že veľká časť strednej triedy sa začína až nebezpečne blízko pozerať na hranicu chudoby.

Populačná  krivka je žalostná. Ale niet sa čo čudovať. Namiesto mladých slovenských rodín, ktoré by mali byť podporované, aby mohli pracovať a vychovávať deti, sú neskutočné prostriedky spreneverené, či len tak vyhodené do vzduchu alebo sú oficiálnou cestou použité na zločinecké ciele EÚ či akcie NATO.

Plynule prechádzame ku obranyschopnosti vlasti. Tá je nulová. Spoliehame sa na zločineckú organizáciu NATO v réžii USA a Izraela, ktorá má na svedomí vojnové zločiny medzi, ktoré patrí aj vraždenie našich slovanských bratov. Na to NATO, ktoré kedykoľvek sa jeho páni rozhodnú, prinesie smrť aj do našich radov. Naša kolaborantská vláda poslušne odovzdáva našu suverenitu do rúk šialených byrokratov z Bruselu. Dvadsaťtri rokov po „revolúcii“ sa opäť stávame závislým štátom bez vlastného smerovania. Koľko rokov temnoty nás čaká tentoraz?

Kultúra národa prežíva už len na niekoľkých ostrovčekoch ľudovej slovesnosti a pôvodnej tvorby.
Televízia ešte nikdy nezažila taký úpadok, akého sme dnes svedkami. Keby fungovala rada pre vysielanie a retransmisiu, tak by nebolo možné, aby bol národ neustále otravovaný útokmi na tie najnižšie ľudské pudy. To, čo sa na nás valí z obrazoviek sa nedá nazvať inak ako úpadkovou kultúrou alebo antikultúrou. Nemá to nič spoločné s povznášaním ducha, s rozširovaním obzorov, je to čistá a čo je horšie, premyslená degenerácia ľudského vkusu a citu.

To isté môžeme napísať o hudbe. Preberanie vzorov z „civilizovaného“ Západu z nás spravilo konzumentov tých najnižších prejavov ľudského správania.

Začarovaný kruh

Zdanlivo neriešiteľná situácia slovenského národa uväzneného v skorumpovanom systéme nám ukazuje jedinú cestu, a tou je cesta zdravého rozumu. Pokúsme sa načrtnúť pár návrhov na zmenu k lepšiemu.

Prvoradou úlohou, ak vôbec chceme o niečom rozhodovať, je zbaviť sa ťarchy Európskej únie, vystúpiť z nej. Je to fašistický útvar, ktorého jedinou úlohou je zničiť národné štáty a pripraviť pôdu pre nový svetový poriadok. Štáty majú byť zničené ekonomicky, etnicky a morálne. Všetky materiálne statky sa dlhodobo rozkrádajú, morálka je pod neustálym kobercovým náletom, a etnická katastrofa, okrem neprispôsobivých Cigánov a provokujúcich Maďarov nás ešte len čaká. Každý deň ďakujme Bohu za našu chudobu. Naša chudoba je paradoxne našou dočasnou záchranou. Pri vyššej životnej úrovni by sme tu totiž mali toľko prisťahovalcov, že by už žiadne Slovensko nebolo. Ak chceme prežiť, musíme sa vymaniť zo zovretia tejto smrteľne nebezpečnej šelmy.

Ďalším bodom musí byť naštartovanie domáceho hospodárstva a výroby. Zamedzenie dovozu tovarov, ktorý dokážeme produkovať sami a lepšie. Štát musí budovať nové výrobné kapacity a dávať ľuďom prácu. Musí vytvárať štátne podniky. Nadviazať nové obchodné dohody smerom ku našim slovanským bratom a na východ. Tiež sa obrátiť na krajiny, ktoré si uvedomujú nebezpečnosť súčasného rozloženia síl vo svete.

Je nevyhnutné opäť vytvoriť funkčnú armádu a zaviesť pravidelnú vojenskú službu, aby sme boli silným a samostatným národom nielen na papieri, ale aj v skutočnosti. Tiež je nutné zjednotiť inštitúcie ako banky, poisťovne a podriadiť ich plnej moci štátu. Nie je možné, aby si súkromné inštitúcie určovali vlastné pravidlá pre celý národ. Nemôže sa stať, že lieky sú enormne drahé, kvalitná zdravotná starostlivosť je len pre bohatých a pritom zdravotné poisťovne majú stámiliónové zisky. Tiež nie je možné, aby banky hrali ruskú ruletu s ekonomickou stabilitou štátu.

Musí sa dosiahnuť čo najväčšia energetická sebestačnosť a čo je najdôležitejšie, táto musí byť v plnej miere podriadená štátnej správe. Tiež je potrebné zoštátnenie všetkých strategicky dôležitých odvetví. Okrem energetiky napríklad dráhy, ťažba či výstavba ciest.

Nekompromisne sa musí podporovať naozaj slovenská kultúra, umelci, ktorí sa nezapredali komerčnej odpadovej antikultúre. Nedovoliť, aby pokleslá zábava otravovala srdcia našej mládeže.

Vypracovanie prísnych imigračných pravidiel nám zabezpečí prežitie samotnej podstaty národa a tou je homogenita slovenského etnika. Prežitie slovenského národa závisí jedine od nekompromisného presadzovania národných záujmov bez ohľadu na totalitné štruktúry Európy.

Naša budúcnosť stojí a padá na našej vôli žiť a zvíťaziť. Zvíťaziť nad egoizmom, malosťou, krátkozrakosťou a vlastným strachom.

Pridaj komentár