Ústava SR – zákon najvyššej právnej sily

Kliment Uhrecký
28.08.2012 3 734 internet

Základným zákonom každého moderného štátu je ústava. Ide o zákon najvyššej právnej sily, ktorému nemôžu odporovať právne akty nižšej právnej sily. V roku 1992 uzrela svetlo sveta aj Ústava Slovenskej republiky, ktorá sa stala atribútom novej Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky je založená na symbióze troch základných princípov, na ktorých stojí.

Slovenská republika je štátom slovenského národa. Slováci tvoria väčšinu obyvateľstva, dlhé roky žili v podradnom postavení v iných štátnych útvaroch a teraz konečne majú svoj vlastný štát. Ide o národný, občiansky a medzinárodný princíp. Tieto tri princípy by mali byť vo vyváženom vzťahu, ale bežná prax ukazuje, že ten prvý je čoraz viac zatláčaný do úzadia na úkor tých ďalších. A to je veľká chyba!

Tým základným princípom by mal byť princíp národný. To je samozrejmosť. Slovenská republika je predsa štátom slovenského národa. Slováci tvoria väčšinu obyvateľstva štátu, dlhé roky žili v podradnom postavení v iných štátnych útvaroch a teraz konečne (ak nerátame krátke obdobie prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945) majú svoj vlastný štát. Tento pilier je dominantným, pretože slovenský národ má morálne právo byť pánom vo svojej krajine.

Naše menšiny a ich nadštandardné práva

Na druhej strane Slováci rešpektujú aj druhý princíp našej ústavy. Je to princíp  občiansky. V Slovenskej republike žijú aj príslušníci iných menšín a Slovenská republika rešpektuje ich práva. Napriek rôznym kuvičím hlasom spoza Dunaja, ale čoraz viac aj zo západnej Európy a najmä spoza Atlantického oceánu sa ozývajú hlasy o porušovaní práv menšín na Slovensku. Pravdou je opak. Menšiny na Slovensku majú nadštandardné práva, ba dokonca na mnohých územiach štátu sú diskriminovaní príslušníci štátotvorného slovenského národa. Sme svedkami toho, že na južnom Slovensku miestne samosprávy (ovládané maďarskými starostami a poslancami) rušia školy s vyučovacím jazykom slovenským (vraj z ekonomických dôvodov), a tak pomaly pripravujú cestu k dôslednej maďarizácii tohto regiónu.

Agresívna politika reprezentantov maďarskej menšiny je založená na vydieraní slovenských politických strán, ktoré plnia vôľu ich mecenášov zo západnej Európy a z USA. Táto podpora je tak intenzívna, že slovenskí politickí predstavitelia ťahajú za kratší koniec a Maďarom na Slovensku vo všetkom ustupujú. Slovenskí politici sa správajú vyslovene submisívne vo vzťahu k politikom maďarskej menšiny na Slovensku, ale aj vo vzťahu k politikom Maďarskej republiky. Slováci akoby prestávali byť pánmi vo svojej krajine. Maďarské názvy sú na tabuliach v obciach, kde Maďari netvoria ani polovicu obyvateľov. Je nehoráznosťou, aby takýto názov bol na tabuli pred obcou, kde žije 20%, resp. 15 % príslušníkov menšín. Spravodlivé by bolo, keby sa táto hranica posunula na 50%. Slováci sú diskriminovaní aj vo vzťahu k príslušníkom cigánskej komunity. Tzv. slovenské úrady vždy chytia stranu príslušníkovi cigánskej menšiny a majoritné obyvateľstvo diskriminujú.

Odmietnime politiku lokajov

Tretím princípom je princíp medzinárodný. Áno, v súčasnej dobe treba spolupracovať s inými krajinami, aj s Maďarskom. Ale treba vystupovať ako rovný s rovným. Všetky doterajšie vlády pristupovali vo vzťahu k USA a k západnej Európe v pozícii slabšieho a poníženého. Vtieravá politika našich politických reprezentantov voči Západu a najmä voči USA a EÚ je ešte ponižujúcejšia ako politika bývalých československých komunistov voči Brežnevovi. Najhoršie to bolo za vlády tzv. pravicových strán, ktoré sa doslovne správali ako poslušné figúrky Západu a maďarského iredentizmu. Vrcholom všetkého bolo povolenie preletu lietadiel NATO počas agresie proti Juhoslávii, ale aj zriadenie maďarskej univerzity v Komárne v čase, keď sa to na malom Slovensku univerzitami len tak hemžilo.

Napriek tomu, že naša ústava z roku 1992 napriek prihláseniu sa k národným a cyrilometodským tradíciám, je pomerne ústretová aj k menšinám, ani to však mnohým nepriateľom Slovenska nestačí. Niektorí politici z SMK alebo strany Most-Híd v minulosti prichádzali s návrhmi na zmenu preambuly Ústavy Slovenskej republiky. Žiadali vypustiť zmienku o národnom charaktere štátu a chceli, aby bolo Slovensko proklamované iba ako občiansky štát. Paradoxne v Maďarskej republike Orbánovi poslanci proklamujú Maďarsko ako národný štát Maďarov. Aj keď je Ústava SR najvyšším zákonom štátu, stoja nad ňom medzinárodné zmluvy, ktorými je náš štát viazaný. A práve v tomto je veľké nebezpečenstvo pre suverenitu Slovenskej republiky.

Stačí, ak nejaký zväzok, ktorého je Slovenská republika členom, príjme nejaký zákon, ktorý bude pre obyvateľov nášho štátu neakceptovateľný, budeme ho musieť prijať (eutanázia, manželstvá homosexuálov, atď.). Nemusíme ísť ďaleko a stačia posledné udalosti okolo eurovalu a našej povinnej podpore slabších ekonomík eurozóny, v ktorých tamojší dôchodcovia majú vyššie dôchodky ako naši. Skutočne výhodný spolok!

Rešpekt a úcta

Posledným útokom proti tomuto zákonu bol návrh zrušiť Deň Ústavy Slovenskej republiky ako štátny sviatok. V duchu ekonomického šetrenia, ktorým vláda nahráva zdieračským zamestnávateľom, máme minimalizovať význam tohto dokumentu. Rušenie štátnych sviatkov určite nie je cestou k ekonomickému blahobytu. Pracujúci človek, žijúci z podpriemerných platov si potrebuje aj odpočinúť a nabrať nové sily. A tých štátnych sviatkov skutočne nie je až tak veľa.

Uvidíme, aký osud čaká našu slovenskú ústavu v budúcnosti. Je to dokument slovenskej štátnosti a preto mu patrí adekvátna úcta.

Pridaj komentár