Vedieť po slovensky sa oplatí

Slovenské Hnutie Obrody
09.05.2012 2 172 archív SHO

Skutočný príbeh

Gaba som spoznal v práci. Ja som pracoval na oddelení bielej techniky, Gabo zase čiernej. Obaja sme prišli do Bratislavy za prácou. On z Komárna, ja z Trnavy. Prešiel asi rok, čo sme sa zamestnali v novom obchode. Nastala hospodárska kríza a nižšie tržby spôsobili, že sme museli prepustiť časť zamestnancov.

Zrazu nás bolo v obchode menej a prirodzene som sa s Gabom a ostatnými kolegami začal rozprávať omnoho dôvernejšie a kamarátskejšie. Gaba som mal zafixovaného od začiatku ako Maďara, pre jeho jemný prízvuk. Po dlhšom čase, keď sme sa oťukali pri nedeľných zmenách, sme sa už rozprávali o všeličom. Nakoniec sme sa dostali aj k politike a politickým stranám. Ako presvedčený vlastenec a volič SNS som mu povedal svoj názor na politiku SMK. Vysvetlil som mu, že činnosť tejto strany smeruje, sčasti otvorene a sčasti skryto, k svojmu jedinému cieľu, a tým je autonómia južného Slovenska (ktorú už aj otvorene hlásajú). Gabo reagoval pokojne a presviedčal ma, že o to ide len pár ľuďom – Durayovi, Csákymu a niekoľkým ich nasledovníkom, ale obyčajní ľudia majú iné každodenné trápenie. Je ním životná úroveň, ktorá je na juhu veľmi nízka. Poľnohospodársky región neprináša také možnosti na jej zvyšovanie ako rozvinutejšie severné oblasti.

Prešli sme teda k téme, ktorá je a vždy bola aktuálna. Život obyčajných ľudí. Na škole som mal niekoľko ekonomických predmetov, vďaka ktorým sa ľahšie orientujem v tejto téme. Spoločne sme prišli na to, prečo to tak je. Od klasického prihliadnutia na bohatý sever a chudobný juh sme našli aj inú príčinu - vzdelanie obyvateľstva. Zhodli sme sa na tom, že so vzdelaním prichádza vyššia schopnosť uplatnenia sa v spoločnosti i mimo svojho regiónu. Prišli sme na to, že so vzdelaním pri menšinách úzko súvisí i jazyk.

Slovensko-maďarská spolupráca

A vtedy to prišlo. Gabo to povedal. Ovládanie slovenského jazyka je veľkým prínosom. Jemu aj mnohým iným priniesla znalosť slovenského jazyka v spojitosti s osobnými predispozíciami uplatnenie v Bratislave, kde sú najvyššie zárobky na Slovensku. Gabo má otca Maďara a matku Slovenku. Manželstvo jeho rodičov je zmiešané, slovensko-maďarské a doma síce hovorili aj po maďarsky, no viac po slovensky. Rodičia ho preto dali do slovenskej základnej a neskôr i slovenskej strednej školy. Po skončení strednej školy sa po pár rokoch rozhodol odísť s priateľkou z Komárna do Bratislavy. Až sme sa stretli v našom obchode, kde sme spoločne nadávali na našich nadriadených a zakrývali jeden druhého, keď sme spravili nejakú chybu. Pravá slovensko-maďarská spolupráca.

Po približne dvoch rokoch sme vďaka zahraničnej materskej firme začali expandovať a otvárali sa možnosti kariérneho postupu so zaujímavým finančným ohodnotením. Postúpili sme obaja, hoci pri Gabovi najprv zaznela námietka, že má maďarský prízvuk, no napokon sa rozhodlo, že povýšia aj jeho. Takto sa z nás stali budúci vedúci obchodov, ktoré sa mali otvoriť do niekoľkých mesiacov. Obaja sme sa tešili zo zverenej dôvery a na nových miestach sme usilovne pracovali, aby firma videla, že urobila dobre, keď sme obsadili naše pozície. Odvtedy sa s Gabom vidíme omnoho menej, lebo každý má svoj obchod, no zostali sme kamaráti - kolegovia, čo sa vždy a nefalšovane radi stretnú na firemnej akcii. Gabo si zobral hypotéku a kúpil dom v novej slovenskej kolónii v Maďarsku, tesne za hranicami, blízko Bratislavy. Ja sa popri svojej manažérskej práci venujem tomu, čomu verím. Lepšiemu Slovensku, pre každého občana našej vlasti. Slováka i Maďara.

Je dôležité ovládať štátny jazyk

Týmto príbehom chceme poukázať na výhody ovládania jazyka štátu, v ktorom menšina žije. Ovládanie štátneho jazyka považujeme za absolútnu samozrejmosť, ktorá na Slovensku nie vždy platí. Spomínate si na Istvána Habodásza, ktorý recitoval básničky v súťaži Superstar? Vtedy mu Jan Kraus povedal: „Čím smutnejší věci budete říkat, tým větší sranda to bude.“ István bol so svojou slovenčinou na smiech celému Slovensku. Koľko takýchto Istvánov chodí po Slovensku a hľadá si uplatnenie? Nečudujme sa, že odchádzajú za prácou do Maďarska. Nie preto, že by si nenašli prácu na Slovensku, ale preto, že neznalosť štátneho jazyka výrazne znižuje schopnosť uplatnenia sa v spoločnosti. A tomu chceme urobiť koniec. Chceme poukázať na ekonomické výhody ovládania štátneho jazyka.

Menšinoví politici budú stále uprednostňovať jazykovú izoláciu slovenských Maďarov. Chcú si predsa udržať svojich voličov s nižším vzdelaním, bez možnosti ich uplatnenia v rámci celého Slovenska. Povedzme otvorene, že im vôbec nejde o napredovanie južného Slovenska, ale iba o politikárčenie. Je predsa jednoduchšie presvedčiť nevzdelaného človeka ako človeka, ktorý vyštudoval napríklad Slovenskú technickú univerzitu. A preto: Vedieť po slovensky sa oplatí.  

Pridaj komentár