Slovenský jazyk a literatúra sú na Slovensku v defenzíve

Kliment Uhrecký
17.06.2012 4 746 internet

Vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra patrí k povinným maturitným predmetom, ale napriek tomu sa jeho postavenie zhoršuje. Poukazujú na to výsledky žiakov po skončení maturitných skúšok.

Zarážajúci je aj postoj k pravopisu. Jeho význam sa pri dnešnej maturite marginalizuje a zo stredných škôl vychádzajú absolventi, ktorí robia hrubé pravopisné chyby. Zo slovenčiny sa stáva neobľúbený vyučovací predmet, z ktorého dosahujú žiaci slabé výsledky. Čo spôsobuje úpadok obľúbenosti tohto predmetu?

Vysokoškolská „príprava“ učiteliek

Na prvom mieste sú to učitelia slovenského jazyka a literatúry, presnejšie povedané učiteľky na základných a stredných školách. Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, to určite nie. Ale väčšina učiteliek, ktoré vyučujú predmet slovenský jazyk a literatúra, nedosahuje adekvátnu vzdelanostnú úroveň a dovoľujem si tvrdiť, že ich vedomosti z daného predmetu a záujem o materinský jazyk a literatúru končí učebnicami základných a stredných škôl. Osobne som študoval učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Spomínam si na svoje vtedajšie spolužiačky. Väčšina z nich študovala slovenčinu len preto, že nič iné nevedeli. Nemali talent na cudzie jazyky, prírodné vedy, ba dokonca sa nezaujímali ani o humanitné vedy. Mnohé z nich tam boli iba preto, lebo nevedeli, čo ich zaujíma. Slovenčinu si vybrali len tak. Šokovalo ma, keď na jednom seminári niektoré spolužiačky tvrdili, že v živote neprečítali ani jednu knihu z beletrie. Jedna z nich si dokonca myslela, že Hugolín Gavlovič je súčasný slovenský prozaik.

Mechanicky naučené poznatky z literatúry a jazykového systému stačili len na jednu skúšku a bezprostredne po nej všetko zabudli. Uvedené dámy však naopak bavilo túlať sa po baroch, krčmách, diskotékach a flirtovať s každým mužom, ktorý sa objavil na internáte. Je mi zle, keď si predstavím, že takéto kreatúry učia na Slovensku predmet slovenský jazyk a literatúra.

Paradoxne počet vysokých škôl, ktoré pripravujú budúcich učiteľov slovenského jazyka a literatúry, sa napriek veľkému demografickému poklesu rozšíril. Radšej zrušiť tri fakulty pripravujúce učiteľov, ako potom živiť desaťtisíce zbytočných (aj tak menej kvalitných) absolventov týchto nepotrebných odborov. Pre prácu pár univerzitných teoretikov produkujeme každoročne tisícky budúcich nezamestnaných!

Ani koncepcia vyučovania a príprava budúcich učiteľov nestojí za veľa. Počas piatich rokov štúdia sú budúci učitelia presycovaní nepotrebnými faktami z oblasti jazyka a literatúra. Učia sa to, proti čomu majú bojovať. Memorujú skloňovanie podstatných mien v 10. storočí v slovenčine, učia sa vymenovať všetkých autorov, ktorí sa venovali jánošíkovskej a zbojníckej tematike v literatúre, vedia, čo je text a metatext. A množstvo ďalších zbytočností. Živého žiaka uvidia až v piatom ročníku pred štátnicami. Smutné, ale pravdivé!

Naše pani učiteľky v akcii

Pôsobenie týchto „učiteliek“ v praxi je otrasné. V čase, keď medzi žiakmi vládne kult ekonomizujúceho vyjadrovania prostredníctvom elektronických masmédií a kultúra slova zažíva svoju dekadenciu, tieto učiteľky svojím prístupom a indiferentným vzťahom k rodnému jazyku spôsobujú ešte väčšiu škodu medzi mladou generáciou. Ak sa mnohých spýtate, čo robia na hodinách slovenského jazyka a literatúry, väčšina z nich odpovie, že sa nudia. Mnohí ani nevedia, čo práve preberajú na hodinách. Zarážajúci je aj nevlastenecký prístup učiteliek k svojmu aprobačnému predmetu. Suchý, stereotypný výklad. Slabá disciplína, zívajúci žiaci od nudy – to je obraz vyučovania povinného maturitného predmetu slovenský jazyk a literatúra. A takto to budú ťahať až do dôchodku! Strašná vízia.

