Je súčasná vláda pronárodná a sociálna?

Kliment Uhrecký
21.09.2012 2 913 internet

Posledné voľby vyniesli stranu Smer-SD na prvé miesto v počte voličských hlasov a strana získala taký úspech, o akom sa žiadnej strane od roku 1989 nemohlo ani snívať.

Dokedy si budeme stále vyberať menšie zlo? Objaví sa niekedy na Slovensku strana, ktorá bude obhajovať záujmy Slovákov?Je to skutočne úspech, ale ruka v ruke s takýmto úspechom ide aj zodpovednosť za národ a štát. Len málokto si kládol otázku, či je strana Smer-SD tou najlepšou alternatívou k zlepencu rôznych prozápadných a promaďarských strán, ktoré devastovali Slovensko pred marcovými voľbami v roku 2012. Ak zvážime ponuku politických strán a ich reálnu silu prelomiť magickú päťpercentnú hranicu vstupu na parlamentnú pôdu, tak Smer-SD bol jedinou alternatívou k tomu zlu, ktoré sme tu mali. Jedinou alternatívou, ale nie výhrou!

Za koho kopú Flašíková-Beňová a Zala?

Smer-SD dokázal osloviť široké spektrum voličov na celom Slovensku. Volili ho ľudia v tradične katolíckych regiónoch s dlhoročnou vlasteneckou tradíciou v duchu odkazu Andreja Hlinku a Jozefa Tisa (Považie, Kysuce, Orava, Ponitrie, okolie Trnavy... ), čiže vyslovene katolícke regióny, v ktorých v minulosti tradične víťazili katolícke a proslovenské strany. Tieto regióny boli aj baštami ĽS-HZDS, SNS, čiastočne aj KDH. Táto voličská základňa prioritne podporila Fica, ktorý sa pred voľbami správal naoko proslovensky a sociálne. Smer-SD oslovil aj voličov tradične pronárodných evanjelických strán z regiónu Myjavy, Liptova, stredného Slovenska a iných tradične protestantských oblastí Slovenska so štúrovskými  tradíciami. Tých bolo ale menej. Fico oslovil aj veľkú časť populácie bez vyznania a hlbšieho vzťahu k národným ideálom. A z akejsi pasívnej rezistencie z dôvodu sklamania z antisociálnej politiky predchádzajúcej vlády ho podporili dovtedy k politike indiferentní občania z väčších miest, ba dokonca aj z rómskych osád. Je to široké spektrum voličov a splniť ich požiadavky a predstavy bude určite náročné.

Fico musel a musí taktizovať. Je si vedomý, že v jeho strane pôsobia ľudia, ktorí majú k národným  postojom veľmi ďaleko. Tí sa v predvolebnej kampani ukazovali čo najmenej, aby svojimi proeurópskymi postojmi neiritovali nádejných Ficových voličov. Fico ich v strane drží buď z ekonomických dôvodov (Beňová-Flašíková) alebo z budenia dojmu európanstva a ľavicovosti (Zala). Obaja spomenutí členovia strany sú europoslancami za stranu Smer-SD a v Európskom parlamente obhajujú skôr ľavicové kozmopolitné hodnoty ako pronárodné hodnoty. To si ale radový volič na Slovensku nevšíma. Vrcholom drzosti bol prejav poslanca Borisa Zalu, v ktorom obhajoval výtržníčky z Pussy Riot a kritizoval prezidenta Putina a Ruskú federáciu. Zala pritom nerešpektoval fakt, že na Slovensku spomínaným výtržníčkam vyjadrilo podporu sotva 20 demonštrantov na čele s kozmopolitom Dostálom. Väčšina Slovákov odsúdila výtržníctvo „hudobníčok“ v kostole a urážku náboženských citov ruských pravoslávnych kresťanov.

Útok voči princípu nášho štátu

Ficova vláda si poškodila svoju povesť aj návrhom na zrušenie dvoch sviatkov, čím chcela ísť (paradoxne ako ľavicová a sociálna vláda) v ústrety zamestnávateľom. Slovenská republika nemá veľa sviatkov a pracujúci si zaslúžia aj dni oddychu po tvrdej práci a zdieraní vo firmách ovládaných cudzím kapitálom. Ľudia drú v nemeckých alebo kórejských automobilkách od svitu do mrku ako za feudalizmu. Zamestnávatelia sa ich snažia vyžmýkať a maximálne využiť, a to dokonca aj počas víkendov, a neváhajú ich zneužívať aj počas nedieľ a sviatkov. Oberajú ich o prestávky, právo na stravné lístky či iné výhody. Pracujúcich v rôznych zahraničných reťazcoch nútia pracovať aj počas nedieľ a sviatkov a pritom ani nerešpektujú ich náboženské presvedčenie. Zrušenie Dňa Ústavy SR je jednoznačne atakom voči národnému princípu štátu, a to práve v čase, keď sa z radov SaS a strany Most-Híd dvíhajú kuvičie hlasy za vypustenie zmienky v preambule Ústavy SR o slovenskom národe. Návrh na zrušenie sviatku Sedembolestnej Panny Márie vyvolal nevôľu katolíckych veriacich, ktorí predstavujú najväčšiu zložku Ficovej voličskej základne. Fico sa zľakol a manévruje. Na druhej strane ale Ficova vláda vehementne obhajuje 29. august – výročie Povstania na Slovensku v roku 1944 a nedovolí naň siahnuť!
      
Štrajk učiteľov na Slovensku ukázal Ficovu skutočne sociálnu tvár voči vysokoškolsky vzdelaným ľuďom s takmer minimálnou mzdou. Aj tu platí, že menej vzdelaný volič sa lepšie ovláda, tak načo investovať do školstva. To ale spája všetky vlády, vrátane Ficovej.

Smer-SD nedokáže chrániť slovenské záujmy   

Ani s tým národným programom strany Smer-SD to nie je tak jednoznačné. Áno, v strane sú aj proslovensky orientovaní politici, ale tí majú iba marginálny význam. Vedenie strany je ovládané proeurópskymi a kozmopolitnými politikmi, ktorí plnia pokyny z USA a EÚ. Patria k nim aj totálni lokaji Západu ako Zala alebo Flašíková-Beňová. Strana naďalej, ako predchádzajúca vláda, obhajuje záujmy rôznych asociálov, skôr prenasleduje účastníkov protirómskych pochodov ako neprispôsobivých asociálov a výtržníkov. A to v duchu celoeurópskeho boja proti nacionalizmu a fašizmu, ktorý organizujú architekti multikulturalizmu v Európe. Strana Smer-SD nedokáže ani asertívnejšie obraňovať záujmy Slovákov na juhu Slovenska proti iredentistickým požiadavkám maďarskej menšiny.
    
Slovenský volič bol v marci 2012 skutočne vo veľmi ťažkej situácii. Koho voliť. Pod mediálnym tlakom bola permanentne rozleptávaná SNS a jej predstavitelia. Ich nedostatky boli zámerne hyperbolizované. Médiá úmyselne strašili voličov tým, že voľby malých strán je stratou ich hlasov. Celá volebná kampaň bola iba bojom zla, ktoré reprezentoval bývalý koaličný zlepenec a bojom menšieho zla, ktorý reprezentoval Smer-SD. Dokedy si ale budeme stále vyberať menšie zlo? Objaví sa niekedy na Slovensku strana, ktorá bude obhajovať záujmy Slovákov?

Pridaj komentár