Učebnice plné chaosu

Ďalším problémom sú učebnice slovenského jazyka a literatúry. Možno vyzerajú na prvý pohľad esteticky, ale tým ich prednosti končia. Je v nich veľa obrázkov a fotografií, ale po obsahovej a metodickej stránke sú podpriemerné. Veľa škody spôsobilo zavrhnutie chronologického vyučovania literatúry a jeho nahradenie žánrovým vyučovaním. Možno sa odbúrala literárnohistorická faktografia, ale na druhej stránke sú žiaci zaťažovaní literárnoteoretickou faktografiou, ktorú v bežnom živote využijú ešte menej ako poznatky z literárnej histórie. Hodiny slovenskej literatúry sa stali pre žiakov doslovne nudné. V praktickom živote nikto nepotrebuje vedieť, aký je rozdiel medzi sylabotonickým a časomerným veršovým systémom a ani medzi metaforou a metonymiou. Pojem anakrúza hovorí žiakom ešte menej ako vlastenecké básne Sama Chalupku.

Stredoškolské učebnice Mariána Lapitku a Ivany Gregorovej sú písané nezrozumiteľne formou akéhosi programovaného výkladu prostredníctvom postupných krokov. Úlohy sú však nejednoznačné, nejasne formulované, písané akademickým štýlom. A hlavne sú nezáživné. Pán Lapitka a pani Gregorová asi nevedia, ako to vyzerá v bežnej školskej praxi. Práca s ich učebnicami iba odradí žiakov od slovenčiny a vyradí tento predmet z ich záujmu.

Čítanie s porozumením alebo s nedorozumením?

Veľkou chybou je aj preferovanie tzv. čítania s porozumením na úkor iných dôležitých častí predmetu. Otázky v súčasných maturitných testoch sú doslovne zavádzajúce a zákerné. Štátny pedagogický ústav však chyby nevidí a permanentne ich ospravedlňuje. Autori maturitných testov asi nevedia, čo je dôležité pre prax a život. Zákerne formulované otázky v ich testoch to určite nebudú. Otázky sú formulované tak, že ponúkané odpovede sa líšia iba malým odtienkom, nepodstatnosťou. Sú to také zlomyseľné chytáky, ktorých poslaním je vypriemerovať slovenskú populáciu.

Zarážajúci je aj postoj k pravopisu. Jeho význam sa pri dnešnej maturite marginalizuje a zo stredných škôl vychádzajú absolventi, ktorí robia hrubé pravopisné chyby. A práve toto by malo byť podstatou maturitnej skúšky z jazyka, nie otázky typu: „Hádaj, na čo myslím?“ Žiaľ, nové maturitné testy sú viac o tipovaní a hádaní ako o serióznych vedomostiach a skúsenostiach pre život.

Ryba smrdí od hlavy

Výsledkom takéhoto úsilia pedagógov, ŠPÚ a ministerstva, ktoré ani nevie, čo sa v základnom a strednom školstve robí, je iba chaos a degradácia predmetu slovenský jazyk a literatúra. Je asi chybou, keď sa ministrami školstva stávajú vysokoškolskí pedagógovia, ktorí nepoznajú problémy základného a stredného školstva. Pričom paradoxne riadia práve tento typ školstva a nie vysoké školy s akademickými slobodami. Ani jeden z posledných ministrov sa nevedel vyjadriť k problémom novej koncepcie maturitných skúšok. Ministrom školstva by preto nemal byť človek s akademickými titulmi, ale pragmatický človek so skúsenosťami. Potom to aj tak vyzerá. Miesto jednoduchých a jednoznačných riešení, ktoré škola a prax potrebujú sa nám servírujú nejednoznačné a komplikované spôsoby riešenia, ktoré sú v praxi nepoužiteľné a napriek enormnej snahe zložitú situáciu ešte viac komplikujú.

Aj to sa stáva!

Na záver niekoľko postrehov z maturitných skúšok z roku 2012. Žiak na nemenovanej odbornej škole označil slovenčinu ako germánsky jazyk. Jeho spolužiačka si myslí, že Jozef Mak bol gay. A jedna pozoruhodnosť z maturitných skúšok z roku 2010. Na otázku skúšajúceho po takmer desaťminútovej snahe o nadviazanie dialógu komisie so žiakom na otázku: „Čo pásol dedinský husiar Ondráš Machuľa v diele Neprebudený?“, dostala komisia odpoveď: „Akési zvery!“. Smutné je na tom to, že uvedený žiak študuje v súčasnosti na vysokej škole pedagogického smeru predmet slovenský jazyk a literatúra. A to napriek tomu, že až v septembri dostal štvorku, jeho otec sa sťažoval na krajskej inšpekcii (ktorá vždy podrží stranu žiakom). Dôležité je, že jeho otec patrí k úspešným podnikateľom a sponzorom školy. No a pri takýchto pomeroch uvedený žiak bude raz učiteľom slovenského jazyka a literatúry a vštepovať našim deťom do sŕdc lásku k literatúre a k rodnému jazyku.

A to nie je hyperbola, to je reálny fakt!

Pridaj komentár